Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Len jedna strana denníka nestačí

27. září 2008 v 23:43 | Lilly Asteria Esme Evenová |  HP-Jednorázovky

Pamätáte sa na poviedku Denník Lily Evansovej? Vtedy som povedala, že tú poviedku ruším a pár ľudí bolo sklamaných. Vtedy som sľúbila, že sa k nej možno raz aspoň náznakom vrátim. Je to tu. Nieje to kapitolovka a ani moc dlhá jednorázovka. Viem, že som het nepísala pekne dlho. Situacia si to akosi vyžaduje.
Možno tu niekto príde na podobnosť s realnym svetom. Každá jedna spomenutá postava v tomto denníku a jej správanie má tak trošku základ v niektorých osobách a ich správaní v realy. Je to iba opis toho, ako sa cíti dievča v ochrannom náručí svojho najlepšieho priateľa. Ale nikdy sa nikto nemôže dozvedieť s jednej vytrhnutej strany denníka, čo sa stalo viac. Nikdy nikto nemôže prísť na to, či príbeh dvoch priateľov pokračoval. Z jedenj stránky denníka nie. Možno iba tý, čo poznajú celý príbeh.
Venujem to Lili. Ani neviem prečo. Asi preto, že som myslela na ňu, keď som to písala. Prišli mi na um jej poviedky, ktoré som pomaly začala čítať, aj keď to nieje slash. No a potom ešte jednému človekovy. Môjmu malému, sladkému a najlepšiemu priateľovy zo všetkých.
A ešte jedno veľké ďakujem patrí môjmu Severuskovy, Remuskovy a Mii.

Len jedna strana denníka nestačí
To, že som uzavrela priateľstvo s Potterom bola asi tá najlepšia vec, ktorú som kedy urobila. Bolo pekné mať znova za kamaráta chlapca. Ten posledný ma zradil. Nikdy to všetko Severusovy neodpustím. Stále ostáva takým niakym milníkom v mojom živote, ale už to nieje, ako bývalo. Iste, občas spolu prehodíme priateľskú konverzáciu, on pochváli moje oči, ja sa zapýrim a tým to hasne. A samozrejme ešte je tu Remus. Ach áno, môj starší braček Remusko. Jemu sa nezdôverujem s problémamy. Jemu nemusím, on ih uhádne sám. Je mojím starší a ochraniteľským bratom, ktorý sa namňa usmeje vždy, keď to najviac potrebujem.
S Jamesom je to však iné. On, keď mi zloží poklonu, moje srdce sa rozbúcha. On, keď ma objíme okolo pliec, ako to často robí, iba aby ukázal, že vždy stojí primne, je tak strašne sladký. On keď ma objime okolo krku vždy, keď sa zvýtame a ja môžem cítiť jeho vôňu a zaboriť tvár do jeho krku, je to úžasné. Vždy, keď sedíme pri jazere a ja sa opieram o neho, naše plecia sa dotýkajú a rozprávame si zažitky, myslím na to, že mám pri sebe skvelého človeka. Je to môj najlepší kamarát. Iste šesť rokov sme sa hádali, robili si naprieky, škriepili sa. Boli sme ako pes a mačka. Strašne som ho nenávidela. Tento rok sa však čosi zlomilo. Akoby tušil, že je náš posledný. Zmenil sa. A ja asi tiež.
Jeho slová ma dneska nevytočia, ale stále ma rovnako rozosmejú. Jeho činy ma dojmú. Jeho dotyky ma ukľudňujú. Netúžim po ňom, nemyslím na to, aké by to bolo vzrušujúce, kebyže to nevinné hladenie prejde v čosi viac. V jeho prstoch je neha, ktorá ma dokáže zvláštne ukludniť. Keď som s ním, cítim sa vyrovnaná a akoby sa svet neexistoval. Vonku zúri vojna. Vojna s temným čarodejníkom. S ním je však svet zrazu pokojný a vyrovnaný, ako hladina jazera., pri ktorom tak často sedíme, či snaď ležíme v tráve. Dobre sa na ňom leží. Aj som mu to povedala. Smial sa. Jeho smiech je krásny. Aj on je dokonca ukľudňujúci. Chvíľami mám chuť iba ho zovrieť v náručí a nikdy nepustiť. Chcem byť s ním. Chcem s ním stále čosi zdieľať a vedieť, že on si to váži. Že si to váži rovnako, ako tých pár ukradnutých chvíľ v škole.
Občas ho však nechápem. Chvíľu je to najmilšie, čo som kedy spoznala a zrazu je starým Jamesom Potterom, ktorý mi robil zle a urážal ma. Asi mi do smrti ostane záhadou, prečo to robí. Akoby sa nevedel zmieriť s tým, źe teraz musí sekať dobrotu. Už totiž nieje záškodníkom. Severusa nechal úplne napokoji. Som mu za to vďačná.
Pamätám si, ako sme včera boli pri tom jazera. Objímal ma okolopliec a ja som mala hlavu zloženú na jeho ramene. Jeho teplý dych sa odrážal, od môjho líca. Bolo to príjemné. Prstamy brázdil po mojom chrbte a kreslil tam krúžky a zvláštne oblúky. Prišlo mi to, akoby písal čosi zvláštne. Niaky odkaz, alebo tak. Spomenula som si vtedy, na ten letmý dotyk pier, ktorý sme mali. Bolo to vtedy, keď som spravila skúšky. Bola som tak štastná, že som sa mu vrhla do náruče a z ničho-nič ho pobozkala. Vďaka bohu to nikto nevidel. On o tom zaryto mlčí a ja to nemienim vyťahovať. Veď to bol iba motýlí bozk, nič viac. Ako keď si ten motýľ zľahučka sadne na kvet a hneď znova odletí. Ako láskanie motýli krýdieľ.
Mia vraví, že je to čosi viac. Že on ma má rád. Že ma chce. Ona natrepe toľko hlúpostí! Je to môj kamarát a vždy aj bude. Prečo by sa to malo niekedy meniť?
Aj keď...
Dnes som prvý krát pomyslela na to, aké by bolo bozkávať ho. Sedela som iba tak s hlavou uprenou do prázdna, rozmýšlala a zrazu ma to napadlo. Ani neviem prečo, ale ten obraz ma prenasledoval až do večera. Veď je to predsa hlúposť, myslieť na niečo také, nie? Či snaď by medzi nami mohlo byť čosi viac?
Ja si to nemyslím. Milujem tú kamarádskosť, medzi nami. Keď ma chvílu iba tak objíma, aby ma ukľudnil. Keď mi povie, že som pekná, či snaď sladká. Keď sa namňa usmeje už z polovice chodby. Nikdy by som nechcela, aby medzi nami bolo čosi viac. Síce keď nad tým tak rozmýšľam-
Vytrhnutý list zo starého denníka za vznášal vetrom. Nedokončený, bez kontextu, zatiaľčo denník ležal na kope smetia. Akoby sa tento jediný dôkaz o nežnom cite dievčaťa chcel zachovať pre budúce generácie. Akoby to bol veľmi dôležitý odkaz svetu.
Vietor ho usadil na holú dlážku najnežnejšie ako vedel. Asi tak, ako ochraniteľská náruče Jamesa Pottera kedysi jemne objímala Lily Evansovú.
Mladý Potter zúrivo vyhadzoval z poslednej skrine v miestnosti všetky veci, ktoré tam ostali a triedil ich do dvohc kôp-na potrebné veci a odpad. Podarilo sa mu po toľkých rokoch opraviť a zrekonštruovať celý dom. Ostávalo už iba urobiť poriadok v spálni jeho starých rodičov. Dnes bola pŕazdna, vyčistená a ostala tu iba stará skrinka, kde jeho stará mama Lily Potterová schovávala svoje tajomstvá. Jej starý denník letel bez mihnutia oka na kopu zbytočností, pričom z neho vyletela tá jedna nedokončená strana popísaná citovým výlevom dievčaťa, ktorá bola jeho starou mamou. Boli to sladké a ešte detské tajomstvá ich predkov a on na to nedbal. Proste tú vec iba tak vyhodil.
Nakoniec všetky haraburdy jednoduchým kúzlom poslal na skládku, ostatné starostlivo zabalil a skiňu tiež odstránil. Izba ostala pustá a pzrázdna. Na meiste, kde stála veľká baldachýnová posteľ ostali iba ryhy na dlážke. Otec by ho iste za jeho konanie pokarhal. Otec tu však uź nebol. Aj jeho, ako všetkých Potterov stihla pomerne skorá smrť. Ešte predtým mu odkázal ako tento dom, tak aj ten na Grimualdovom námestí. Varoval ho však, že tento dom je zakliaty. Zomreli tu jeho rodičia a on si neželal, aby ho niekedy rekonštruoval.
James Sirius Potter však nebol z tých, ktorý by svojho otca počúvali.
Zrovna si všimol vytrhnutej strany z denníku, povalujúcej sa na zemy a zohol sa, aby ju zdvihol. Preletel ju očami a s odfrknutím vyhodil. Nepotreboval počuť pubertálne výlevy, jeho babky.
Dnu vstúpila dievčina s malým dieťaťom na rukách. James sa musel usmiať, keď sa jeho žene dlhé červené vlasy zavlnili na pleciach a trošku mykla hlavou, aby neposlušné pramene vlasov dostala z jej zelených očí. Bola úžasná. Bola to jeho múza a on sa do nej zamiloval ešte dávno. Však až v poslednom ročníku konečne zvolila, aby sa k nej dostal bližšie.
Keby vtedy zobral do rúk starý denník svojej babičky a trochu ním prelistoval možno by sa aj zľakol, ako bol jeho príbeh podobný s príbehom jeho starých rodičov. Možno by sa bál aj o svoju ženu, ktorá sa na Lily Evansovú veľmi ponášala. Možno by nikdy nešiel bývať do toho domu, kedže ich synovy sa blížil prvý rok jeho života.
On vśak celý príbeh jeho babičky nepoznal! A iba jedna strana denníku nestačí na to, aby mohla poučiť zo starých prešľapov.
Všetci Potterovia však niekedy niekde urobili chybu a kliatbu nezlomil ani jeden z nich. Potterovci totiž zpravidla umierali veľmi skoro.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 iwqa22 iwqa22 | 28. září 2008 v 1:11 | Reagovat

pekne

2 Andromeda Andromeda | Web | 28. září 2008 v 8:59 | Reagovat

Napísané krásne, ale...

No dobre, správanie Lily Evansonovej mi dakoho pripomínalo :) Niekoho som pod tými vetami videla...

Ešte stále si sa nerozhodla?

3 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 28. září 2008 v 10:25 | Reagovat

Nie nerozhodla. Ja som stvora nerozhodná a on... sama vidíš, že som denník pretrhla v časti, kde Lily váha. Lily totiž nedokáže prijať fakt, že najlepší kamarát by mohol mať niake romantické, či snaď erotické city. Ale Lily je tiež iba dieta.

A ja sama nedokážem ten denník odtiaľto dokončiť tak, aby to bolo pravdivé, kedže sa to zaseklo na jednom bode.

Ale ako som ti hovorila ja veľmi simpatizujem k Lily už od prečítania prvého HP :D

4 Fanny Fanny | Web | 28. září 2008 v 10:38 | Reagovat

ok.. som kludna.. tuto poviedku si prečítam inokedy, teraz nejde o nu... Lilly, ty si registrovaná na FINALII???? ja som tam bola, predtým, než ju zrušili, mala som aj rodinu a bolo to super ale... debil Bencúr... ok nechám to tak. Dnes som ju objavila znova a skoro som skolabovala!! nová registrácia bude až 1 novembra, čiže to je dooosť daleko.. ok neva vydržím ale nemohla by si sa niekoho spýtať či sa dá prihlásiť aj pod starým menom??? prosíím...

O:)

5 Fanny Fanny | Web | 28. září 2008 v 10:52 | Reagovat

OK a teraz k poviedke: bola úúžasná!! už veľmi dlho som od teba nečítala het.. veľmi dlho ale toto bolo tak neskutočne krásne a taký dobrý nápad na poviedku že sa mi až na chvíľku zastavil dych... no krása Lilly :)

6 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 28. září 2008 v 11:57 | Reagovat

Fanny: Nedá! :-/ Teda aspoň tak mi povedali ale šak skús to. A čo sa týka nápadu na poviedku. Nápad nebolo treba :D

7 Lili Lili | Web | 28. září 2008 v 13:02 | Reagovat

bože to je nádhera!a ten koniec!krása !mne naozaj dochádzajú slová...bolo to napísané s takým citom , že človek sa neodvažoval ani dýchať pretože si chcel vychutnať každé slovo , každú slabiku....vychádzalo to zo srdca...je mi naozaj lúto , že s touto poviedkou sekáš ale verím že sa k nej raz vrátiš...uf idem si to prečítať ešteraz

***

ok prečítané ešte raz a stále platia tie slová ktoré som písala pred chvílou:nádhera , krása , dokonalosť!

ps:dakujem za venovanie:)

8 Fanny Fanny | Web | 28. září 2008 v 16:05 | Reagovat

fnuuuk :(:( som sa rozplakala ked som zbadala že finalia je opäť otvorená!! a ja to do novembra nevydržím :(:( inak, to heslo na prihlásenie sa dá stále zistiť vo FAQ-čku??

9 Qtinka Luna Cullen-Black Qtinka Luna Cullen-Black | Web | 28. září 2008 v 19:18 | Reagovat

Wau. Neviem čo povedať. ty sama vieš, že píšeš úžasne. Vieš, že ja ťa budem stále v tomto podporovať a milovať ťa zlatko! :-* Konečne niečo het... po toľkom slashi to dobre padlo.. mohla by si písať viac hetu.. tak ako kedysi... slash ma začína unavovať xD Ale aj tak.. si výnimočná svojím písaním. Proste nádhera. nemám viac čo dodať. :)

10 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | Web | 28. září 2008 v 20:10 | Reagovat

Qtinka: Prezradím ti, že chystám jednu het poviedku (no dobre slash tam bude ale ten bude pomimo) a tiež ešte čosi :)

Fanny: Ja ti ho potom zistím :)

11 mi-ki mi-ki | 29. září 2008 v 14:59 | Reagovat

ehm.....ehm..... :) EHM !!!... :) preco mam taky pocit ze mi to cosi pripomina???   o:-) ...poviedka bola fakt super velmi sa mi lubil ten napad .. :) k pointe sa vyjadrim neskor.. :D

12 Fanny Fanny | Web | 29. září 2008 v 15:42 | Reagovat

Ty si moje zlatíčko!! :* :*

13 CajushHP....Twoje SB-nkooo:D CajushHP....Twoje SB-nkooo:D | Web | 30. září 2008 v 17:13 | Reagovat

:D velice dobryy napaaad..velice dobraaa poviedka:D Co viac povedat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama