Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



14.chapter- Nightmare of Malfoy´s family

18. října 2008 v 10:10 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Vendetta
No síce ste dali iba12 komentárov ale ja som sa rozhodla kapitolu hodiť už teraz. A to preto, lebo dnes odchádzam a vrátim sa až v ndeleu poobede alebo niak tak :)

Ono nastane taký pekný zvrat. Tak kto mal rád hádajúceho sa Harryho a Draca smolka :)




14.chapter- Nightmare of Malfoy´s family


Harry Potter nebol nikdy normálnym chlapcom, tak prečo by mal byť teraz normálnym mužom? Harry Potter musel byť vždy proti svojej vôli čosi extra. A Harry Potter pochyboval, že je normálny, keď sa tešil na príchod svojho partnera, ktorý by mu zlepšil náladu svojími urážkami.
Po pol roku sa mu podarilo presvedčiť Kingsleyho, aby prípad znova otvoril. Po pol roku sa usmieval na svet, pretože mohol znova pracovať na tom prípade s Malfoyom. Ani nevedel prečo, ale tá predstava v ńom vyvolala zvláštne vzrušenie. Nevidel ho skoro pol roka a dnes...
Sedel ako na ihlách, keď čakal zvonenie zvončeka. Nakoniec sa dočkal a ten starý a hrdzavý krám predsalen zacengal. Vyštartoval k dverám a otvoril ich. Stál tam samozrejme Malfoy. Namiesto klasickej ironickej poznámky však bez slova prešiel okolo neho a klesol v obývačke na pohovku. Kruhy pod očami boli príliš znateľné a boli podliate krvou, akoby plakal. Vlasy boli rozcuchané. Zmenil sa.
,,Ale čo Malfoy, rozbili sa vám všetky zrkadlá v dome, ale tvoj dodávateľ gélu na vlasy a mejkapu skrachoval?" neodpustil si a čakal, že sa Malfoy chytí. Ten sa naňho však iba krivo pozrel ,,Vieš čo, odpusti si to, prosimťa!"
,,Ako len poviete vaša ropušia výsosť" Harry sa posadil k nemu na pohovku a rozložil spisy.
,,Tak čo si to chcel?" spýtal sa znudene Malfoy a díval sa na spisy.
,,No vzhľadom na to, že ideme znova spolu pracovať maly by sme do niećoho začať, čo by nám pomohlo vo vylučovaní páchateľov. Chcel som sa ťa spýtať, či mi nevieš nájsť akýsi zoznam bývalích smrtožrútov, aby som sa pozrel podľa čoho si vyberá obete-" začal Harry no bol prerušený Malfoyovým chraplavým hlasom ,,To je snaď jasné. Vyberá si obete podľa teba!"
,,Čo?"
,,Hovorí sa prosím, Potter, koľko krát ti to mám opakovať? A Harlekýn si vyberá obete podľa teba a miest, ktoré poznáš."
,,Chceš tým naznačiť, že ide iba podľa mňa?"
,,No... Asi hej." zaváhal Malfoy a oprel sa o operadlo postele. Trochu privrel oči a Harry mohol vidieť, ako sa nervôzne zatrepotali.
,,A ten zoznam?"
,,Môžem ti ho napísať aj ručne" uškrnul sa bývalí smrožrút a vzal do ruky pero. Harry sledoval ako na zadnú stranu jednej staršej pitevnej správy čarbe mená, ktoré už poznal. Niektorý boli mŕtvy, iný v azkabane... A potom také mená, ktoré vôbec nepoznal a asi ani nechcel spoznať.
,,To sú všetko smrtožrúti?"
Malfoy iba prikývol a ďalej čarbal mená.
Po pár minutách čosi zaťukalo na okno. Harry pozrel na malú ministerskú sovičku a s obavou ďalšej vraždy ju vpustil dnu. Sova však zakrúžila nad jeho obývačkou, vpustila Malfoyovy do lona malú obálku a odletela preč. Harry sledoval ako Malfoy rozbalil obálku a zahĺbil sa do textu. Po chvíli sa silený úsmev na jeho tváry premenil v bolestnú grimasu a list hodil na stôl. Jeho hrudník sa zdvýhal trošku rýchlejšie ako zvyčajne a hrýzol si spodnú peru. Bolo vidieť, že sa snaží čosi predýchať.
,,Kde tu máš toaletu, Potter?" otočil sa nakoniec naňho. Harry ukázal po schodoch hore a Malfoy nenúteným krokom opustil obývačku.
Harry sa nahol nad stôl a začal čítať list s hlavičkou nemocnice Sv. Munga: Vážený pán Draco Malfoy, zo smútnkom v duši vám oznamujeme, že vaša matka Narcissa Malfoyová neprežila dnešné ráno a skonala na -
Nepotreboval ďalej čítať. Vedel, že Malfoy mal matku vždy rád a tiež vedel, źe ju obhajoval na súde proti smrtožrútstvu. Nikdy však netušil, že bola tak vážne chorá, že musela byť u Munga.
,,Malfoy?" zkrýkol za ním. Nikto mu z poschodia neodpovedal a tak vyšiel hore. Zaklopal na dvere kúpelne a keď sa nikto neozval stlačil kľučku a vošiel dnu. Malfoy bol naklonený nad umývadlom, oboma rukamy ho pevne zvieral a vzlikal.
Harry prešiel tých pár krokov k nemu a chytil ho za plece. Až vtedy si ho Malfoy všimol a strhol sa. Tvár mal mokrú od sĺz, ktoré sa snažil všemožne zakryť a snažil sa vytrhnúť z jeho zovretia. Harry ho však chytil aj druhou rukou za plece a otočil na seba.
,,Čo chceš?" vyštekol naňho ,,No tak revem, no tak mi zdochla matka! Tak sa zasmej a nechaj ma!"
,,Ja sa nebudem smiať na tom, že ti umrela mama, ja niesom ty"
Malfoy sklonil hlavu k zemy, akoby sa hambil za všetky tie hlúposti, ktoré mu navystrájal v škole. Harry mu však ukazováčikom zdvihol hlavu na jeho úroveň ,,Je mi to ľúto, ale ty musíš ísť ďalej!"
,,Že my to vravíš práve ty" snažil sa prehodiť ironicky no zrovna sa mu zlomil hlas pri slove "TY" čo skazilo celý efekt.
,,Tak preto som ťa posledné mesiace nevidel často na ministerstve?" spýtal sa ho nakoniec. Ani si neuvedomoval, že jediné čo Malfoya drží na nohách je on držiaci ho za ramená. Inak by už sám skĺzol na studenú podlahu.
,,Mala dosť vážne stavy. Zistili jej rakovinu asi pred troma rokmi. Bol som bezmocný, sedel som pri nej celé dni a noci..." Po jeho lícach začali znova tiecť slzy. Harry nechápal, že to hovorí práve jemu. Snaď od neho čakal trochu súcitu, ktorý mu mohol dať. Snaď čakal, že sa zľutuje a čosi s ním urobí. On bol totiž jediná osoba v jeho okolí. Nemal tu kamarátov, ktorý by mu pomohli a ani rodinu, ktorá by ho postavila na nohy v tejto ťažkej chvíli. Ostal mu iba starý nepriateľ a on sa držal pred ním iba silou vôle.
,,Malfoy prosimťa spamätaj sa" Harry ho pustil a on kŕčovito zovrel umývadlo za sebou.
,,Odíď!" prikázal mu. Harry chvílu váhal a nakoniec vykľuškoval z dvier a zišiel znova do obývačky. Posadil sa na kreslo a pozeral na schody, či Malfoy nezíde dole. Čosi v ňom mu hovorilo, že teraz by ho nemal nechávať samého, že potrebuje spoločnosť. Ale prečo práve jeho spoločnosť? Určite netúži, aby ho utešoval Harry Potter!
Čakal asi pol hodinu, keď ho to prestalo baviť a vybehol znova hore schodmy do kúpelne. Malfoy sedel na kachličkách , tvár skrytú v dlaniach a triasol sa. Harry sa k nemu pomaly posadil na zem a rozmýšlal, čo urobiť. Čosi v jeho vnútri mu hovorilo, aby ho utešil.
,,Malfoy... Draco" jemne ho pohladil po rozstrapatených vlasoch. Menovaný okažite zdvihol hlavu a zadíval sa naňho. ,,Čo.. čo ešte chceš? Mám odísť?"
,,Nie" pokrútil hlavou ,,Môžeš ostať" Stále ho hladil po vlasoch a to, že Malfoy nezhodil jeho ruku bolo iba dobré znamenie.
,,Tak potom?"
,,A ty? Budeš v poriadku?" odpovedal mu protiotázkou.
,,Kedy som nebol?" snažil sa z jeho lútosti vykrútiť Malfoy, no bolo neskoro. Už ho videl plakať...
,,Napríklad teraz niesi." Harry sa k nemu kúsok prisunul, iba jemne, akoby ho nechcel vystrašiť. Malfoy sa však ani nepohol z miesta a chrbtom ruky si utieral slzy z tváre. ,,S-som.. moja mama, ona... ona by chcela, aby som sa netrápil"
,,Pssst, je to iba prvotný šok. Ani nevieš čo robíš" Prisunul sa k nemu ešte viac a obtočil jednu ruku okolo jeho krku. Bol tak blízko. A Malfoy bol teraz tak prehnane zraniteľný! Stačil by malí pohyb a bol by tesne pri jeho tváry...
,,Ja si myslím, že dobre viem čo robím, Harry!" Malfoy sa rukou pridržal umývadla a prisunul sa tesne k jeho tváry. Harry zatajil na malú chvílu dych, než zacítil chrbát ruky, ktorý ho pohladil po tváry. Bol tak neskutočne blízko, chýbal taký kúsoček k jeho perám.
A potom sa Malfoy sklonil a na malú chvílu mohol Harry ochutnať jeho pery.
,,Drž ma, neviem čo robím" Draco sa k nemu pritisol a schoval tvár do jeho košele. Harry ho šokovane pozeral, ako zviera jeho košelu a zmáčava ju slanými slzamy
,,Tak už neplač... Draco" zahriakol ho jemne a vplietol prsty do jeho vlasov, čím mu vlastne dal súhlas byť tak tesne pri ňom
,,Nebudem ak slúbiš, že ostaneš pri mne" zašepkal a prisunul sa k nemu bližšie.
---------
Harlekýn zaklipkal očami. Je načase skončiť a vzdať sa. Vendetta vykonaná... A to ostatné ostáva už iba na Harrym Potterovy!
A v tom Harlekýnovy vyhŕkli slzy, ktoré mali znamenať koniec jeho púte.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Fanny Fanny | Web | 18. října 2008 v 10:30 | Reagovat

Čože??? ale dufam že nam povieš kto je Herkelín!!! lebo ak nie, tak... aaaa asi skolabujem!! a tá chvíľa v kúpeľni ked sa pobozkali sa mi nesmierne páčila, Lill, chytro píš dalšiu prosííím! O:)

2 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 18. října 2008 v 10:42 | Reagovat

ja mám napísanú už celú Vendettu. A Kto je Harlekýn sa určite dozviete :)

3 Qtinka Luna Cullen-Black Qtinka Luna Cullen-Black | Web | 18. října 2008 v 15:10 | Reagovat

Lilly, prosím rýchlo pridaj ďalšiu kačpu prosííím :) Ja už nevydržíím :) Ttoo bolo krásne..to v tej kúpelke..OME...♥

4 Lenča Lenča | 18. října 2008 v 16:59 | Reagovat

supr povídka, strašně se těším až se dozvím, kdo je Harlekýn, tak rychle další ...

5 arya arya | 18. října 2008 v 18:11 | Reagovat

tak toto je uplne super rýchlo pokračko som zvedavá kdo to je

6 CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D | Web | 19. října 2008 v 19:57 | Reagovat

Heej,takze Harlekyyn sa vzdaa,okkej..ALE furt si nam nepovedala kto to je:D :D Mno a ked Harlekynovi vyhrkli slzy,kde vlastne bol??Videl ich??SOm totalne dopletenaa.

7 CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D | Web | 19. října 2008 v 19:57 | Reagovat

doteraz som si myslela ze Harlekyn je Draco.Ale asi som sa mylila.Ja uz fakt nrwiem

8 Mimuš Mimuš | E-mail | 21. října 2008 v 18:47 | Reagovat

Juuuuuuj chudak Dracik. Jake smutnucke =((( Tato poviedka mi prirastla k mojmu srdiecku (ako skoro vsetky tvoje poviedky). Strasne ju mam rada ;D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama