Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Dažďové kvapky

14. října 2008 v 19:01 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky


Hodina matematiky dnes v škole. Čo viac dodať? Strašne pateticky romantické a sladké (hlavne záver). Príliś veľa cukrovej vaty a trocha bláznovstva. Alebo ako asi dopadol Severus Snape, keď prežil útok Naginy a čo to znamená pre Harryho Pottera? :)
Trošku som si pozmenila fakty zo šiestej knihy a epilog zo siedmej samozrejme tiež (Na, na, na... Kto je Ginny? La, la, la... ja nič, ja muzikant!)

Ako väčšinou slash, Snarry...

Inak je to dlhý a nezmyselný blábol :)
That´s all... necháte mi prosím komentár? Najlepšie niaky dlhší a nie iba slabomyselné "Bolo to super!"
Niesom niaka moc náročná? :D
A inak ďakujem za komenty dopredu :P





Dažďové kvapky


Bum...
cvak!
,,Hovoril som vám iba nakrájať, nie rozdrtiť..."
Kvap, kvap...
,,Je mŕtva! Mŕtva..preč!" - ,,Ale jej syn žije, Severus. Jej syn, spomínaš si? Som si istý, že má také isté oči ako ona."
,,Lucius, čo tu robíš?"
,,Môžem vás naučiť ako uzavrieť do flašky slávu, uvariť moc, či oddialiť smrť..."
,,Severus Snape.. vy ste..."
,,Môžem sa niečo spýtať pane?" - ,,Hovorte pán Malfoy!"
Kvap
,,Pršalo, pamätáš sa?"
Kvap... kvap... kvap...
,,No tak Severus! Spomeň si, prosím! Kôli mne!"
,,Neviete rozoznať bylinky od koreňa? V tom prípade ste naozaj blázon, pán Potter!"
Blázon...
blázon...
...blázon...
,,Severus..."
,,Snape!"
,,Ufňukanec!
,,Severus... prosím!"
,,Si iba Ufňukanec..."
,,Pozi-sa-namňa.."
Záblesk zelených očí
Kvap...
...cvak
,,SEVERUS!"

Mladý auror to vzdal a otočil sa chrbtom k tým čiernym očiam pozbaveným citu a života. Jeho oči zaliali slzy, i keď sa teraz díval na studenú zem. Studenú ako on. Studenú ako ten najprhkejší a anjvýbušnejší človek, ktorého kedy poznal.
Dnes bol iba škrupinou bez života. Dnes mal telo, no duša odišla.
To čo tvorilo podstatnú časť jeho bytosti je teraz nenávratne preč. Myseľ a triezve myslenie sa vytratilo. Ostali iba záblesky spomienok, ktoré sa prelínali s realitou a miatli už aj tak pobláznenú myseľ.
,,Myslím, že skúšať čosi ďalšie je zbytočné, pán Potter!" ozval sa starý liečiteľ a pošúchal si sivú bradu.
,,Aj tak vám ďakujem" Harry potlačil vzlik a otrel si oči chrbtom ruky. Štyri dlhé roky. Štyri roky sa snažil prinavrátiť aspoň niaky záblesk do tých dlhých mihalníc a chladných očí. Štyri dlhé roky sem vždy vo voľnej chvíli prišiel, aby ho mohol aspoň pozorovať a dozvedieť sa čosi nové. Za štyri roky sa naozaj nič nezmenilo.
Keď skončil boj myslel si, že ten človek je mŕtvy, že ho už nikdy neuvidí, že sa jeho viečka nikdy nezachvejú a neotvori ich, aby naňho zamrkal, i keď tak nechápavo a dezorientovane ako teraz.
Severus Snape prežil vojnu, jeho duša a podstata však nie. Severus Snape sa zotavil z pokúsania hadom, jeho spomienky a myšlienky však stále viac chorlaveli a chveli sa ako lanko, ktoré sa za chvílku úplne pretrhne.
Možno práve to ľahké spojenie z realitou delilo Severusa Snapa od skutočného bláznovstva. Pomätený-tak to nazvali lekáry. Harrymu sa ten termín od začiatku nepáčil. Po čase však pochopil, prečo to tak nazvali. Severus Snape už nedokázal vnímať realitu vcelku ako predtým, ale bola pretkaná útržkami spomienok.
,,Je ešte niečo, čo pre vás môžem urobiť?" spýtal sa liečiteľ jemne, keď sa naňho Harry otočil.
,,Vyplnte prepúštacie papiere"poručil duto.
,,P-prosím?" liečiteľ sa až zakoktal nad tým vyhlásením.
,,Och..ak je problém tu-" Harry vytiahol vrecko s mincami a poťažkal ním ,,Koľko som dlžný a koľko chcete za vašu malú láskavosť?"
,,O to nejde pán Potter. Keby sme ho prepustili ohrozili by sme aj jeho aj verejnosť. Mohol by... robiť problémy" Liečitelia dobre vedeli, že Harry Potter nemá rád, keď sa veci nazývajú chladnými lekárskymi termínmi. Práve preto prifarbovali vety vľúdnosťou, ktorá občas nebola na mieste.
,,Snaď si nemyslíte, že ho tu nechám! Trvám na tom" vyštekol naštvane.
,,Ale-"
,,Povedali ste, že už preňho nemôžete nič urobiť. Práve preto trvám na tom, že tu neostane" Harry sa zlostne obzrel a až ho striaslo zo strohosti nemocničnej izby s jedným jediným chladným oknom, ktoré bolo nemilosrdcne zamrežované.
,,Ale ja za to nezodpovedám" prel sa ďalej liečiteľ, keď Harryho prešla trpezlivosť a vyhŕkol ,,Fajn, ja teda pôjdem za vedením! Aspoň vidím, ako si vážite vojnových hrdinov, ktorý zachránili tento svet" S týmito slovami sa otočil a šarlatovočervený aurorský habit za ním zavial.

Harry viedol Severusa pomaličky po schodoch hore do jeho izby na Grimualdovom námestí. Uložil ho do postele a sám si k nemu prisadol na posteľ. Stískalo mu srdce, keď videl tie prázdne oči a pohľad, ktorý bol upretý akoby skrz neho.
,,Severus.." Hlas sa mu zlomil. Prial si povedať mu toľko vecí. Prial si povedať mu o tom, akú hlúposť urobil, keď mu daroval tak veľa spomienok a rozbil si tak myseľ na miliony kúskov, ktoré sa snažili neuspešne zložiť zasa dokopy v odleskoch minulosti. Túžil mu povedať, ako si vážil tých pár chvíľ v šiestom ročníku, keď mu jeho profesor ukázal, aké je byť milovaný. Chcel mu povedať, že nikdy tak úplne neveril v jeho vinu na riaditeľovej smrti. Ale k čomu by to bolo? On... on nevnímal.
,,M-milujem ťa, Severus" Hlas sa mu lámal a spodná pera sa chvela potlačovanými vzlikmi. Pritisol sa k nemu na posteľ, zovrel jeho chladné a bezduché telo v náručí a pritisol ho na svoj prudko sa dvíhajúci hrudník.
Prsty pravej ruky preplietol s tými jeho na ľavej ruke a pevne stisol, akoby mu chcel ujsť. Tá schránka bez duše však nereagovala.
,,Severus..." vzlikol a pritlačil tvár zmáčanú slzami na jeho belasí hebký krk. Cítil chlad z neho sálajúci a srdce, ktoré už mesiace bilo v rovnakom tempe. Nikdy nespomalilo strachom, či sa snaď nerozbúchalo vášňou. Stále to isté...

Bum...
bum...
...bum
...bum...
,,Severus Snape!"-,,Slizolin!"
,,Vieš nikdy by som si nepomyslel, že sa zobudím ráno vedľa teba. Myslel som si, že ma v noci pošleš preč" - ,,Mlč ty hlúpe decko!"
,,Severus..." slová plinúce ako med z úst malého chlapca.. alebo už nebol taký malý?
Nevedel si si spomenúť. Nevedel si si spomenúť na nič, nikoho... iba záblesky spomienok ti na chvílu priniesli čosi, čo pripomínalo tvojich známych.
,,Ach Severus, žiješ!"
,,Ufňukanec? Si tu? Och Ufňukanček sa nám skryl, vidíte chlapci..."
,,Strašne sa podobá na svojho otca. Však Severus! Nepodobá sa na Jamesa?" - ,,Iste.." -,,Až na tie oči, tie sú po matke"
,,Vedel si, že máš nehorázne zelené oči?" - ,,No potrestajte ma za to, pán profesor!"
,,Oči sú oknom do duše človeka a Harryho srdce a duša sú po matke. Mal by si to vedieť, Severus" - ,,Iste Albus. A James Potter bol iba úbohý chlapec, ktorý sa strašne nudil!"
,,Dobré ráno Severus!" - ,,Prečo to z tvojich úst vyznie vždy tak čarokrásne?" - ,,Neviem, každopádne je obed!"
,,Harry... keby sa v uplinulích dňoch čosi stalo...hocičo!- skús sa od toho odpútať a choď ďalej za úlohou, ktorou budeš poverený. Tvoj životný údel je tam a nie ostať somnou-" - ,,Severus ale..." - ,,Už bež, profesor Dumbledore ťa iste čaká"
Kvap, kvap, kvap...
,,Spomínaš si Severus. Vtedy pršalo, pamätáš sa? Vtedy... prvý krát. Pršalo a kvapôčky hladili okno, ako tvoje ruky mňa" - ,,Vy chrabromilčania ste namňa až príliš romantický. Nechceš byť radšej básnikom, ako aurorom?"
Sarkazmus...
Skeptickosť...
Zatrpknutosť...
Zlosť...
Chlad...
,,Ty niesi taký, dobre to vieš!"

Harryho prebral lahký pohyb, keď prsty prepletené s tými jeho zľahka stisli jeho ruku. ,,Severus?" spýtal sa s nádejou v hlase. Muž v jeho náručí však stále hľadel do prázdna a stiskl povolil. Ale čosi... žeby odozva? Alebo sa mu iba zdalo? Ach, svet je taký krutý!

--------

Chcel by si mu poďakovať, iba nevieš ako. Dívaš sa do prázdna, vidíš rozmazané fľaky a nedokážeš na ne zaostriť. Už mesiace, miesto klasickej čiernej miestnosti v ktorej sa prudko otáčaš a načieraš po kúskoch do spomienok, či počuješ iba odlesky ich hlasov, vídaš svet okolo teba. Nie však taký, aký by si chcel. Čosi ti hovorí, že sa musíš prebrať. Nevieš ako, nevieš kedy a nevieď kde. Kde vlastne si? Kto to stojí pred tebou? Kŕmi ťa. Lyžičku po lyžičke ti vkladá do úst čosi sladké. Kto...
Má čierne vlasy. Nádherné oči... Slzy... odkiaľ vies, že sa to volá slzy? Nemohli by to byť napríklad dažďové kvapky?
Si zmätený. Veľmi zmätený.
Kvap.. kvap..
Toto nieje dážď, čo dopadá na tvoje studené prsty. Vnímaš iba ich chlad a nie to, ako ti po nich stekajú malé kvapôčky. Vieš však, že dopadajú.
Dívaš sa skrz postavu, akoby si chcel vidieť čosi za ňou. Tam však nič zaujimavé nemôže byť. Sám to vieš. Ale ako to vieš? Povedal ti to niekto?
Kvap, kvap...
,,Pršalo, pamätáš sa?"
Kedy? S kým?
,, Vtedy pršalo, pamätáš sa?"
Rád by si sa pamätal. Čosi ti hovorí, že to bolo krásne. Nespomínaš si, však
,,Vtedy pršalo, pamätáš sa? Vtedy... prvý krát."
,,---hladili okno, ako tvoje ruky mňa"
Ruky... ruky.. mal by si ich použiť?
Mal...
Čo?
,,Máš nádherné ruky Severus!"
Ruky... použiť ruky. Pohladiť, buchnúť, privinúť, mať rád...

Harry znova zdvihol lyžičku, aby vložil do úst svojho zverenca ďalšie sústo riedkeho pudingu. Robil to monotonne a pomaly. Díval sa pritom do očí. Chladných očí...
Nabral znova kopcovú lyžičku a pozdvihol ju, keď sa Severusove ruky zachveli. Skôr, ako mohol zhíknuť údivom jedna vyletela do vzduchu a vyrazila mu lyžičku z rúk.
,,Severus?" Kúsok nádeje v Harryho vnútri sa znova rozhorel silnejším plameňom. Tá nádej, ktorá sa celé tie mesiace, čo ho sem priviedol dusila, teraz nabrala nové sily. Oči však stále boli chladné a dívali sa skrz neho, Severus znova chladný a kamenný.
Plamienok, ktorý rýchlo vzplal, znova pohasol.
Bol to iba akýsi reflex, či snaď odozva na čosi hrozné, čo sa mihlo jeho mysľou. Nezačal si vôbec nić uvedomovať, je stále v tom svojom svete. Uvedomil si bolestivo Harry a sklonil sa po lyžičku. Ani sa mu nečudoval... Severus nikdy nemal rád sladké.

---------

Dážď prudko bičuje okná a steká po ních, ako ruky milenca hladia svojho milého. Dnes však Harry nemal náladu na krásne a kvetnaté slová o daždi, aké šepkal svojmu profesorovy do ucha pred šiestimi rokmi. Severus starol, chradol a bol stále studený ako skala. Vo svojom vlastnom svete, úplne mimo. Iba on sám a spomienky.
Harryho bolela tá predstava. Iba občas pohol rukou, či snaď mrkol, nič viac, nič menej. Už tok... rok sa oňho staral, opustil prácu. Peňazí mal dosť, dôležitejší bol on.
,,Ach Severus" Harry zovrel jeho dlaň v pevnom stisku a pomkol sa k nemu viac na úzkom gauči. Keby tak...

Kvap..
Ach jaj..
To chcel byť povzdych? Čo znamená vzdychnúť si nad bolesťou sveta. Robil to snaď.. Harry?
Kto je Harry?
Čo?
Poznáš niakeho Harryho?
Určite!
Často sa ti o ňom v noci sníva.
Tie tvoje zmätené sny plné zvláštnych predstáv.
Prečo by si TY mal bozkávať JEHO pery?
Prečo by si mu chcel povedať Milujem ťa?
Prečo v tých snoch straší jeden veľký had?
Sny si si pamätal, ich význam ti bol však cudzí. Ako keď človek pátra po význame cudzieho slova, ktoré nepozná, hoci ho vie vysloviť.
Zložité?
Pre teba akosi nie.
Vieš predsa, čo sú cudzie slová, nie?
,,Severus?! Som tak rád, že si sa k nám vrátil. Iste už vieš tú nádhernú správu, náš pán sa vrátil!"
Mal si pána?
Koho?
Toho, ktorého si miloval?
,,Si pán môjho srdca, buď aj pánom môjho tela!" - ,,Toľko krásnych slov, si nevyslovil za celý svoj život, Severus"
Zvonivý smiech ti znei v hlave. Komu patrí. Jemu? Harrymu? Harry...
Chcel by si kričať jeho meno. Nevieš však ako.
Zabudol si kričať?
Zabudol si rozprávať?
Nikdy mu nepovieš tie dve slová?
Zrazu sa tvojej chladnej ruky dotkla iná, teplá. To teplo sa rozlialo celým tvojim vnútrom. Od končekov prstov a dlane postupovala do celého tvojho tela. Tak príjemné teplo.
Prebúdzalo k životu celé tvoje vnútro, srdce sa rozbúchalo prudšie, čosi sa rozjasnilo a uzrel si to, čo si hladal.
,,USMRKANEC! USMRKANEC KDE SI?!"
Strhol si sa, akoby ťa buchnátovali. Tvoje telo však ostávalo kamenné. A teplá, pokojná ruka stále držala tú tvoju. Len nech tam ostane, nič iné si nechcel.
Pripomínalo to príjemné sny, o čiernovlasom chlapcovi.
Teraz si ho zazrel. Bol to snaď iba útržok spomienky? Alebo...
Stačilo by iba otočiť hlavu Severus... Otoč hlavu!
Ten nepretržitý hlások v tvojom vnútri ti nedá spávať. Otočiť... čo si mal otočiť?
Rozbolela ťa hlava... z rozmýšlania?
Stisol si ruku v tej svojej.
Muž vedľa teba prekvapene otočil hlavu.
Otočiť hlavu! Máš to! Prišiel si na to.
Otočil si hlavu jeho smerom.
Zaostriť... ale ako? Pozri sa naňho! Ako?
Ty to predsa vieš-
Zadíval si sa do jeho zelených očí
,, Jej syn, spomínaš si? Som si istý, že má také isté oči ako ona."
Jej syn... Jej.. tvoj syn? Tvoj...
tvoj...
...tvoj
...tvoj...
Tvoj milenec.
Privlastňovacie zámena sú zvláštna vec. Iba ťa utvrdia v tom, že niesi v poriadku. Že si nahováraš, že čosi môže patriť tebe.
Čosi tak krásne, ako on!
,,Prepáč!"

,,Severus?!" Harry sa prekvapene díval do tých očí. Severus otočil hlavu jeho smerom! Práve teraz! Pred chvíkou!
Severusove oči sa vyjasnili a na chvílu sa díval priamo naňho. Do jeho očí... a vzápetí ich znova pokryl filter plný snov a predstáv.
,,Ach, môj Severus!" Harry si ho pritisol bližšie a zvieral ho tak silno, až sa na jeho bledej pokoźke zjavili jemné podliatiny.
,,Prepáč!"

--------

Bolo načase vziať Severusa do záhrady. Bolo krásne aprílové počasie a Harry ho na vozíčku pomaly tlačil von z domu, do prekrásnej rozkvitnutej záhrady domu Blackov, kde sa čerešňové stromy práve obsipali kvetmi a vykvitli narcisi.
,,Ty si vždy bol tak trochu narcis, však?"spýtal sa Harry trochu smutne a sklonil sa k jeho tváry. Pobozkal ho na rovné čelo, ktoré bolo na jeho podstatu neprirodzene vyrované a hebké. Žiadne vyčítavé vrásky z učenia študentov, či nočného vysedávanie pri testoch, ako to často robieval.
,,Ach, ty ma zasa nepočúvaš?"
Normálny človek by sa rozosmial, pri Harryho smutnom dialógu, ktorý viedol s osobou, ktorá nemohla odpovedať. Bol to skôr monológ samého k sebe.
,,Neodpovieš?"

K ušiam sa ti doniesli smutné slová smutného chlapca. Bol si učiteľ, mal si pomáhať študentom. Či už si nebol učiteľ?
Kde si bol?
Záhrada.
Čo je záhrada?
Vedel si to.
Myseľ ti vyjasnoval čerstvý vzduch. Akoby si práve precitol z veľmi dlhej nočnej mory.
Vnímal si zvuky, vnímal si vône, vnímal si farby a tvary kvetov.
Kvitli čerešne. Jar? Prečo si nebol na hodine. Je snaď sobota?
Prečo...
Och...
vojna!
Snaď ešte stále trvala?
A čo je s Naginy.
Nekúsol ťa ten prekliaty had?
Ten prekliaty had... a Harry... jeho oči, ktoré ťa odprevádzali do tmy. Jej oči...
Nie jeho!
Ona nebola on!
Koho si vlastne miloval?
Ale dôležitejšie bolo, kde práve si, sakra!
Chcel si čosi skríknuť, no nedokázal si vytvoriť na vlastnom jazyku tie slová.
ČO SA TO TU DEJE?!
Skrčil si čelo v naštanej grimase.
Ktosi prešiel okolo teba. Spoznal by si ho, aj keby si bol slepý. Tá postava, tie nohy, ten zadok!
Potter!
Čo tu robí? Nemá bojovať s Voldemortom.
Posadil sa pod čerešňu a listoval v akomsi časopise. Na teba ani nepozrel. Vie, že si tu?
Musel si ťa všimnúť, keď okolo teba prechádzal.
Alebo...zrazu ako keď bleskne sa tvoje myšlienky vyjasnili. Všetko... to všetko ti bežalo hlavou. Nemocnica svätého Minga, Harryho starostlivoť, roky spomienok.
Akoby... akoby si mal za tie roky znova zažiť všetky podstatné spomienky, kým sa bol tvoj rozum schopný vrátiť. Akoby ti boh chcel pripomenúť, že čosi na svete je dôležité.
Mraky zatiahli slnko na oblohe a spustili sa kvapôčky dažda. Iba tak, z nićoho nič. Ako kúzlom privolané.
Za tie roky si sa naučil, že zázraky sa dejú. Prvý list z Rokfortu, prvý pohľad na jedno červenovlasé dievčatko, prvý bozk od neskúseného študenta alebo precitnutie v tejto zvláštnej záhrade, ktorú si nepoznal.
Zdvihol si hlavu k nebesám a na tvoej pery dopadlo pár daždových kvapiek. Ako slzy. Neboli to slzy. Vedel si to.
Slzy sú pálčivé a horúce. Toto bolo... nežné. Skoro ako pohladenie.
Ako ti dobrné kvapôčky stiekli po perách, cítil si znova jeho vôňu a spomínal, ako ťa bozkával.
Chlapec vyskočil z lavičky pod čerešňou a náhlil sa k tebe. Díval si sa naňho a skúšal sa usmiať. Svaly si mal tuhé.
,,Och bože Severus! Ideme rýchlo dovnútra, poď!"
,,NIE!" zamého ťa prekvapil tvoj hlas-ako chrapľavo znel... Nie však toľko, ako Harryho. Ten vyskočil, ako keď ho nastrašia a neveriacky sa na teba díval ,,Severus?"
,,Povedal som nie. Mám rád dážď. Vtedy pršalo... pamätáš sa?"
,,SEVERUS! Severus ty hovoríš!"
,,Nevrieskajte ako na lesy, pán Potter!" zasmial si sa. Dokázal si to.
,,Sev-"
,,Mlč už!" prikázal si nekompromisne a postavil si sa na vlastné nohy. Kvapky dažďa ti už celkom zmáčali vlasy a nohy za tie roky slabé sa strašne triasli. Spravil si však krok k nemu a zavesil si sa mu na krk, aby si nespadol.
Obtočil ruky okolo tvojho chudéhu hrudníka, ako to robieval predtým. Pred... no pred TÝM! ,,Severus ty si v poriadku!" Jeho oči sa zaliali slzamy štastia. Ligotali sa na jeho viečkach ako drahokami... ako dažďové kvapky. Tie ti boli teraz milšie a drahšie ako všetky drahokami. Nie však ako smaragdy...
Ach koľko poetickosti v tvojich myšlienkach, tka ho konečne pobozkaj! Prikazoval ti hlások v hlave. Nemal si dôvod ho neposlúchnuť.
A súhra vašich pier, jazykov a neskôr aj bokov ho asi presvedčila o tom, že si naozaj v poriadku, zdravý, živý a stále taký istý, ako si bol predtým. Ako si bol pred siedmimi rokmi, keď ťa pomaly miloval v tvojej posteli za tlmeného osvetlenia a ako ťa miloval dnes a potom ešte veľa krát.
Možno by si mal povedať, že ste žili štastne, až kým ste nepomreli. Taký patetický zasa niesi. Tebe stačilo povedať, že dokým daždové kvapky hladili okná, jeho prsty hladili teba.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Niki Niki | 14. října 2008 v 19:22 | Reagovat

naadherne!!!a hlavne ten koniec!no uzas

2 mi-ki mi-ki | 14. října 2008 v 19:27 | Reagovat

tak totok bol uuuuplne genitalny napad co ti powim!! :D :D strasne sa mi lubila ta suhra tych spomienok a fsecko to ostatne co k tomu patrilo.. :) tie myslienky a vsetko.. :) mno proste...profesionalka!!   ;)

3 Fanny Fanny | Web | 14. října 2008 v 19:43 | Reagovat

ach jaj.. dážď.. aj ja mám rada dážď :) a ani neviem prečo, poviedky s tou témou ma vždy rozplačú.  Aj preto, že prostredníctvom dažďa sa dá tak veľa povedať, tak krásne opísať situácie, ktoré ma potom doháňajú k slzám. Lilly, poviedka bola jednoducho úžasná! ja nemám slov, naozaj... Mám pocit že slash sa stal mojou súčasťou a ešte viac Snarry. Veľmi si ma potešila :) Ďakujem :)

4 Honey Írimë Honey Írimë | E-mail | Web | 14. října 2008 v 20:04 | Reagovat

Oooch bože, to si ty napísala???? 8-O

Teda, :D neber to tak, že ťa podceňujem alebo také dačo, len je ťažko uveriť, že takéto niečo dokáže niekto napísať... Pritom ani nie si profesionálka! Ale toto sa ti rozhodne podarilo tak, akoby si ňou bola.. :)

Ten začiatok ma hneď na prvý raz dostal a proste som to MUSELA čítať ďalej (hoci ja nemám moc rada jednorázovky...radšej mám kapitolové, ale to je jedno ;)) no a ten koniec... Citujem:

,,...Tebe stačilo povedať, že dokým daždové kvapky hladili okná, jeho prsty hladili teba."

Tak to bolo ozaj úžasné a vydarené. Táto časť (hoci aj veľa ďalších) proste patrila k tým, ktoré tam boli najlepšie napísané... také poetické a tiež zaujimáve že ma to proste vtiahlo do deja! Nemohla som to prestať čítať! :)

Ozaj neviem, čo povedať, aby som dala dostatočne najavo, ako veľmi ťa za toto dielo obdivujem ;) Len tomu proste ver, lebo ja to neviem popísať... Bolo to krásne... :))

5 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 14. října 2008 v 20:17 | Reagovat

mi-ki: Nepovedala som niečo o krátkych a bezduchých komentároch? :) Ale tebe to odpustím  za toľkú chválu

Fanny: Dážď je vec, ktorá aj mňa ovplivňuje natoľko, ako Severusa a Harryho v tejto poviedke. Ich myšlienky sú mojími...

Honey: Ach... červenám sa, upadla som do rozpakov, strašne moc sa mi trasú nohy a asi sa trasiem aj celá... pane bože, toľko chváli.  Ale nemala by si chváliť mňa. Obviňuj dnešný spln, to on za to asi môže :D

A čo sa týka ,,...Tebe stačilo povedať, že dokým daždové kvapky hladili okná, jeho prsty hladili teba." Tak ma svrbeli prsty dopísať tam ešte: Ale každá mláka, aj tá po najväčšej búrke nežností, raz vyschne :) Ale povedala som si, že to nechám také pateticky romantické :D

6 punki punki | Web | 15. října 2008 v 17:05 | Reagovat

"Bolo to super!"

vážně bylo. mě se to moc líbilo. tohle téma mě vždycky dostane, i když často bývá na pár Harry/Draco.  tohle je lepší :)

skvělý konec, jsem ráda že se Severus rozvzpoměl. jen to, jak rychle vstal... no, to je jen drobná chybka. moc krásné :)

7 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 15. října 2008 v 18:01 | Reagovat

Punki: Som si vedomá toho, že je to chyba, ale potrebovala som tam čosi také strčiť :) Pôvodne som to chcela urobiť inak, ale to mi nevyznelo dobre

8 Bellatrix Black Lastrange Bellatrix Black Lastrange | Web | 15. října 2008 v 21:00 | Reagovat

Upřímně, Lily, na tvých stránkách jsem asi po druhé. Link na ně mi dala Ravenablue, s tím že píšeš krásné povídky. Musím ti prozradit, že doposavaď to byl krásný průměr, ale tohle... tohle se mi líbilo opravdu velmi. Nejde o příběh jako takový, Severusova pomatenost, či jakákoli jeho omezenost je námětem kvantit povídek, ale tady u tebe šlo o to podání, o ten krásný projev. Vážně tahle povídka mě dojala, u některých pasáží se mi už, už chtělo začít popotahovat. Krásné zakombenzování deště, slz a jiných tekutých přípravků, vážně nevím co říct. Jindy bych snad byla výřečnější, ale tahle povídka mě vážně dostala, je, je... jak to říct? Velmi, velmi uvěřitelná, velmi lidská. A to se mi líbí, vtáhla člověka do dějě a to ač šlo o samo-monolog Harryho, či Severovy vzpomínky.

Btw.: Opravdu se mi líbila ta poznámka o tom, že Severus sladké nikdy neměl rád...:)

9 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 15. října 2008 v 21:43 | Reagovat

Bellatrix: No.. iné tekuté prípravky zasa pobavili mňa :) A tento komentár ma naozaj dojal. Neviem čo povedať... a to sa men často nestáva. Vážim si takýchto slov, aj keď ja sama si myslím, že moje poviedky niesu ničím výnimočným. A ako som spomínala vyššie za túto poviedku by sa malo ďakovať splnu a nie mne :D A inak je to pravda, že Severus nemá rád sladké, či nie?

10 Bellatrix Black Lastrange Bellatrix Black Lastrange | Web | 16. října 2008 v 12:31 | Reagovat

Asi takhle, je Harry sladký?...:)

11 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 16. října 2008 v 14:03 | Reagovat

Bellatrix: Harry sladký? No ja neviem... On je skôr debil podľa môjho názoru :D

12 Saskya Saskya | Web | 17. října 2008 v 15:14 | Reagovat

Veľmi kráááásne a peknučké... oni... oni... oni sú taký nádherný, rozkošný, sladký páááárik xDD... I LOVE SNARRY SLASH :) ...

Krásna poviedka a najmä ten koniec.... ja som zastánca presladenosti, romantiky a pod... takže ti nič vyčítať nebudem xDDD ...

13 CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D | Web | 17. října 2008 v 23:03 | Reagovat

Fakt super to bolo.Najaviac sa mi lubil zaciatok:D Mno a ten nazov to tiez moc dobre vystihuje..Zacalo prsat:D

A harry a SNAPe su faakt jeden super paar:D

14 Fanny Fanny | Web | 18. října 2008 v 10:32 | Reagovat

Lilly: Ako prosíím?? Harry je debil?? :D no teda :D po dľa toho v akých poviedkach.. v niektorých sa správa dosť trápne, ale debil podľa mna nie je :D

15 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 18. října 2008 v 10:52 | Reagovat

Fanny: Aôle v originále je!!! :D Šak si čítaj

16 Bellatrix Black Lastrange Bellatrix Black Lastrange | Web | 18. října 2008 v 18:07 | Reagovat

Lily: Harry je nezkonalý debil. J.K.R. z něj udělala nebetyčného fanatika, brčálníka a zákopníka. Ale takhle v povídce "KBSTBV" překládá  Issis, asi všichni víme oč jde, má úžasný charakter!

17 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 19. října 2008 v 17:23 | Reagovat

Bella: V ktorej poviedke? :) Tú som asi nečítala!! Nedáš mi link? :)

18 Andromeda Andromeda | Web | 28. října 2009 v 3:26 | Reagovat

Ani tu som nezanechala komentár? Ako to? Som hlúpa, to by som sa radšej mala podrezať!
*vyťahuje nožík*

Dobre, ale pred tým k celkovému hodnoteniu. Žáner? Au. Ty si bolo vždy tak trochu citlivka, že? Nie som precitlivelá! Napísané? Nezvyčajne iným, ale brutálne namotávajúcim štýlom. Vážne? Ale áno. Autorka? Jedno nevinné dievča, ktoré vie písať slash lepšie ako hocikto iný. Ale Ivi, netrep. Prečo si vždy vo všetkom lepšia ako ja?

Každopádne tvoja najkrajšia a najjemnejšia poviedka. Hanbím sa ako pes, že ti píšem koment až teraz.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama