Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



13.chapter- Me and Miss Weasley

12. října 2008 v 21:11 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Vendetta
Tak som konečne za počítačom po všetkých tých oslavách. Ani sa nepýtajte ako vŠetky dopadli. To bola jedna katastrofa. Ale to teraz neriešte. Užite si kapitolu! Trošku sa posunieme v čase, hej? Môže byť päť mesiacov? :)

A čo sa týka ďalšej kapitoly... ja vážne neviem kedy sa dostanem ku compu, tak prepáčte. Ale každopádne nedám skôr, ako tu bude 15 komentárov! A oznam pre Qtinku: zlatko neplatí, keď ty sama dáš tie komentáre.




13.chapter- Me and Miss Weasley

Harry sedel v obývačke v svojom kresle a díval sa do prázdna. Oheň v jeho krbe nehorel ako vtedy v zime. Veď v máji to uź nebolo treba. Bolo zvláštne spomínať na to, čo sa vtedy dialo. Možno to bolo preto, že sa mu to konečne podarilo. Po piatich mesiacoch dokazovania, vybavovania a prosenia dostal svoj prípad späť. Tvorili ho nekompletné dôkazy a príliš veľa jeho vlastných alebo Malfoyovích zápisov sa podivne stratilo, ale aspoň ho mal. Díval sa do vyhasnutého krbu, akoby ním mohol získať ten čas späť. To bol začiatok nového milénia. Dnes boli v polovici toho všetkého. V polovici šialeného roku veľkých zmien. Zvláštne myslieť na také veci, aké to bolo prvého januára. Pamätal si ešte na chuť jeho pier. Jahodová! Pripomínala mu jahodový džem, ktorý mal tak rád. Nevidel ho od tej doby. Malfoy akoby sa skryl svetu. Na ministerstve kde tu zahliadol, ako sa mihol na chodbe, občas sa dopočul, že Malfoy vyřiešil hento alebo tamto, dokonca o ňom čítal aj v novinách, kde bol veľký článok o tom, ako dopadol pašeráka ľudskej krvy pre upírov. Ale naživo s ním nehovoril. Asi ani nemal prečo. Predtým sa s ním nerozprával dokým nezačali spolu pracovať. Prečo by sa to malo meniť?
Teraz však s ním bude musieť hovoriť. Harrymu sa totiž podarilo presvedčiť ministra, aby mu pridelil jeho starého priteľa.
Zvonček pri jeho dverách zazvonil a Harry sa vzrušene postavil. Že bolo aj na čase!
S úsmevom otvoril ryšavej žene a zdvorilo ju pustil dnu. Na jej tváry žiaril úsmev, keď ho zbadala.
,,Tak čo, ako sa má maličké?" spýtal sa okamžite a položil ruku na jej obrovské vypuknuté brucho.
,,Nešaškuj mi tu Harry" zasmiala sa a vzápetí sa zamračila, keď uvidela ten neporiadok v jeho dome ,,Tak sem mám dať malú? Je tu taký neporiadok!" stažovala si.
,,Ale Ginny! Mám pre ňu už aj izbičku! Chceš sa ísť pozrieť?" obskakoval ju štastne. Ginny však ostávala chladná a nedoknuteľná ako kameň ,,Nie díky. Nestihneme ultrazvuk!"
Harry prikývol a viedol ju do krbu. Nechal ju vstúpiť ako prvú a odletaxovať k Mungovy. Išeil však okamžite za ňou.
Keď prechádzali oddelením pre tehotné mamičky videl Harry miliony rozžiarených tváry mladých mamičiek v rôznom štádiu tehotenstva. Ginny však taká nebola. Ostávala k dieťaťu chladná celé tie mesiace tehotenstva, čo sa Harry venoval iba jej. Nikdy nevidel úsmev na jej tváry, keď hovoril o dieťatku. A aj keď si to Ginny nechcela priznať je to ich dieťa! Možno ho bude vychovávať sám, ale vždy bude ich. A to sa jej snažil celé tie mesiace vysvetliť. Odkedy sa však pohádal s jej mamou ostávala Ginny nedostupná a naštvaná na nich oboch. Naozaj to nechápal. A tiež nenávidel Angelinu a Rona. Potom, čo sa dozvedel, že sa tý dvaja stavili, či to dieťatko prežije alebo sa Ginny nakoniec rozhodne pre potrat to proste nevydržal a nebavil sa ani s jedným z nich. Možno iba Hermiona občas priśla na kávu. Bez detí a bez manžela, samozrejme. Ale bol ovtipné slovať to, ako Rona trápi, že sa s ním nebaví.
Čakal trpezlivo s Ginny v čakárni a držal ju za ruku. Nepovedala, že by jej to bolo nepríjemné a tak ju nepustil ani keď vstúpili do ordinácie. Doktor už sedel za stolom a výtal ich tým milým úsmevom, ako vždy ,,Á, pán a pani Potterovci!"
,,Nie ja a slečna Weasleyová" opravil som ho rýchlo skôr, ako Ginny vybuchla. V tomto stave sa jej to stávalo dosť často a vždy to bola prudká a nekontrolovaná zúrivosť.
,,Áno iste" pritakal doktor, akoby mu tu bolo jedno a ukázal na lôžko ,,Vyzlečte sa a lahnite si!"
Skôr ako to dopovedal Ginny uź dávalo dole tričko. Vedela čo robiť. Uź dávno som ju presvedčil, že som ju predsa už videl nahú a predomnou sa nemá za čo hambiť.
Lahla si iba v spodnom prádle na posteľ a doktor jej prútikom, ktorý bol zvlhčený akýmsi gélom začal prechádzať po bruchu. Na stene sa začal vytvárať obraz nášho dieťaťa.
,,Tak..." usmial sa doktor ešte širšie a študoval obrázok. Harry mohol jasne vidieť, ako sa to malé vovnútri trochu pohybuje a dokonca sa uź aj podobá na dieťa ,,Gratulujem slečna Weasleyová, vaše dievčatko je zdravé!"
Ginny iba dačo neprívetivo zamrmlala, zato Harry sa celý rozžiaril.
,,Spravím vám aj fotku?" spýtal sa zrazu. Skôr, ako to Ginny stihla zatrhnúť Harry prikývol a doktor prútikom vyčaroval čarodejnícku pohyblivú fotku, ktorú vložil Harrymu do rúk. Dieťatku na obrázku viditeľne bilo srdiečko a kde-tu sa pohlo alebo koplo mamičku.
,,Úžas..." zamrmalal Ginny trošku otrávene. Zato Harry sa usmeival. ,,Ďakujeme vám pán doktor!" mrmlal užasnuto. Doktor iba prikývol a pokynul Ginny, že môže zliesť a obliekať sa. ,,Vy nemáte začo. Predsalen tento svet vám dlźí ešte niaku tú sluźbu, pán Potter!"
Harry sa iba zasmial a počkal Ginny, kým sa očistí a oblečie. Potom spoločne vyšli von.
,,No nieje to úžasné? Budeme mať dieťa!" rozplýval sa.
,,No ty budeš mať! Ja sa k nemu po pôrode nehlásim!" zasyčala cez stisnuté zuby.
,,Ale... prečo máš stále takýto prístup?" spýtal sa prísne.
,,Lebo! Proste osm moc mladá na dieťa!" oponovala naštvane a vliezla si do krbu, ku ktorému prišli. O malú chvílu sa obaja ocitli u Harryho v dome.
,,Tak poď aspoň ďalej. Ukážem ti detskú!" nabádal ju. Ginyn videla, že nemá inú možnosť ako zvoliť. Nasledovala ho teda na poschodie a do izby, ktorej dvere otvoril. Ocitla sa v nádhernej izbe ladenej do žlto-oranžova. Teplé pastelové farby ju hriali pri srdci a na chvílu akoby sa v nej čosi zlomilo. Dívala sa na drevenú kolísku v strede, nad ktorou bola čarodejná zvonkohra zo skutočných poletujúcich svetlušiek a tiež na závesy, ktoré až bolestivo pripomínali tie na Rokforte. A zrazu sa jej vybavili všetky tie krásne časy, ktoré tam strávila práve s ním. Dívala sa naňho svojím zvláštnym pohľadom a zrazu sa kúsok usmiala. Harrymu ten jemný záchvev jej pier spôsobil, že sa jeho srdce prudko rozbúchalo. Žeby snaď... zmäkla?
,,Ešte bývaš u Hermiony?" spýtal sa zrazu. Ginny iba smutne prikývla a úsmev sa stratil. Ale to predsa nechcel! Nechcel, aby úsmev mizol, keď vysloví mrazivú skutočnosť, že ju mama vyhodila z domu.
,,Moje dvere sú ti vždy otvorené!" pripomenul to, čo jej opakoval vždy. Prikývla, že to chápe, ale predsalen si dovolila odporovať:,,Ty máš svoj vlastný život!"
,,Mojím životom bude moja dcérka a chcem aby sa mala dobre!"
,,Aj tak nie, ale ďakujem. Budem na to pamätať!" Usmiala sa a on s ňou. Tá chvíla bola tak sladká, keď si premeriaval svoju Ginny s bruškom veľkým ako balón, ako zťažka kráča k obrovskému plyšovému medveďovy v rohu izby. Bol skoro tak isto vysoký ako ona. Bledý macko s búrkovými očami. Nikdy by nepovedal Ginny, ako ho nazval. Bola to taká malá útecha za to, že ho už nevída. Ten plyšoví macík pripomínal očami tka bolestne Draca, že Harry mal pár krát chuť ho uź vyhodiť. Nikd to však neurobil. Kúpil toho macíka ako prvú hračku pre svoje dieťa. Vtedy ešte nevedel ani pohlavie. Ten macík mal však zláštnu auru, prečo ho musel kúpiť. Pretože toho macíka nenávidel a zároveň miloval. A to až bolestne pripomínalo kohosi v jeho źivote...
,,Ten je strašne chutný!" povedala s úsmevom a otočila sa k nemu. Na jeho tváry pohrával nerozoznateľný výraz, no radšej sa nepýtala. Vedela, že Harry má svoje tajomstvá svojho života a nikdy by jej ich nevyzradil. A ani to nechcela vedieť. Netúžila počuť o jeho priateloch, ktorých si sem určite vodil a tak isto netúžila sa s nimi stretnúť aj osobne. Vedela, že by to ešte bolelo. A to bol jeden z dôvodov, prečo sa sem necchela nasťahovať. Dvere však boli otvorené a ju tak strašne dojímalo, čo Harry robí pre svoje ešte nenarodené dieťa. A možno si to nechcela priznať, ale aj ona mala k dieťatku, ktoré nosila pod srdcom istý vzťah. Bolo jej a len jej. Síce bolo s mužom, ktorého asi nikdy nemala a už nemohla mať ale bolo jej. Nechcela si k nemu vytvoriť vzťah ale stalo sa.
Jej zamyslenie vyrušila sova, ktorá vletela akosi dnu, ani nevedela ako a položila priamo pred Harryho, na prebalovací stolík list. Keď ho Harry zachytil a pozrel sa naňho okamžite sa zdvihla a odletela. Harry otvoril list a čítal: Stretneme sa u teba Potter. V sobotu o tretej -D.M.
Harry sa usmial. Takže jeho partner sa mu predsalen ozval a odpísal na ten list, ktorý mu pred týždňom poslal!
,,Čo je to?" vyzvedala Ginny okamžite a na jej tváry hral pobavený úsmev, ktorý bol odpoveďou na Harryho reakciu na list.
,,Z ministerstva, ohľadne môjho prípadu!" Vysvetlil štastne a Ginny prikývla. Priala mu to štastie. Aspoň jednému z nich!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Qtinka Luna Cullen-Black Qtinka Luna Cullen-Black | Web | 12. října 2008 v 21:37 | Reagovat

Krásna kapitola! :) Škoda tých 15 komentárov no... aj tak.. páčilo sa mi to v detskej.. to ako si opísala Ginny...:) Celkovo, kapitolka nádherná, tak ako som u teba už zvyknutá! :-*

2 Niki Niki | 13. října 2008 v 14:21 | Reagovat

nadherny kapitolka!rychlo dalsiu

3 Crazy Crazy | E-mail | Web | 13. října 2008 v 15:20 | Reagovat

super! :)

4 CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D | Web | 13. října 2008 v 17:03 | Reagovat

jhEEJ..Moc dobre:D Najlepsie Ginny a babetko:D Muhehe..A ten ultrazvukk:D A ze pan a pani Potterovvci:D XIixi.Uz tesim na dalsiu

5 Andromeda Andromeda | Web | 13. října 2008 v 19:13 | Reagovat

Pridávam sa k ostatným, hádžem sa ti k nohám, bozkávam ti dlane, len rýchlo pridaj daľšiu kapitolu, lebo sa tu do vtedy...vieš čo :D Ale inák...úžasné! :D

6 Fanny Fanny | Web | 13. října 2008 v 19:39 | Reagovat

no kráásne to bolo :) nesmierne sa teším na dalšiu kapitolku! S Dracom!! :D juchuu pome na to zlato, rýchlo píš!! :D:D

7 Alice-cuLLen Alice-cuLLen | Web | 13. října 2008 v 20:06 | Reagovat

Neostáva mi nič iné len súhlasiť so všetkými čo ti už napísali :). Nádhera! Teším sa na ďalšiu :) A ľudia píšte komenty aby bola ďalšia kapitolkaa :D

8 Fanny Fanny | Web | 14. října 2008 v 16:18 | Reagovat

Lilly, ten lay je je.... kráásny!!! ked som ho zbadala tak som ostala s otvorenými ústami... no je prenádherný!!! Snarry.. to je moje :D uuuf som mimo :D podaril sa ti moooooc!

9 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 14. října 2008 v 18:03 | Reagovat

Fanny: ďakujem za pochvalu, ale inšpirovala ma Ivka, jej skladaj poklonky :)

Andromeda: Len sa mi ty nehádž k nohám, lebo to olutuješ :)

10 Fanny Fanny | Web | 14. října 2008 v 19:27 | Reagovat

a čím ta tak inšpirovala??? :D

11 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 14. října 2008 v 19:54 | Reagovat

Sak ona robi tak,e ze vyreze kusky obrazku a da ich inde :) a ktomu tymi oboma laymi co ste spolu robili, ze boli snarry :D

12 Mimuš Mimuš | E-mail | 17. října 2008 v 20:22 | Reagovat

Jeeeeeej tak dlho som tu nebola bola som odcestova. Precizne som si precitala vsetky kapitoly aj tie co som uz citala (ved su perfektne) ;).  Osobne nemam rada skoky v deji je to trosicku proti srsti. Ale to je len moj nazor. Mam typ kto je tym zahadnym Harlekynom ale no pomlcim heh. Takze to co vyplyva z tychto mojich kidov je ze ze ze chvilka strpenia ze sa mi velmi paci ;D P.S. zmenila som si prezyvku z Mii na Mimuš len aby si vedela ha.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama