Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Prisoners of feelings

27. září 2008 v 0:28 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky

Takto pred týždňom som sa vrátila zo SND a napísala svoj prvý Twincest. Pamätáte sa? Bolo to po jednej premiere. Dnes večer som sa vrátila z Gala baletu proti rakovine a napísala svoj druhý twincest! :D Irónia osudu? Skôr ma ten balet inšpiruje :) Asi tam budem chodiť častejšie (Nie vôbec uź teraz nejsom v divadle každý týždeň!)
Je to o tom, aké to je, keď nieste sám, jediný a originálny. Trošku pesimistické povedala by som :D

Prisoners of feelings
Odmalička som nebol sám. Moje kroky vždy sprevádzal akoby odraz mojej podoby. Robil to isté, čo ja. Nosil to isté, čo ja. Hovoril tak isto, ako ja. Dokonca aj naše prvé detské kroky sme spravili v ten istý deň. Boli sme rovnaký. Ale on sa s tým nevedel zmieriť.
Pamätám sa, keď sme mali desať rokov z trucu si zmenil vlasy na čierne a obliekol šaty nášho staršieho brata, len aby bol inakší. Dostal výprask od mami. A potom aj ja, vraj som mu s tým pomáhal. A to ho ešte viac rozzúrilo. Nehneval sa, že mama zbila jeho nevinného brata, hneval sa, lebo to urobila obom súčasne.
Ja som bol dôvod, prečo sa môj braček túžil dostať hoci aj do slizolinu, len aby sa odlíšil. Moje meno totiž išlo pred tým jeho. Mne však bolo jasné, kam poputuje a mal som pravdu. Ja som bol vtedy zmierený s tým, že sme dvojčatá. Ani jeden z nás nebol jediný, ani jeden z nás nebol originálny. Obaja sme mali svojho dvojníka, navlas rovnakého. Bránilo nám to v tom, aby sme si vytvorili vlastný štýl. Vždy tu bol niekto taký istý. A zatiaľčo ja som to miloval, on to nenávidel.
Časté hádky medzi nami a konflikty spôsoboval práve dôvod našej ronakosti a túžba byť len jeden-originál!
On ma nenávidel. Nenávidel ma, lebo som mu znemožnil byť sám sebou. Vždy bol mnou aj sebou zároveň. Nenávidel ma, lebo som bol jeho mladšie dvojča. Ako veľa môžu zmeniť tri minúty. On ma nenávidel a ja som ho miloval.
Miloval... vtedy si snaď to slovo nepoznal!
Kiežby môj cit bola iba bratská láska a kiežby ten jeho bola iba bratská nenávisť. Nie! Oba tieto city boli hlbšie. Možno navonok sme až príliš dobre spolupracovali, v skutočnosti medzi nami zúrila obrovská vojna o to, ktorý bude ten jediný. Alebo lepšie povedané zúrila iba z jeho strany. Ja som ostával pokojný, ustupoval mu a zdiaľky ho obdivoval. Hlboká nenávisť a hlboká láska mali medzi sebou iba jedinú prekážku. Bolo to bratstvo. Bola to tá istá krv, ktorá nám kolovala v žilách. Mnoho rokov sme si nedovolili prekročiť túto hranicu. Ja som prenasledova jeho a on mňa. Ja som bol nenávidený a on milovaný. Boli sme tzak trochu väzni našich pocitov.
Jeden večer sa to však vydržať nedalo. Oslava jeho osemnástych narodenín. Áno tjeho! Ja som nemal čo oslavovať, kedže sa mi celý svet rozpadal v rukách. Mojím svetom bol totiž on!
Ležal zronený v slzách na posteli a trieskal päsťami do vankúša. Vzlikal prosil, aby som neexistoval. Chcel svoju originálnosť, ktorú som mu bral.
Posadil som sa k nemu a upokojujúco ho pohladil po chrbte. Bol naštvaný, no jeho výstup razom stíchol. Ležal nepohnute, zprudka sa nadychoval a čakal čo urobím.
,,Prepáč!" Ospravedlnil som sa s hlavou sklopenou.
,,Za čo sa ty mne ospravedlňuješ? Ja som problémom!" zasyčal namňa.
,,Nie ja! Nemal som sa nikdy narodiť!" zašepkal som zronene a neodvážil sa naňho pozrieť. Moja ruka však stále hladila jeho chrbát.
,,Nemôžeš mi aspoň raz povedať, že áno som problém a ty nie?!" vyštekol ihneď namňa, až som sa odtiahol. No mlčal som.
,,Prosimťa aspoň raz mi ustúp z cesty!" prosíkal. Chvílu som sa naňho pozeral a potom som spojil naše pery v prudkom bozku. Prekvapene zaskučal a ostal sedieť ako primrznutý, keď som ho rukou začal hladiť po chrbte. Ani neviem, čo bolo impulzom to spraviť, ale proste sa to stalo. Konečne som bozkával môjho milovaného brata. Bozkamy, ktoré sa stávali naliehavejšie som sa mu snažil ukázať, že on je originálny. Že premňa je jediný na svete. Že on je iný ako ja. Že niesme uź viac rovnaký bratia. Miloval som ho!
A dočerta s bratskou láskou!
Položil som ho na postel, ako najnežnejšie som vedel a hladil celé jeho telo. Nebránil sa, nevidal ani hláska. A dokonca mi aj odpovedal. Trvalo iba chvílu, než sa mi ho podarilo celého vyzliecť donaha. Bol krásny. Bolo to iné, ako dívať sa do zrkadla a predstavovať si jeho, ako po celé tie roky. Toto bolo lepšie.
Zohol som sa, aby som mohol peramy ochutnávať každý milimeter jeho kože. Kĺzal som po nej, značkoval si ju, akoby som chcel dokázať, že je iba môj. Moje prsty sa rozbehli po jeho tele a ich bruškami som začal hladiť miesta, o ktorých som vedel, že sú citlivé.
Bolo to úžasné, keď ma pomaly a mučivo vyzliekol. Bolo to nádherné, keď odpovedal na moje bozky. Bolo to fantastické, keď láskal moju pokožku. Aj keď som dobre vedel, že by bol najradšej, kebyže som niekto úplne iný. Niekto odlišný!
Bolo to zvláštne, keď sme sa splinutím našich tiel snažili oddialiť naše duše. Bolo to zvláštne, že ja som si prial byť stále s ním a on pritom myslel na úplne odlišnú osobu, ktorá by vyzerala inak. Bolo to zvláštne, že sa mi každým prírazom vzďaloval a naše duše akoby pretrhli to bratské puto, ktoré tam bolo.
Aj tak sme v ten večer vyvrcholili v rovnakú dobu a on sa sklamanel zosunul vedľa mňa v rovnakú stotinu.
Prepáč braček, stále sme boli rovnaký!
Prešli mesiace a mesiace a on to nenávidel. Nenávidel tú podobu. A potom prišla zmena. Ako najlepšie rozlíšiť dvojičky, než keď jednému z nich chýba ucho? Viem bolo to morbidné, ale on sa tomu tešil. A kedže som bol jeho dvojča, neostávalo mi nič, iba sa tešiť s ním.
Patrične to v ten večer oslávil. Stačilo pár prírazov a znova sa ocitol v inom svete, kde som nebol ja takým, akým som bol. Kde som mal podobu kohodi iného. Ani si neviete predstaviť, ako to bolelo. Už iba tá myšlienka, že nechcem mňa ale niekoho iného, zmeneného, bola bolestivá.
Na to, že ma má vlastne rád prišiel až príliś neskoro. Ja som bol už v paralelnom svete, kde som žil svoj nový život.
Ležal pri mne na zemy, bozkával moju vychladnutú pokožku a šepkal mi, aby som sa vrátil, čo si bezomňa počne. Nebolo návratu.
Prepáč braček, moju lásku uź mať nebudeš!
Na pohrebe plaka. On nikdy neplakal, väčšinou ja.
Potom bol už konečne originálny. Bol iba jeden a sám. Nebol tu nikto rovnaký ako on. Nikto, kto mu rozumel. Nikto, kto bol schopný takého istého hlbokého citu, ako on. Akurát jeho cit bol opačný.
Odmalička sme boli ako dve zrkadlá. Keď si spomeniem aj on mal pehu napravo a ja naľavo. Boli sme zrkadlá a ako zrkadlá sme odrážali svoj protiklad. On nenávidel, ja miloval. On bol tým zlým a aj dobrým. On bol on a ja som bol ja. Každý sme boli originálny, aj keď napohľad rovnaký.
Prišiel si na to neskoro, láska moja!
Ostal na svete sám, iba jediný. Konečne originálny a výnimočný. Nebol tu nik, kto by ho chápal a mohol utešiť. Ja som bol preč a jemu ostali iba slzy. Konečne spoznal, že nedokáźe žiť so svojou originalitou.
Boli sme protiklady. On bol a ja už nie...
Boli sme väzni pocitov.
Ber to ako pomstu, za toľkú bolesť, ktorú si my spôsobil!
A neplač láska moja!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Andromeda Andromeda | Web | 27. září 2008 v 10:07 | Reagovat

TY hnusoba jedna! :( Takéto smutné tu prečítam a mám slzy v očiach, ale ešte stále neplačem...

Ach bolo to tak nádherné...

Asi sa na nič viac znemôžem, prepáč...

2 mi-ki mi-ki | 27. září 2008 v 11:04 | Reagovat

Ach jaj Fred.... :´)....ty vies ze mam nanho slabost a taketo stavy mi tu davas !!!!!!...sak to bolo take...krasne pesimisticke ze z toho vazne nemozem!!! :D pesimizmus jaaa rada.. ;)

3 CajushHP....Twoje SB-nkooo:D CajushHP....Twoje SB-nkooo:D | Web | 27. září 2008 v 17:35 | Reagovat

OmG...Bolo to fakt dobree :D

4 iwqa22 iwqa22 | 28. září 2008 v 1:03 | Reagovat

ach jaj na konci som sa uplne rozplakala....... skvela jednorazovka....skvela..a smutna

mam rada smutne poviedky... ako... :D v tom zmysle, ze obdivujem ludi, ktori dokazu napisat nieco, co ma rozplace... :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama