Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Forgiven

15. října 2008 v 17:59 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky
Forgiven-odpustený, ospravedlnený...
Asi toľko k nadpisu. Teraz k poviedke. Začiatok je ľahší fluff, celá poviedka tak 12+, je to celé dajaké depresívne (ako moja nálada po splne), songfic, smrť hlavnej postavy, RL/SB slash
Tá pesníčka (mimochodom Within Templation-Forgiven) síce nezapadá úplne do textu, ale keď si ju preloźíte zistíte, že strašne pripomína Remusovu výpoveď o Siriusovi a ich vzťahu.


Forgiven

Couldn't save you from the start
Love you so it hurts my soul
Can you forgive me for trying again
Your silence makes me hold my breath
Time has passed you by

Remus Lupin kráčal chodbou a jeho krok sa každým metrom predlžoval. Skončilo mu vyučovanie a túžil byť čo najskôr opäť v klubovni a zašiť sa niekam, kde jho nikto neuvidí.
Prešmykol sa pri skupinke bystrohlavčaniek, ktoré sa na čomsi chichotali a potom prešiel okolo rozhorúčeného párika, ktorý si jazykom vymienali telesné tekutiny. Zkusol si spodnú per a rozmýšlal, či by nebolo predsalen lepšie, keby do tej klubovne vôbec nešiel. Nechce ho predsa vidieť, či hej? Naozaj túži po tom, aby ho videl zasa s novým dievčaťom a s rukou v jej vlasoch?
Potlačil pálčivú bolesť pri srdci a kovovú príchuť smútku a zlosti v jeho ústach. Proste iba kráčal ďalej, prenasledovaný vlastným tieňom spomienok a nedokázal potlačiť myšlienku, že čosi je na tomto nesprávne.
,,Remus!" Asi v trištvrtine cesty započul volanie svojho mena. Ale kto by si naňho spomenul?
,,Remus prosimťa potrebujem s tebou hovoriť!"
Kráčal ďalej. I keď vedel, že je to Sirius kráčal s hlavou vysoko a očami plnými odhodlania.
Druhý chlapec ho ľahko dobehol, chytil za rameno a otočil na seba ,,Čo sa to pre boha s tebou robí?" spýtal sa, akoby mu nebolo jasné o čo Removy ide. Ten si iba podráždene odfrkol a kráčal ďalej. O malú chvílu ho znova zastavila ruka na ramene ale on ju striasol, vyhŕkol heslo portrétu a naštvane vošiel dnu. Sirius ho ako poslušný pes nasledoval až do izby, kde za nimi Remus starostlivo zavrel dvere, ale nepovedal nič. Miesto toho sa unavene posadil na posteľ a odkopol prikrývku až na zem.
,,Stalo sa niečo?" spýtal sa opatrne Sirius a prisadol si na roh jeho postele. Miesto odpovede sa Remus iba zadíval z okna na pomaly zapadajúce slnko a Sirius mohol vidieť jeho ligotajúce sa oči zaliate slzamy, ktoré sa jagali ako tekuté zlato v jasote oranžového slnka.

Oh, for so long I've tried to shield you from the world
Oh, you couldn't face the freedom on your own
Here I am left in silence

,,Remus?" zašepkal opatrne a položil ruku na jeho koleno. Remus sa strhol, akoby iba teraz zaregistroval jeho prítomnosť. Nasledovala spŕška nadávok, aký je on ignorant a vzápetí úplne tichým a zlomeným hlasom dodal ,,Viem, že to nič neznamená a že sa musíš kryť, ale bolí to Sirius. Chápem, že ty nič také necítiš, ale..."
,,Ja ale netuším o čom melieš, Námesačník!?" vyhŕkol zrazu uprostred jeho monológu. Remus sa naňho neveriacky pozrel, vzápetí si bolestne vzdychol a znovu otočil hlavu k scenérii za oknom.
,,Takže to naozaj nechápeš" zamumlal po hodnej chvíli ticha, keď si Sirius prezeral ztrápené rysi svojho priatela.
,,Mal by som niečo chápať?" spýtal sa, ale vzápetí sa zarazil a pozrel na zroneného Námesáčnika ,,Och...Moony" Jeho slová boli skôr vzlikom, keď sa nahol k svojmu priateľovy a rukou mu prehrabol vlasy, keď ho chcel pohladiť ,,Ty si myslel...toto?"
,,Nie TOTO Sirius. Myslel som JU! To dievča s ktorým si sa.. -ach bože ani neviem vysloviť, čo si s ňou robil- včera v klubovni!" Removy viditelne praskli nervy, keď odhodil vankúš cez polovicu izby.
,,Ale Rem, to bolo.. bolo to iba kvôli Lily a Jamesovy. Dobre vieš, že začali sliediť, prečo spolu trávime tak veľa času. Ja... musel som to niako zakryť!"
,,Nenamáhaj sa s vysvetlením" vzdychol Remus a kúsok sa od neho odsunul na posteli ,,Ja.. chápem, že chceš dievča a ti to chýba. Už som to pochopil. Ja.. no keď niekedy budeš chcieť.. alebo budeš sám, či budeš potrebovať útechu tak.. ja som stále tu. Veď nevadí, sme iba kamaráti" Removy sa hlas lámal ako suchá vetva, až sa pri poslednom a najbolestivejšom slove úplne zlomil a Remus stíchol do melanchólie zapadajuceho slnka. Sirius mlčal tiež, iba naňho neveriacky hľadel. Ako keď pes nechápe, čo od neho chcete. A potom sa ozvalo tiahle,,Och!"
,,Áno Sirius." pritakal Remus, aby mu potvrdil, že to pochopil ,,Choď za ňou!"
,,Ale ja si už ani nepamätám jej meno!" zasmial sa Sirius na odlahčenie situácie. Nezabralo.
,,Volala sa Teraza" poučil ho Remus.
,,Och..." Sirius znova vzdychol.,,Ale ja... naozaj nič nenamenala. Ty si.." Odmlčal sa neviediac, čo povedať.
,,Som tvoj kamarát, som tu vždy pre teba, keď budeš potrebovať" Remusova tvár pri tých slovách zbledla a teraz namiesto normálnej medovej dostala sivastý nádych.
,,Remus..." Sirius zaskučal ako ranený pes a prisunul sa k nemu opatrne bližšie.Myšlienky na to, že niekto môže vojsť odvial čas a on obtočil ruku okolo Remusovho hrudníka. ,,TY-budeš-vždy-na-PRVOM-mieste. Nikdy by som ťa za nič a nikoho na svete nevymenil. Znamenáš premňa príliš veľa, než aby som ťa opustil"
,,Ale ty si..."
,,Nechaj to tak! Nič neznamená viac ako ty! Si mojím vesmírom, Remus Lupin a ja som iba malá hviezda, ktorá sa odráža vo svite tvojich očí"
Remus sa naňho neveselo usmial. Chcel to byť úsmev, ale v polovici sa to zlomilo dojatím ,,Ty si trochu viac, ako malá hviezda! Ty si tá najväčšia hviezda a legenda na škole!"
,,Ale čo by boli hviezdy bez vesmíru?"spýtal sa Sirius a položil hlavu na Remove rameno.
,,To, čo ja bez teba!" Remus sa už úplne uvolnil a nechal Siriove ruky, aby mu gombík po gombíku rozopínali habit a potom aj košelu.

You gave up the fight
You left me behind
All that's done's forgiven
You'll always be mine
I know deep inside
All that's done's forgiven

---------
Remus sa prebudil zo zadumania a zaplašil aj posledné zbytky spomienok na starého priatela kdesi ďaleko. Vtedy.. v ten deň sa nechal zviesť Siriusom Blackom. Dovolim mu preskúmať jeho telo a zablúdiť na miesta, kde ešte nik nebol. Dovolil mu nadýchať sa vône, ktorú ešte nik necítil. Vône jeho pokožky.
Dnes je preč. Nehovorill snaď vtedy, že preňho znamená príliš vela, než aby ho opustil? Klamal mu... a to bolelo ešte viac, ako by ho vtedy odmietol. Áno dnes to bolelo ovela viac, ako vtedy. Dnes však nemohol do Siriusa hodiť vankúš, alebo mu nadávať. Sirius Black bol preč. Hviezdy zhasli.
Prečo musel odísť predtým, než mu stihol vrátiť srdce? Ignorant!
Na dvere izby ktosi zaklopal a v zápetí vstúpil dnu ,,Remus?" oslovila ho patrne dievčina.
Iba si povzdychol. Namphadora bola naozaj slniečko ale.. nemohla sa mu vyrovnať. Remus vedel, že už ho nikdy nikto nebude milovať tak nežne, bozkávať tak vrúcne a utešovať tak citlivo. Aj keď ona...
,,Mal by si už ísť. Bude sa čítať záveť a Sirius by si prial, aby si tam bol!"
Iba prikývo la pomaly sa zdvihol z postele.
Prešiel dlhú chodbu domu Blackov a potom staré vŕzgajúce schody, ktoré viedli dole do kuchyne. Všetko v tomto dome ho zarmucovalo. Pripomínalo to totiž jeho. Dokonca aj vôňa starých kobercov a nábytku. Sirius tu vysrastal a všetko čo sa tu nachádzalo-nech to bolo čokoľvek-znamenalo myslieť naňho.
Potom vyšiel von a potichu a nenápadne sa premistnil na ministerstvo, kde sa malo konať čítanie záveti.
V malej miestnosti už sedelo pár ľudí vrátane Dumbledora, ktorý tu bol ako zástupca Harryho. Dokonca mala drzosť sa ukázať aj taká špina, ako Narcissa možno v domnienke, že Sirius niečo zanechal jej alebo Belle.

I watched the clouds drifting away
Still the sun can't warm my face
I know it was destined to go wrong
You were looking for the great escape
To chase your demons away

,,Si v poriadku?" spýtala sa ho Tonksová, keď sa ťažkopádne vedľa nej posadil. Iba nemo prikývol a ona ho upokojujúco pohladila po chrbte ruky. Zachytil jej ruku do svojej a pevne ju zovrel. Ona nebola Sirius. Nikdy by nemohla byť. Ani keby sa naňho premenila, by nemala dušu ako on. Takú, ako hladila jazera. Ako jeho oči... Nádhernú, čistú a múdru dušu. Hlbokú a milujúcu.
Možno bolo načase pohnúť sa ďalej. Veď ten vzťah -Jeho a Siriusa- mal vôbec budúcnosť? Bola to iba hlúpa hra poskladaná s túžob a lásky. Perspektíva nulova. Iba čo snaď všetko zničila.
Bolo to zvláštne... Veď raz oňho predsa prišiel, nie? Raz...dávno predtým, než spoznal väčšinu týchto ľudí v tejto hlúpej miestnosti. Vtedy, keď si myslel, že ho zradila. A potom, ako blesk z čistého neba, bol jeho priateľ znova čistý, rovnako nevinný a zrazu plný smútku z rokov v Azkabane.
Starý muž v príliš formálnom a deprimujúcom habite rozvinul zvytok so záveťou a začal ju prechádzať očami. Vzápetí si odkašlal a čítal nahlas. Všetky uši v miestnosti sa napínali, iba Remus ostával otupený a hľadel do prázdna.
,,Ak sa číta moja posledná vôla, znamená to, že som opustil tento svet. Veľa z vás, ktorý tu teraz sedíte máte možno zvesenú hlavu a možno ste vyronili pár sĺz-"
Vraj pár, odfrkol si Remus v duchu, koľko som si opakoval, že mi ťa to nevráti?
,,-každopádne chcel by som, aby ste prestali smútiť. Mňa to nevráti."
Toto bol naozaj Sirius. Vedel Remusovy čítať myšlienky a vyviesť ho s tým poriadne z rovnováhy. A v jeho jantarových očiach sa aj teraz zaleskli slzy.
,,Dúfam, že ani jeden z vás nepríde tak skoro zamnou. Viem, že by som si z celého srdca prial, aby ste žili. VŠETCI!"
Remusa pri tých slovách bolelo srdce. Zdalo sa, že to bolo adresované jemu. Ale možno... možno si to iba namýšlal a Sirius naozaj nepísal o ňom. Vari smutný človek nevidí smútok všade tam, kam sa pozrie? Remus bol veľmi smutným človekom.

I've been so lost since you've gone
Why not me before you?
Why did fate deceive me?
Everything turned out so wrong
Why did you leave me in silence?

,,Ale teraz by som mal asi prejsť k tomu, načo väčšina z vás prišla sem. Mal by som prerozdeliť svoj majetok.
Moje delenie však nebolo zložité. Vzťahuje sa iba na dvoch ľudí. Dvoch, ktorý osvetlili môj život. Môj dom a trezor v Gringottbanke pripadne Harrymu Potterovy, môjmu synovcovi a zverencovy. A môj druhý byt... vlastne náš druhý byt, kde sme strávili toľké chvíle pripadne Remusovy Lupinovy. To aby si pripomenul tie roky tesne po škole, keď sme sa tam skrývali pred svetom. Iba Remus a tuší kde ten byt je a prajem si aby to tak aj ostalo. Iba tam je totiž v bezpečí pred smutnými spomienkamy a prídu iba tie krásne. Dúifam, že namňa budeš spomínať iba v tom dobrom. A že si spomenieš hlavne na náš siedmy ročník a roky po ňom, keď...veď ty to vieš najlepšie. Nebudem ťa tu žiadať, aby si zabudol. Ty nikdy nezabudneš, viem to. Chcem iba, aby si sa od toho odpútal. Spomínaj na pekné chvíle ale neži v minulosti. Nechaj ju spať, tak ako teraz spím ja. A ešte by som ti chcel darovať niečo. Vlastne chcel by som ti to vrátiť späť. Ty vieš, čo si si umňa vtedy nechal... Zober si ho naspäť, dáď ho niekomu inému. Niekomu vhodnejšiemu, ako som bol ja."
Remus presne vedel o čom je reč. Sirius mu takto vracal jeho srdce, ktoré mu daroval. Chce snaď, aby-po tom všetkom-žil ďalej? Veď to sa snaď už ani nedá.
,,Viem, že teraz si možno myslíš, že ja som to nikdy nechcel ale opak je pravdou. Toto gesto som si si veľmi vážil. Ty to vieš. Povedal som ti to nespočetne veľa krát. Odpusť mi, že ti tie dve slová už nikdy nepoviem.
A ešte niečo. Kedysi som slúbil, že ťa nikdy neopustím. Povedal som, že premňa veľa znamenáš a nedokázal by som ťa opustiť tak prepáč... Odpusť mi!"
Remus privrel oči a zpod viečok sa skotúlalo pár osamotených horúcich sĺz minulosti. Keď to starý úradník čítal, akoby poćul Siriusov hlas, ktorý mu to šepká do ucha a popritom ho hladí po hlave. Šepkal by to tým svojím zmierlivým a sladkým hlasom, ktorý ho vedel upokojiť. Dnes tu však žiadny Sirius nebol.
Nymphadora stisla jeho ruku silnejšie a on jej stisk oplatil. Celá sála sa pozerala práve naňho a asi všetci rozmýšlali, čo toto malé vyznanie malo znamenať. Remus nepovedal ani slovo, iba zdvorilo počkal, kým úradník zroluje pergamen a odíde. Potom sa s ospravedlnením, že už musí ísť zdvihol a mieril preč nasledovaný Tonksovou, ktorá si snaď zaumienila,že naňho dá pozor. Chcel však byť sám a tak sa vonku premiestnil do toho malého jednoizbového bytu na okraji Londýna. Všetko navôkol bolo pokryté vrstvou prachu. Všetko bolo... tak smutné! A všetko voňalo po nich dvoch, akoby tu práve oni boli naposledy.
Ale kto iný by sem chodil?
Remus sa posadil an starú zaprášenú sedačku a privrel oči. Sirius... on ho žiada o odpustenie. Chce, aby mu odpustil to, že ho opustil. Ako tá veta zvláštne znela.
Sirius chcel, aby sa od neho odpútal a prežil ďalší, rovnako krásny život, ako doteraz. Tentoraz vśak bez neho. Chcel po ňom snaď, aby sa znova narodil? Lebo oni si snaď boli súdený od narodenia. Alebo iba chcel... on chcel proste iba, aby sa netrápil. Remus stále však nechápal kamarátove slová. Odpustiť... odpustiť snaď to, že ho miloval?
Hlúposti.
On.. on bude navždy jeho, bude žiť v jeho spomienkach a predstavách. On mu proste nedokáže odpustiť a opustiť ho.

A keď mesiace potom bozkával Remus Lupin Nyphadoru Tonksovú predstavoval si na jej mieste čiernovalsého mladíka s jasnými modrošedými očami, ktoré sa večne smejú zistil, že to proste nedokáže... ,,Odpusť mi Sirius, ale nedokážem ti odpustiť."

You'll always be mine
I know deep inside
All that's done's isn't forgiven
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Fanny Fanny | Web | 15. října 2008 v 18:12 | Reagovat

ach jaj.. to bolo neskutočne krásne! aj ja by som už konečne mohla napísať niečo s týmto párom :) ale najviac sa mi páčila táto veta: Si mojím vesmírom, Remus Lupin a ja som iba malá hviezda, ktorá sa odráža vo svite tvojich očí.

To bolo úžasné a tak romantické.. ach ja som až prehnaná romatička.. a pravdu povediac aj táto poviedka ma rozpalaka.. skoro... taká smutná ale stále nádherná...

2 Katie Katie | Web | 15. října 2008 v 18:13 | Reagovat

Jooj..moaj oblubena pesnička ktora ma nuti plakat .. jooj :(

3 Fanny Fanny | Web | 15. října 2008 v 18:13 | Reagovat

tá poviedka samozrejme :) inak, na mojom blogu je nová slash-kapitolovka O:) xD

4 Mimuš Mimuš | E-mail | 17. října 2008 v 20:26 | Reagovat

Milujem smutne poviedky, milujem par SB/RL a miluje tvoje poviedky. Pri citani zavetu mi vyhrkli slzicky a pomaly sa mi kotulali po lici. Bola by som rada keby si pisala viac takychto poviedok, ale neber to ako natlak ;).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama