Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Hic sunt leones

22. října 2008 v 22:58 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky

Tak toto je iba malá oddychovka. Snarry a dávam tak od... hmmmm 15+ :) Aj tak to nedodržíte! Tak príjemné čítanie. Je to naozaj iba hlúpa oddychovka :)
Zasa raz ignoruje HP7 a 6 :) Ako inak, že?

A inak prosím si komentáre! (ako vždy :P)


Hic sunt leones


Hic sunt leones-tu žijú levy. Rimania takto s obľubou označovali územia, ktoré boli ešte neprebádané, ktorých sa Rimania obávali a keď sa dalo radi sa im vyhli. Boli to územia zakázané a akoby magicky tajomné.
Takýmto územým pre Severusa Snapa bola aj chrabromilská klubovňa. Tam doslova žili levy.
Severus Snape by tam ani nikdy v živote nevkročil, nebyť študenta s najkrajšími očami na svete. Nebyť študenta, ktorý si robil čo chcel a on ho nedokázal zastaviť. Nebyť študenta, ktorého túžil držať v náručí.
Nikdy by tam nevkročil, keby nemiloval!
Ach ako mu to pripomínalo tú trpkú skúsenosť s jeho prijatím medzi stúpencov zla. Bol vtedy hlupák. Snaď aj teraz je.
Portrét tučnej panej sa rozrazil a v ňom sa zjavila dlhá, úzka postava. Študenti chrabromilu na ňu hľadeli s ohromením a strachom zároveň. Možno by bol tej príchod aj efektný, keby sa Neville Longbottome nezačal klepať ako ratlík a vzápetí nespadol zo stoličky. To vyvolalo u chrabromilčanov zborový smiech.
Severus však preśiel túto situáciu bez poznámok. Jeho oči pátrali iba po jedinom človeku, ktorý bol zkrčený v kresle a jediný mu nevenoval pozornosť.
Harry Potter spal ako malé dieťa.
,,Potter!"sýty baritóm profesora elixírov sa niesol celou klubovňou. To prebudilo mladého Pottera a jeho viečka sa zatrepali.
Trvalo iba chvílu, než si plne uvedmil kde je a aj to, že slizolinský profesor do tejto časti hradu niak nezapadal. Otočil sa preto pomaly a jeho očia žiarili nepokojom a hrôzou ,,Áno?"
,,Zamnou!"Zavelil nekompromisne. Potter sa roztrasene zdvihol z kresla a prešiel tých pár metrov k nemu ,,O čo ide, profesor?"
Snape iba naštvane zavrčal a otočil sa na opätku smerom von. Jeho mladý žiak ho bez slova nasledoval až do žalárov.
Keď však dvere Severusových súkromných komnát zaklapli Harryho smaragdové hlbiny sa rozžiarili. Okamžite bol pritlačený telom svojho profesora o dubové dvere a jeho pery drtil nával vášne.
,,Ach bože... nevedel som sa dočkať!" zavzdychal mu do ucha, pričom ho jemne zkusol. Harry zaskučal a na malú chvílu ho od seba odsotil do takej vzdialenosti, aby sa mu mohol zadívať do očí ,,Videl si moju lavicu?" Zaškeril sa zasnene.
,,Myslíš tie nádherné grafické výtvory tvojej šialenej mysle?" Uškrnul sa Severus.
,,Nie myslím to atramentom napísane SS je NS" Vysvetlil Harry rýchlo.
,,Áno presne to som myslel! Odalí mi môj veľký umelec čo mal namysli tým NS?" Uškŕňal sa Severus a ťahal Harryho smerom do jeho spálne.
,,Hádaj!"
,,Hm..." Severus sa tváril, že rozmýšla ,,žeby neuspokojený suchár?"
,,Nie neskutočne sexy!" Zasmial sa Harry a strhol svojho milenca na posteľ. Trvalo iba chvílu, než Harry porozopínal všetky zložité gombičky na Severusovom habite a ten skĺzol na zem. Nasledovala ho biela košela a Harryho muklovské tričko.
,,Severus?!" ozval sa chlapec a kúsok sa odtiahol, aby sa mohol dívať svojmu milencovy do očí.
,,Hmm...?" Zamumlal omráčený profesor elixírov do Harryho mäkkej pokožky, ako ho bozkával na hrudi.
,,Ja..." Harry sa odmlčal a hlavu sklopil dolu. Po jeho líci sa pomaly sunuli tie dlhé štíhle prsty a jemne natočili jeho hlavu naspäť. Smaragdový pohľad prepálil ten onyxový, nepreniknuteľný a vpálil doňho stopu, ktorá sa Severusovy razyla do srdca a rozjatrila starú ranu. Spomenul si na ňu. Na démona, ktorý ho zväzoval toľké roky. To kôli nemu tu ležal dnes tento chlapec a nie ona!
,,Dopovedz to!" prikázal mu nežným hlasom, no popritom používal stále ten tón, ako na hodinách elixírov.
,,Ja... milujem ťa!" Vykoktal Harry a spojil ich pery bozkom, aby mu nemohol Severus odpovedať. Jeho vášnivý profesro pomaly presúval svoje pery po jeho líci až k ušnému lalôčiku, ktorý jemne skusol. Harry sa neubránil stonu a jeho ruky sa okamžite rozbehli po hrudi až k opasku na čiernyh nohaviciach. Povolil ho nacvičeným pohybom.
Sám Severus vedel, čo znamená pre chlapca, že vyslovil tie dve slová. Čosi mu však zviazalo jazyk, aby nemohol odpovedať. Čosi, čo nemalo nič dočinenia s Harryho peramy a ani jeho dotykmi. Bola to stará spomienka na ryšavé dievča stratené a ohromené veľkosťou nástupišta, kde stála. To čosi boli jeho a jej oči navlas rovnaké, totožné, nádherné.Severus netušil, koho má vlastne rád. Spomienku na ňu, ktorú si za tie roky zidealizoval alebo toho chlapca tak nádherného, poddajného, detského a popritom s kúskom dospelosti ukrytým v jeho očiach?
Privrel oči a nechal sa láskať jeho prstamy. Dovolil perám aby ho objavovali a úplne sa poddal. To, čo však mal pred očami nebol obraz mladého Pottera. Nie, obraz jeho mamy ho prenasledoval celý tne čas. Tie zelené oči, ktoré ho prosia o pomoc a chcú, aby ich nezradil.
Harry rytmicky noril do úst penis svojho profesora a na perách mu hral uličnícky úsmev, Naozaj nepredpokladal, že by mohol myslieť na niečo iné.
Až potom, keď Severuz zmeravel, na čiernom saténe, jeho penis začal pulzovať a Harry cítil, že vyvrcholí sa stalo to, o čom mal mladý Potter nočné mory.
Severus sa pevne zachytil prikrývky pod sebou, stisol pevne viečka a z jeho tenkých pier uniklo tiahle: ,,Lily!"
Harry sa šokovane posadil na posteli a nechal svojho profesora predýchať tento malý zázrak. Hlavou sa mu rozbehlo snaď milion myšlienok tak krutých ako život sám, ale všetko sa ustálilo na jedinej. Severus kričal meno jeho matky! Jeho Severus si predstavil jeho mŕtvu matku!
Hviezdičky mu tancovali pred očami, zrak sa zahmlil slzamy a nedokázal zo seba dostať ani slovo.
,,H-Harry?" tichý a zlomený hlas ho prebral z driemot o nočných morách. Ono to bola skutočnosť... Odvrátil zronene zrak a rýchlim mrkaním sa snažil zahnať slzy, ktoré si Severus už aj tak všimol.
,,No tak..." Pevné ruky si ho pritiahli k sebe a schovali v náručí. To inokedy teplé objatie sa zdalo dneska studené a kamenné. Už nemalo takú cenu, ako predtým. Lebo Severus...
,,Prepáč!" sladké slová ho pohladili na líci. Harry zavrel oči zhnusením. On si predstavoval jeho matku! Och bože... kričal by keby mohol. V hrdle mu však vyschlo.
Vymanil sa z jeho náručia a so vzlikmy zbieral svoje veci rozhádzané okolo na zemy. Severus neurobil nič, aby ho zadržal. Iba sedel a díval sa na chlapca, ktorý mu pomaly mizol medzi prstami a vytrácal sa z jeho života.
,,Harry..." chcel ho zastaviť. Naozaj! Ale... čosi mu hovorilo, aby ho nechal ísť.
Dvere do Severusových komnát sa z rachotom zavreli. Ani nepozrel tým smerom, lebo by vedel, že je koniec. Harry odišiel. A asi navždy.
Severus sa skryl pod prikrývku. Keď bol v žalároch sám bolo to tu zrazu akési chladnejšie. Bez Harryho... po toľkých krásnych chvíľach a toľkých prekážkach, ktoré spolu preskákali. A Harry je preč. Jeho vlastnou hlúposťou a vinou. Prečo len nemôže aspoň raz nemyslieť na minulosť? Čo bolo, to bolo... Mal by žiť pre prítomnosť.
A je naozaj hlupák hlúpy. Práve mu pomedzi prsty unikol ten najväčší zázrak, ktorý ho v jeho živote stretol.
------------
Harry sa díval tvrdo do svojho kotlíka a nevidal ani muk. Skláňal sa nad neho jeho učiteľ elixírov a on jasne cítil, ako ho ovanul teplý dych a vzápetí Severus ovoňal jeho vlasy. Celým telom mu prešla triaška, ktorá nemala nič dočinenia s chladom v žalároch. A keď sa potom jeho učiteľ nenápadne dotkol jeho chrbáta a upokojujúco ho pohladil tak, aby to nik iný nevidel Harry to uź nevydržal a miesto štipky drtených netopierych krídiel tam hodil celú hrsť. Hmota v kotlíku začala prudko bublať a stúpala na povrch. Už nebola krvavo červená ale hnilobne zelená. Hmota sa pomaly valila z kotlíku a začala stekať k Harryho nohám, no ten sa nedokázal ani pohnúť. Okolo jeho pása sa však obtočili pevné paže a stiahli ho preč. Severus vytiahol prútik a nechal tú hustú zelenú hmotu zmiznúť, no chlapca však nepustil ,,Vporiadku Potter?" spýtal sa stále ho pevne tisknúc k svojmu telu. Harry sa na malý okamžik uvolnil v domnienke známej istoty a ešte známejšieho náručia, ale vzápetí sa spamätal a prudko od seba odsotil Severusove ruky ,,Áno som v poriadku" povedal tvrdo a zamračil sa.
,,V...poriadku" zopakoval Severus ako omámený a vzápetí potriasol hlavou, aby zahnal mrákoty. ,,V tom prípade odoberám chrabromilu desať bodov za neobozretnosť!" povedal uź pevnejším hlasom plným zloby ,,A prídete si ten elixír urobiť znova dnes večer o ôsmej na školský trest, ktorý vám ukladám. A teraz vypadnite z mojej hodiny, uź tu nemáte čo robiť"
Harry ani nezaváhal, zobral si svoje veci a odišiel.
Večer však na trest neprišiel. Severus čakal celú noc, no nedočkal sa.
Druhý deň ráno prišiel ako mátoha do triedy siedmeho ročníku a zadíval sa na chlapca, ktorý sedel pokorne v svojej lavici. Pokúšal ho osud, aby pred celou triedou nespomenul jeho trest, na ktorý sa nedostavil. Neurobil to. Miesto toho prosto na konci hodina zahlásil to svoje známe ,,Potter môžete na chvíločku?"
Harry zastal vo dverách, no neotočil sa. Proste iba stál a vyčkával, čo mu kto povie ,,Áno pán profesor?"
,,Poďte sem!" prikázal. Harry vzdychol, poslal Rona a Hermionu na pred a sám sa vydal ku katedre.Severus počkal, kým dvere za všetkými študentami buchnú a vzápetí sa nervôzne oprel do svojej stoličky ,,Mieniš sa správať ako malý chlapec? Prečo si nepriśeil an trest?"
,,Myslím, že ja niesom ten, kto je malým chlapcom a žije v minulosti, pán profesor." Povedal tak úctivým tónom, že mu toi Severus skoro uveril. Skoro... ,,To nebolo vtipné. Dneska si zopakuješ ten trest!"
Harry si iba pohŕdavo odfrfkol a otočil sa na odchod.
--------
Večer však Severus znova trávil v kresle čakajúc na mladého Pottera, ktorý neprichádzal. Opakovalo sa to tak viackrát. Na hodiny chodil, ale keď mu Severus pripomenul trest zmyzol ako para nad hrncom.
A potom raz, bolo to v piatok večer proste Severus treskol pohárikom ohnivej whisky o stôl a vstal. Toto ho naozaj nebavilo. Hrá sa s ním Potter ako mačka s myšou? Ale to nieje možné, že by ten malý parchant...
Vyšiel zo svojich komnát a namieril si to tam, kde sa aj slizolinský padlý anjeli ako Severus Snape boja vkročiť. Kráčal rýchlym a rezkým krokom a vzápetí rozrazil portrét do chrabromilskej klubovne.
Hic sunt leones...
vystalo mu zrazu v mysli a len z tažkosťou znášal pohlady prekvapených chramromilských žiakov. Tý dnes nevydali ani hláska. Iba jeden. Jeden jediný si dovolil čosi povedať-
,,Pán profesor?" zasyčal Potter nezvyčajne tvrdým tónom.
,,Potter?" Severus hrane zúžil oči do malých štrbín ,,Neprišli ste na trest!"
,,A ČO?" spýtal sa bez emócii.
,,POTTER!" zasyčal Severus už poriadne naštvane a obzrel sa.
Hic sunt leones-Tu žijú levy! Tu žije on, toto je jeho teritórium. Tu naozaj žijú levy a sú v presile. Čo zmôže on?
Na jeho prekvapenie Harry rezignovane pozrel do zeme a pristúpil k nemu ,,Áno pán profesor?"
Snaď to, čo postrehol v jeho očiach boli slzy alebo odlesk čohosi, čo ich silne pripomínalo.
,,Pôjdete teraz zamnou!" prikázal prísnym hlasom a obaja vykĺzli von. Harry kráčal popriňom tichúčko ako myš.
,,Harry!" Nevydržal to Severus a chytil ho za plece. Jemne ho pohladil a zaviedol do najbližšej prázdnej učebne. Chodby boli prázdne a tak sa nemusel báť, že by ich niekto počul.
,,Vieš prečo som ti udelil ten trest?" spýtal sa a díval sa do Harryho vyčítavých očí plných smútku a sĺz. No ten neodpovedal.
,,Ja... chcel som sa ti ospravedlniť" vysúkal zo seba po chvíli ticha a natiahol sa, aby pohladil Harryho líce. Ten však studene ucukol a díval sa naňho dosť naštvane ,,Toto nespravý jedno vysvetlenie, Severus! Ty... ja... Nedokážem bojovať o tvoje srdce s niekym, kto je mŕtvy, pochop to!" Už to nevydržal a jeho oči sa zalialy slzamy.
,,Prepáč" zašepkal Severus tichúčko a kúsok k nemu pristúpil ,,Neviem čo to domňa vošlo. Myslel som na to, že máš oči po nej a potom... neviem. Som hlupák. Blázon. Ospravedlním sa kľudne tisíckrát, kľaknem na kolená. Harry..."
,,Harry..." zopakoval po svojom profesorovy znova.
,,Harry..." prikývol Severus. To meno plynulo z jeho úst ako modlitba.
,,Hovoríš,. že... Že..." Harry nedokázal vysloviť to slovo. Bol tu však niekto, kto bol odhodlaný to urobiť a tak sa ešte o krok priblížil, objal mladého Pottera okolo pásu a vysadil ho na lavicu.
,,Milujem ťa, to hovorím" povedal držiac ho za obe dlane. Harry sa jemne usmial a zohol sa. Ich pery sa stretli v jemnom bozku, ktorý mal utíšiť ich prudko bijúce srdcica. Harry zašeil rukoudo Severusových vlasov a pritiahol si ho bližšie. ,,Odpúšťam" zamumlal do jeho pier ,,Hlavne už nemysli na mŕtvych. My dvaja sme stále živý a ja ti to teraz dokážem!"
Rukou začal blúdiť po jeho hrudi a vzápetí po stehne zarývajuc nehty na tých najcitlivejších miestach.
,,Tu nie!" odtrhol sa od neho Severus a obtočil ruky okolo jeho pása, aby sa nevzdialil moc.
,,Kam?" spýtal sa Harry rýchlo premýšlajúc. Žaláre boli príliš ďaleko. Možno chrabromilská klubovňa?
Harry sa pousmial. Vzadu bola izba, ktorá bola neobývaná a pripravená pre nových prváčikov. Zamknutá tak, že by to vyriešila obyčajná alohomora.
,,Poď!"zašepkal ťahajúc Severusa za ruku a smerujúc ku klubovni. ,,Neboj sa" ujistil ho potichu a čosi vylovil z vrecka habitu. Keď to vystrel bol to neviditeľný plášť.
---------
Severus ležal na úzkej posteli pritisnutý k nahému telu svojho milenca a cuchal jeho čierne vlasy. Občas bruškamy prstov prešiel po jeho líci a hladil ho. Harryho oči sa pomaly zatvárali a schovával tak tie smaragdové hlbiny, poslednú pamiatku po Lily Evansovej. A s pohľadom tých zelených očí sa zo Severusovej mysle vytrácali aj myšlienky na ňu. Pomaličky ale iste... ako keď sa rozpúšta sneh vonku.
Ležať na červenom saténe, pošpinenom ich hurúcimi telamy, kde budúci rok budú spať malý prváčikovia bolo poriadne zvrhlé a oboch ich to rozpalovalo do biela. Nad ich hlavamy bolo iba červené nebo zo saténu a všetko okolo v oranžových farbách.
Hic sunt leones-Tu naozaj žili levy!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sela Sela | Web | 22. října 2008 v 23:58 | Reagovat

Nádhera!!!!

2 Dia Dia | Web | 23. října 2008 v 7:04 | Reagovat

wow...velmi zaujimave...nwm co mam este napisat...N-A-D-H-E-R-A-!

3 Niki Niki | 23. října 2008 v 16:47 | Reagovat

superne!!!

4 Fanny Fanny | Web | 23. října 2008 v 21:55 | Reagovat

No ja som mimo aj z tej oddychovky ako si to nazvala!! Tá poviedka bola tak kráásna! Veľmi sa mi páčil začiatok, to, čo Harry napísal na lavicu a všetko okolo toho. A potom ten koniec... kráásny! :):) páči sa mi že Harry nebol v tejto poviedke taký plachý a tichučký ako v niektorých iných, ale rozhodný a dokázal sa vzoprieť svojmu profesorovi... jednoducho sa mi to hrooozne páčilo!!!

5 CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D | Web | 25. října 2008 v 23:35 | Reagovat

NADHERA..tAk najprv mysli na Lily pri tom ako spi s Harrym.Mno co ja wiim.Thakze on s nimspal sprva preto,lebo si predstavoval Lily ale potom ho uz zacal mylovat.....

Bolotk skvelee.Moc sa mi to pacilooo....

6 Andromeda Andromeda | Web | 28. října 2009 v 3:31 | Reagovat

Milujem ťa, to sú slová tak silné...
Nepísala by som koment, keby ma táto poviedka niečím špecifickým nezaujala.
A čím ma zaujala?
Ani neviem.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama