Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Zdvihni teraz hlavu a uvidíš hviezdy!

20. září 2008 v 1:37 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky
Fúha... Lilla dýcha, Lilla dýcha! Lilla napísala twincest!!! Áno vidíte správne! Nieje to nič moc, pozbavené akýchkoľvek opisových scén. Preslash, dovolím si povedať. Každopádne twincest to je! Neverím!
No...aj tak je to nič moc. Zlátanina, ktorú som vymýšlala dneska na nudnej recepcii v SND. Premieri bývajú vždy únavné ale toto bolo dosť zlé. Podľa toho vyzerá aj poviedka!
Venovať to chcem jednej špecialnej osobe. Iwi pre teba! Nieje to tvoj twincest, nieje na takej úrovni. Je to hrozné. Ale je to pre teba. Snaď sa neurazíš!

Zdvihni teraz hlavu a uvidíš hviezdy!
Bol koniec oktobra. Tridsiateho! Pamätáš si ten deň presne, lebo ťa bude bolieť až do konca života. Sedel si vtedy na posteli, tvoje pery prekrýval úsmev a ľahký nádych červene zfarboval tvoje líca. Pozoroval si ma. Viem, že si to robil. Robil si to už dhší čas. Nikdy som ti však nepovedal, že to viem.
Ležal som na posteli, oči privreté a tváril sa, že spím. Cítil som ten tvoj nádherný pohľad. Povedal som ti vlastne niekedy, že máš prekrásne oči? Asi nie. Škoda, že som sa nikdy neodvážil.
Vlastne tvoje oči boli iba odrazom tých mojich. Ako hladina potoka. Občas boli rozčerené veselými ohníkmi a občas boli zase sklenené a smutné ako vtedy.
Bol som v ten večer v pokušení. Sedel si tak sám na tej posteli, v ruke prevracal pohár od vina a tvoje prsty sa chceli.
,,Asi sme to nemali robiť!" ozval si sa zrazu. Dodnes netuším, ako si zistil, že nespím. Snaď som sa prezradil jemným úsmevom na perách alebo zatrepaním viečok. Sám neviem ako si to uhádol.
Moje oči sa ako na povel roztvorili. Ležal som na chrbte a civel do stropu bez reakcie, bez odpovedi na nepoloźenú básnicku otázku.
,,Človek robí chyby" skonštatoval si a mňa to zabolelo. Bol si môj brat, panebože! Ako mi čosi také môžeš povedať?
,,Fred ja... prepáč" Počul som, ako si pohár položil na podlahu a sám si si lahol na svoju posteľ. Odolal som vtedy démonovy vomne. Nepozrel som sa na teba. Iba som bez pohnutia stále civel na ten hlúpy strop! Vedel si, že máme v dome pavúčika?
,,Rozumiem, že somnou nechceš hovoriť. Fakticky to bola chyba," vedel si niekedy, že občas trepeš? Koľko hlúpostí si vypustil z úst. Ach braček, teraz mi to chýba!
,,ale pochop ma. Nemohol som inak. Je to silnejšie ako ja!" Aj ja ťa milujem. Nikdy som ti to nepovadal, nikdy som sa neodvážil vysloviť tú jednoduchú a krátku formulu. Je to ako zaklínadlo. Možno keby som to vyslovil nestalo by sa veľa vecí.
,,Chápeš aké je to premňa tažké?" spýtal si sa s bezmocou v hlase. Asi ti už prišlo trápne, že to hovoríš môjmu kamennému ja, ktoré ti nedáva niakú odozvu.
,,Si môj brat, panebože! Som asi naozaj hlupák!"Nie niesi braček. Len ma lúbiš. Lúbiť a byť hlupákom má k sebe tak ďaleko a predsa tak blízko. Som asi hlupák!
,,Tak prepáč. Ja na to zabudnem, sľubujem. Vymažme to, čo sa stalo z nášho života!" Prosím nie! Ja nechcem zabúdať na najkrajšiu chvílu môjho života! Necchem ju vymazať. Ja by som sa mal ospravedlňovať. Nikdy som ťa od seba nemal odsotiť!
,,Sľubujem, že už nikdy nebudem piť. Naozaj! A ani.. neodvážim sa ani pobozkať ťa" vykoktal si to tak nevinne, že som ti zo stiahnutým hrdlom aj uveril. Ach keby si len vedel! Prečo som ti to zrazu nedokázal povedať? Lebo si môj brat? Si moje dvojča? Si to najdokonalejšie čo ma v živote stretlo? Sme dvojičky, sme rovnaký. Obaja sme rovnako bláznivý, rovnako zamilovaný a rovnako dokonalý.
Otočil si sa urazene na druhý bok, keď som stále nereagoval. Dovolil som si natočiť zľahka hlavu a uvidel tvoj chrbát prehnutý do klbka. Tvoje telo sa ostriasalo vzlikmy. Ja som sa vška stále nedokázal pohnúť. Ach braček si to najkrajšie čo ma kedy v živote stretlo. Zamiloval som sa do svojho zrkadlového odrazu. Zamiloval som sa do tvojich očí, ktoré sú vlastne moje. Chcel by som bozkávať tvoje pery, tak rovnaké s mojimy. Chcel by som teba. Je to snaď prehnaný narcizmus?
,,Ja sa nehnevám" Zašepkal som zachrípnuto a aj ja sa otočil chrbtom k tebe, aby som nevidel tú kôpku neštastia, ktorá ostala z môjho brata. Počul som už iba ako tvoje vzliky ustali a tvoj dych sa pomaly zkludnil. Vieš o tom, že si vždy chrápal?
------------
Pamätáš si ešte na oslavu tvojich narodenín? V ten večer sme sedeli obaja pod jedným stromom. Oslava dávno skončila a už aj hviezdy na neby začali blednúť, ako sa schylovalo k svitaniu. Pamätám si, miloval si šampanské. Vždy a všade!
V tú noc si sa kumne natočil, oči ti svietili alkoholom. Poznal som ťa takého. Tak zvláštne sladkého a poddajného. Až som sa čudoval, že som to nikdy nevyužil.
,,Zdvihni teraz hlavu a uvidíš hviezdy! Vieš o tom, že keď padá hviezda komusi uleteli všetky sny?" spýtal si sa. Hlas si mal jemný, akoby ma hladil po líci a tvoj teplý dych cítim doteraz. Sedeli sme vedľa seba, naše ramená sa dotýkali.
,,Je to kruté!" Ohradil som sa.
,,Je. Ale zasa to znamená štastie pre niekoho iného. Padajúca hviezda vraj plný priania!" Namietal si a tvoje oći svietili. Miloval som, keď si sa dokázal zapáliť pre takú maličkosť!
,,Padajúca hviezda znamená koniec a nie začiatok!" Odpovedal som ti kľudne a s povzdychom sa oprel hlavou o kmeň stromu.
,,Raz, keď zomrieme, tak naše duše vyletia nahor a zapália nové svetlo v tých milione hviezd, ktoré tam už sú. Hviezdy padajú a rodia sa. Skoro ako ľudia!" Rozprával si to monotonnym hlasom, akoby tvoje vyhlásenie neznamenalo nič. Premňa to však bolo čosi viac, neź jedne z tvojich sladkých nezmyslov, ktoré si mi tak rád hovoril.
,,Myslíš, že aj somňa bude raz hviezda?" spýtal som sa. Vždy som túźil jasne žiariť ľuďom pri ich nočných tulkách.
,,Celkom určite. Ty budeš tou najžiarivejšou a najkrajśou hviezdou!" Vyhlásil si horlivo. Vzápetí si sklonil hlavu a tvoje líca poliala červeň ,,Prepáč. Zabudol som na svoj sľub!"
,,Na to, že nebudeš piť alebo na to, že namňa zabudneš?" spýtal som sa s jemným úsmevom a nahol sa k tebe.
Odvrátil si sa viac, akoby si sa bál, že pohľad na mňa by ťa mohol snaď zabiť. Bolelo ma to! ,,Na oboje!"
,,Máš narodeniny, rob čo uznáš za vhodné!" zasmial som sa a pohladil ťa po líci. Tomu sa nedalo odolať nedotknúť sa ťa. Bol si tak nádherne bezmocný a nevinný. Taký ako ja. A predsa vždy iný!
,,Váž svoje slová!" Upozornil si ma. Mal si v očiach na chvílu také veselé iskričky, keď si na to myslel. A ja viem, že si na to myslel. V tej istej sekunde som na to totiź myslel aj ja. Uź som sa naučil prijať fakt, źe myslíme rovnako.
,,Myslím, že som ich už zvážil dostatočne" zašepkal som a bratsky ťa pobozkal na čelo. Tú chvílu skazil iba tvoj výkrik:,,Pozri padá hviezda!"
Povedal si mi, že padajúce hviezdy plnia priania. V tej sekunde som si želal jediné. Aby s hviezdou neleteli k zemy aj tvoje sny a krásne predstavy.
----------
Vieš koľko som sa preklínal? Vidieť ťa stáť pri mojom otvorenom hrobe. Lúčil si sa somnou posledný krát a ani si netušil toľko vecí, ktoré som ti chcel povedať. Nadôležitejšou z nich bola jedna zázračná formulka, ktorá vtedy mohla zmeniť veľa. Prečo som ti len nepovedal ,,Milujem ťa!"?
Preklínal som deň, keď sme sedeli pod hviezdnou oblohou a ty si mi do ucha šepkal tie sladké nezmysly. Preklínal som, že som ti to všetko nevyklopil. Čoho som sa bál? Že predomnou ujdeš? Teraz už viem, že myslíme rovnako! Nikdy by si neušiel. Skôr naopak.
Bol som hlupák. A hlupák má k láske veľmi blízko.
Do môjho hrobu si hodil jednu jedinú bielu ružu. A vtedy aj s ňou vyletela moja duša k oblakom a rozžiarila na nebi prvú hviezdu. Viem, že si sa pozrel na nebo. Tvoje krásne oči si ju prezerali s úžasom. A vtedy si pozdvihol prútik a na môj úžas na dosku náhrobného kamena napísal: Tam, kde spadne jedna hviezda, rozžiari sa druhá stratená duša, ktorá ešte nechce opustiť tento svet. Všetci na teba hľadeli s úžasom. Mama vzlikala, môj malý brat sa nezmohol na slovo. Len mi dvaja sme však vedeli pravý význam tých slov.
Ty si tam stál. Na mojed zdesenie si mal tvár kamennú. Možno preto, že práve vtedy sa tvoje srdce rozpadalo na kúsky. Kiežby som bol tam a mohol ho ešte zlepiť. Ach braček, milujem ťa!
----
Aj dnes často sedávaš v záhrade, hlavou opretý o ten strom a pozeráš hore. Práve dnes. Bolo tridsiateho oktobra. Človek by neveril, že uplynulo päť rokov!
Tak rád by som ti poslal niaky odkaz, že som tam, že na teba myslím a nikdy nezabudnem, že tá hviedza, ktorá prvá vychádza a posledná zapadá planie iba pre teba, že by som chcel naspäť svoje srdce, ktoré som si u teba odložil, že by som ťa chcel mať pri sebe. Ach braček, prečo robím všetky chyby ja?
Toto sa nemuselo stať. Pevne verím, že nemuselo. Stačili dve kúzelné slovíčka, tá malá formulka, ktorá sa dnes tak často zneužíva. Aby si vedel braček, milujem ťa! Som hlupák, spravil som chybu. Všetko mohlo byť inak.
Vtedy si vzhliadol znova na oblohu, na tú hviezdu a dotkol si sa jemne prstamy svojich pier. Akoby si mohol cítiť ten vzdušný bozk, ktorý som ti z hora posielal. Usmial si sa a tvoje pery mi šepkali: ,,Aj ja teba, braček!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alice-cuLLen Alice-cuLLen | Web | 20. září 2008 v 9:25 | Reagovat

Páni! To je krásna poviedka! Síce twincest nemusím ale toto je naozaj krásne!

2 Kira Kira | Web | 20. září 2008 v 9:30 | Reagovat

jejda ja som sa skoro rozplakala..je to naadherne a tak nadherne smutneeee!!ach mas obrovsky talent..vies klasne pisat!!

3 Andromeda Andromeda | Web | 20. září 2008 v 9:35 | Reagovat

Lilly! :) Môj prvý twincwest ktorý som čítala a som spokojná, že si ma privýtala s takýmto dielkom...(akosi som sa pozabudla zmieniť o tom, že som v živote nečítala, žiadni twincest, prepáč O:)) Vieš, že sa mi srdce rozbúcha, ked prečítam dačo podobne krásne tomuto? Tak vo mne zúrila naozajstná búrka :) A, že to nie je na mojej úrovni? Hádam nechceš so mnou súperiť :) je to úžasná poviedka! Tak sa neboj zlých komentárov :)

4 Fanny Fanny | Web | 20. září 2008 v 11:51 | Reagovat

Pri niektorých poviedkach, hlavne pri tvojom slashy sa nejakým zázrakom vždy rozplačem. Teda, tak tošku... A ani neviem prečo... možno, že z tvojich slov vyžaruje akási povznesenosť, krása, nádhera, ktorá ma celú pohlcuje aa... jednoducho sa vždy rozplačem. vždy na konci.. akoby som nechcela aby sa poviedka skončila. Prvý twincest, ale tak krásny... normal že ma zamrazilo... až som ucítila na svojom chrbte husiu kožu... ja neviem čo mám viac na to povedať, len toľko že to vobec nie je zlátanina a hrozná poviedka!! je krásna, a mne sa veľmi páči..

Ok trepem a to dosť lebo ja vždy trepem ked sa mi niečo páči a neviem ako to vyjadriť... O:) fajn zasa trepem blbosti a preto končím :) ešte raz kráásna poviedka :)

5 Qtinka Luna Cullen-Black Qtinka Luna Cullen-Black | Web | 20. září 2008 v 11:54 | Reagovat

K-R-Á-S-A :) naozaj sa ti to podarilo,tak sa prestaň podceňovať lebo dostaneš! :D hehe cmuQ

6 CajushHP....Twoje SB-nkooo:D CajushHP....Twoje SB-nkooo:D | Web | 20. září 2008 v 18:00 | Reagovat

oMg..Este nikdy som necitala twincest..Omg...:D..Je toi fakt nadhernee...Uplne som mala na chrbte husiu kozu..Pises faatk krasne:D...Tato cela poviedka bola krasna,o tom niet pochyb...Ale tak fakt bola krasna

7 Ravenablue Ravenablue | 20. září 2008 v 18:04 | Reagovat

Lilly tohle je prostě nádhera. Z tvých povídek prostě něco vyzařuje, neumím to popsat. Tvé povídky miluju a zároveň mě z nich mrazí (chci říci velmi příjemně mrazí :)), hlavně jednorázovky, připadá mě, že ty jsou přímo nabité city a emocemi. Tvoje povídky jakoby dýchaly zvláštní atmosférou. Já se teď musím opravit, když jsem napsala, že pro mě jsi nejlepší autorka slovenského slashe. Omyl, ty jsi prostě nejlepší autorka slashe jak českého a slovenského a kdybych uměla kloudně jazyky, tak bych to určitě rozšířila o další :))). Máš úžasný talent :)))

8 narrccissa narrccissa | 22. září 2008 v 19:10 | Reagovat

boze toto je najkrajsia poviedka aku som citala mas obrovsky talent to je proste nadhera.

9 Lady Crow Lady Crow | Web | 27. září 2008 v 23:46 | Reagovat

waw, fakt dobre napisane, paci sa mi kolko si do toho dala citu, fakt ma to dojalo, perfektne pises :)

10 Leia Leia | 2. října 2008 v 20:09 | Reagovat

Ta slova mě rozplakala... gratuluju, je to překrásné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama