Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Zvedieme to na motýle! 1/2

12. září 2008 v 23:02 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky
V tejto poviedke vychádzam zo štúdia aury človeka a jeho pôsobení. Vraj každý človek má okolo seba rôzne silnú auru rôznej farby. Ďalej sa tu zameriavam na takzvanú syntéziu, alebo prepojenie zmyslov. Keď napríklad vidíte hlas alebo počujete farbu :) V tomto prípade má Severus takú poruchu, že vidí magickú auru.
Ale inak je to taká milá, malá oddychová blbosť o tom, ako sa chladný Sevík zamiluje do niekoho... asi tušíte koho :D Trošku dhá oddychová blbosť, priznávam. Šesť strán je dosť, že? :) Tak čo, zvediem to na motýle!
PS: Poviedka je toršku AU voči koncu sedmičky. Severus žije. Harry tu doštudováva siedmy ročník. Čo sa týka poviedky je to SLASH!!! Dávam 18+ plus zasa aby sa nepovedalo :) To je všetko, príjemné čítanie :)
PPS: Ospravedlnte preklepy! Je neskoro a chce sa mi spať. Asi ich tam bude dneska viac, ako zvyčajne

Zvedieme to na motýle! 1/2
Severus Snape prechádzal chodbou chladného večerného hradu. Chystal sa už ukončiť svoju stráž, keď jeho zmysli zbystrili a zastavil. Obzrel sa dookola, no nikoho nevidel. Aj tak by však dal ruku do ohňa za to, že zacítil jasnú magickú auru. Podobnú ako vychádzala z Dumbledora, keď ste pri ňom boli dostatočne blízko. Cítil ju jasne. Bola o čosi slabšia, mladšia a dotyčný bol asi poriadne vystrašený.
Brnivý pocit čistej mágie prešiel celým jeho telom, akoby mu pod pokožkou krýdlami trepotalo miliony malých motýlikov a rozochvievali jeho pokožku. Zachvel sa a vykročil ďalej. Brnivý pocit stále ostával na pokožke a prenasledoval ho v ten deň aj v spánku. Bol si istý, že vtedy pri ňom ktosi stál. Ktosi neviditeľný a podla všetkého mocný čarodejník. Aspoň to hovorila jeho čarodejnícka aura, keď ju mohol zretelne cítiť na koži.
Druhý deň ráno sa pripravoval na dvojhodinovú lekciu siedmeho ročníka. Slizolin a ten zvyšok bláznivého chrabromilu, ktorý sa rozhodol po vojne doštudovať jeho hodiny. Príprava spočívala v pár jednoduchých úkonoch. Pripravil si učivo o ktorom sa budú učiť, vysprchoval sa, obliekol a zamieril na raňajky. Akonáhle však vkročil do siene bolo to tu znova. Jemná aura, ktorá akoby bola rozposlaná celou sieňou Vždy bol schopný cítiť Dumbledorovu auru. Silný čarodejníci ju navzájom cítia vždy. Dnes tu bola však iná. Trblietala sa vo vzduchu ako miliony malých zlatých smietok ale však iba do tej úrovne, kde začínala strieborná Dumbledorova. Pri vchode ho však zasahovali obe rovnakým dielom. A nakoneic tu bola jeho samotná aura, ktorá automaticky ohraničila svoje územie a ako kráčal jemne rozrážala obe, aby mohol prejsť. Jemné zelené čiastočky vo vzduchu sa nakoniec ustálili nad jeho miestom, keď sa posadil. Teraz jasne cítil Dumbledorovu moc, ako mu brní pod kožou. Toto však nebol ten motýli pocit, ako minulú noc. Nechápal, čo sa to deje!
Stiahol svoje zmysli späť, aby zmiernil ovlivnovanie oboma kúzelníkmi a mohol sa v pokoji naraňajkovať. Stále ho však trápilo, kto to je. Ten pocit motýlich krídiel, ktorý mu nedal v npoci spať a brnel mu ešte dlho pod pokožkou. Kto má takú neobyčajne zvláštnu moc, ktorá ho do takej miery rozochvela?
Bol si istý, že to bol ktosi od chrabromilu. Nevedel však určiť kto. Moc bola tak veľká, že sa svojvoľne rozlietavala po celej Sieni a dotyčný sa asi ani neunúval ju spútať k sebe.
Po raňajkách sa rozhodol odchytiť riaditeľa, keď odchádzal z raňajok. Chcel zistiť, kto to je. Bol si istý, že minulí rok tu tú moc necítil. Tajnostkársky riaditeľ mu však povedal iba jediné: ,,Buď si istý, že toho človeka poznáš. Doteraz však neuvolnil svoju auru. Teraz keď sa to stalo zrovna vo vojne si vlastne ani neuvedomuj, že to naozaj urobil. Preto keď zistíš kto to je buď opatrný. Veď ani nevie, že čosi také robí."
Tak preto tá nespútaná aura po celej miestnosti! Dokonca aj Dumbledore ju držal na uzde, aj keď tá jeho sa úplne spútať nedá. Každý učiteľ v miestnosti ju udržiaval. Iba tá zvláštna zlatá aura z tak neprirodzenou farbou sa vznášala okolo neho a on si aj teraz mohol jasne uvedomiť dotyk motýlich krídieľ, aj keď dnes slabší, ako včera večer.
,,Ale... veď už včera začal školský rok a na ceremónii som si istý, že som to necítil!" Namietal Severus.
,,Neovláda to. Raz to spúta, raz nie. Môžem ti však povedať, že ja som to cítil uź vtedy. Je to stále tu"
Severus si iba odfrkol a pobral sa na hodinu. Jasné, že to potom cítil aj na ceremónii včera večer! Veď Dumbledore bol schopný cítiť aj tú nepatrnú auru, ktorú malo Longbottome, aj keď on sám ju nedokázal nikdy lokalizovať.
Hodina siedmakov bola pre Severusa veľkým prekvapením, keď to zacítil znpva. Jemnejšie, spútanejšie a predsa dokonale viditelné a hmatatelné, keď milion malých motýlikov rozochvela a jeho pokožku.
Pozrel smerom, kde sedeli chrabromilčania a jeho pohľad sa zastavil na Potterovy. Bol to on! Z neho vychádzali tie nekontrolované prúdy mágie, ktoré naráźali na tú jeho a vytvárali efekt motýlich krídiel. Ostal šokovane pozerať naňho, neuvedomujúc si, že musí vyzerať ako retardovaný.
,,Ehm.. pán profesor nemala už dávno začať hodina?" spýtal sa úlizným tónom Draco Malfoy, keď Severus civel na Pottera už pekne dlho. Ten sa okamžite spamätal a na tabulu vyčaroval kompletný postup.
,,Máte na to sedemdesiat minút. Potom mi vzorky odovzdáte!" Prikázal pevným hlasom a usadil sa do kresla. Stále cítil to chvenie a mrazenie pri každom Potterovom pohybe, keď sa jeho aura obtierala o tú jeho a vytvárala tan zvláštny efekt motýlich krídiel. Vlastne si ani neuvedomil, kedy tomu začala tak hovoriť. Bol to však zvláštny pocit, ktorý mu ešte žiadna čarodejná moc nespôsobovala. Zvláštny vzrušujúci pocit. To chvenie totiž nebolo nepríjemné ale tak omamujúce zmysly...
O malú chvílu sa ozval ohromujúci výbuch. Severus zdvihol oči a hladal pôvod toho hluku. Zastavil sa na kúdole dymu, ktorý sa vyvalil z Potterovho miesta. Okamžite kúzlom odstránil dym a vyvalil sa zo svojho miesta skontrolovať škody. Tento elixír bol totiž dosť nebezpečný.
Keď uvidel, že kotlík je na milion kúskov jeho srdce vynechalo pár úderov. Keď sa ujistil, že Weasley, Grangerová, ktorý sedeli pri Potterovy niesu zranený otočil sa Harryho smerom. Brnenie v jeho blízkosti bolo zvláštne silné.
Akonáhle však otvoril ústa, aby mu čosi povedal chlapec sa zapotácal a klesal k zemy. V poslednej sekunde ho zachytil do náručia. Akonáhle sa ho dotkol končeky prstov mu brneli tak, že bolo viditelné ich chvenie. Pritiahol si chlapca viac k sebe a zadíval sa na šokovaného Weasleyho a Grangerovú ,,Čo tu stojíte? Zavolajte Pomfreyovú! A pre vás ostatných hodina skončila!"
Všetci sa vyvalili z dvier, Ron s Hermionou medzi prvými a zanechali Severusa s omdletým Potterom samých.
Severus jemne položil chlapca na jednu z lavíc a naklonil sa nad neho. Natiahol ruku, aby sa ho dotkol, no vtom sa chlapcove viečka zatrepali a on otvoril oči. Severus rýchlo stiahol ruku a díval sa na chlapca s kamenným výrazom z ktorého vytlačil všetken strach. ,,Vďaka bohu Potter! Vašej minimálnej inteligencii asi ušlo, že keď tam netopierie uši dáte ešte pred drteným rypákom pygmejského chumáčika tak to buchne?"
Chlapec naňho pozeral zvláštnymi zastretými očami. ,,Cítili ste to?"
,,Myslím, že ten výbuch cítil každý!" ohradil sa Severus.
,,Nie... to... to chvenie!" Severusove pery sa zvlnili v úžase. Cíti to? Tak krátko pred rozviazaním svojej aury to cíti?
,,Aké chvenie Potter?" Spýtal sa tentoraz pozbavený všetkej irónie.
,,Ja... neviem. Ako motýlie krídla... ja... Nechajte to tak!" Chlapec sa pokúsil postaviť, no jeho hlava sa zatočila a on sa musel rukou podoprieť. Akonáhle však Severus videl, že sa ledva drží podoprel ho jemne rukou. Chlapec naňho uprel svoje smaragdové oči plné údivu a Severus stiahol svoju ruku.
,,Zasa to chvenie!"
Vtom sa dvere otvorili a dnu vbehla Pomfreyová nasledovaná Ronom A hermionou. Všetci traja sa zomkli okolo Pottera a znemožnili tak Severusovy výhľad na chlapca.
,,Čo sa stalo Severus?"
,,Vybuchol mu kotlík s odvarom odhalenia strateného. Asi nieje zranený ale myslím, že má mierny šok a otravu dymom, lebo sa mu točí hlava" Odrapotal Severus svoej doterajšie poznatky Pomfreyovej, ale tá sa naňho iba zamračila: ,,Snaď ja posúdim, či je zranený!"
Severus pokrčil ramená a odstúpil.Pomfreyová začala Harryho vyšetrovať priamo na lavici. Medzitým Severus poslal Weasleyho a Grangerovú do klubovne, aj keď protestovali a upratal ten bordel po kotlíku a rozliatom elixíre.
Pomfreyová zatial skončila z vyšetrovaním a potom si od Severusa vypítala elixír proti otrave magickým dymom. Keď chlapec vypil elixír skonštatovala, že nieje zranený ale mal by ešte aspoň tridsať minút sedieť na mieste. Potom rýchlosťou svetla a ospravedlnením, že musí ešte čosi vybaviť vytrielila z dvier a nechala Harryho a jeho nenávideného profesora samich v jednej miestnosti.
,,Ste si vedomí, že týmto ste si vyslúžili školský trest na prvý týždeň vášho školského roku?" uškrnul sa sebavedomo Snape. Harryho líca zčerveňali zlosťou a jeho oči o pár odtieňov ztmavli zlosťou. Severus chvílu sledoval tento výjav a v duchu sa usmieval. Jeho oči mali teraz farbu, ako jeho aura. Chvílami sa dokonca tak ja trblietali.
Ani si neuvedomil, že rozviazal všetku svoju magickú silu a tá sa teraz rozletela po izbe a preplietla s chlapcovou. Harryho končeky prstov sa rozochveli a jeho oči znova zbledli do pôvodnej farby ,,Zasa..." zamumlal si skôr pre seba, no Severus to neprepočul. Okamžite sa spamätal, uzamkol znova celú svoju auru do svojho vnútra a zviazal ju zo svojím podvedomím, aby mu už ani omylom neušla.
,,Polhodina prešla, pán Potter. Môžete ísť na ďalšiu hodinu. Uvidíme sa večer o ôsmej na vašom prvom dni trestu" Nechutne sa zašklabil a otočil sa k dverám svojej pracovne. Prešiel tých pár krkokov ako najrýchlejšie vedel a zabuchol ich za sebou. Sem už Potterova aura neprenikla a on sa konečne zbavil toho brnivého pocitu, ktorý ho nesmierne vzrušoval. Každý ten trepot motýlich krídel iba zväčšoval jeho túžbu po dotyku. A potom, keď ho chytil do náručia a konečne sa ho dotkol mal pocit, že sa toho nemôže nabažiť. Harry Potter mal preňho zvláštnu mágiu, ktorá ho s ním zväzovala podivným kúzlom.
Posadil sa do kresla a rozhodol sa ukludniť svoje telo skôr, ako nastane ďalšia hodina.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Qtinka Luna Cullen-Black Qtinka Luna Cullen-Black | Web | 13. září 2008 v 11:38 | Reagovat

Ježííš.. krásna časť.. okmžite idem prečítať tú druhú :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama