Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



June “98”- Star of destiny

3. srpna 2008 v 12:55 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Special class “97"
Tak ak automatické pridávanie funguje mala by sa vám teraz pridať predposledná kapitolka ninety-seven :)
Dneska vám prezradím, čo s tým všetkým má spoločné Neville a Narcissa a ako dopadne rozlúčkový ples.
PS: Komentovanie povinné :P
A ešte dačo: VENOVANÉ Mii a Raveneblue :) Za tie komentíky...

June "98"- Star of destiny
23rd June, 1998
Nenávidím skúšky, už som to spomínal? Lebo ak nie, tak to hovorím ešte raz: NENÁVIDÍM SKÚŠKY!!! Samé povinnosti a učenie. A kedže ja sám som učeniu cez rok veľa nedal a sústredil sa na dôležitejšie veci, ako je napríklad získavanie vašej životnej lásky musel som si to všetko nahustiť do hlavy za najbližšíe týždeň, aby som nepohorel.
,,Pomôžem?" Ozval sa ktosi za mojím chrbtom. Rezervovane som sa otočil a pozrel sa rovno do buclatej tváre Nevilla Longbottoma. ,,A s čím?"
,,S učením" uškrnul sa, akoby to bola samozrejmosť.
,,Ty mne?"
,,Ale no tak nebuď tvrdohlavý a ukáž," posadil sa vedľa mňa ,,kedže si tomu cez rok veľa nedal skúsime to spolu dohnať"
,,Ja som tomu veľa nedal?" osopil som sa naňho podráždene. Vedeľ som, že by som nemal moc vyskakovať no aj tak som bol už unavený z učenia.
,,Nedal. Naháňal si Harryho" uškrnul sa. Prekvapene som naňho pozrel a otvoril ústa v nemom úžase. A to odkiaľ vedel?
,,Nečum tak namňa! Ako moja stará mama hovorievala, ostane ti to!" posmieval sa mi. Zavrel som ústa a snažil sa sformulovať odpoveď ,,No.. a prečo by som mal nahánať Pottera?"
,,No teraz už nie, už je celý tvoj, ako som videl" znova sa iba jemne uškrnul.
,,ČO?" vyvalil som naňho oči. Vždy som bol dobrý herec!
,,Draco nesnaž sa, viem to od úplného začiatku! A tá hviezda osudu mi to iba potvrdila!" zahriakol ma. Najviac ma vša prekvapilo to oslovenie. Naozaj mi povedal Draco?
,,Čo vieš? Aká hviezhda osudu? Čo to tu prosimťa splietaš?" vyhŕkol som.
,,Viem o tebe a o Harrym. A viem to už pekne dlho! A hviezda osudu... no tá z toho stromčeku!" pripomenul mi.
,,Čo? Jaká hviezda?" stále som tomu nechápal. Pojem hviezda osudu mi niečo hovoril, no netušil som čo.
,,Hviezda osudu! Vyrastal si predsa v čarodejníckej rodine a nevieš, čo je to?" spýtal sa prekvapene. Mykol som pleciami. ,,Hviezda osudu je starý čarodejnícky zvyk, ktorý sa používal najmä vo vážených čarodejníckych rodinách. Niečo, ako bozk pod imelom, alebo iná hlúposť. Toto však vraj naozaj funguje. Princip je v tom, že každý anjelik má šípom prisúdiť dvom ľudom osudovú lásku. Tá láska však v tom čase medzi nimi už musí byť, hoci aj potlačovaná, inak ju anjel nieje schopný rozoznať" Vysvetlil rýchlo.
,,Ako to vieš?" spýtal som sa znova ohromene.
,,Keď vyrastáš s človekom, ako je moja starká, ktorá si potrpí na zvyky dozvieš sa aj to, čo nechceš" zasmial sa.
,,Aha...Takže... vieš všetko?" vykoktal som.
,,A nebolo to snaď zjavné?" zasmial sa ,,Celý čas som sa vám snažil pomôcť!"
,,Ako vidíš zvládli sme to sami" odvrkol som.
,,Nie celkom. Ja som Harrymu povedal, kde si bol v ten večer, čo si skoro zamrzol v snehu a ja som Harryho za tebou poslal na silvestra."
Prekvapene som naňho pozrel. Môj pohľad opätoval a usmial sa. ,,Tak vidíš ja a tvoja mama sme mali prsty vo všetkom."
,,Moja mama?" vypleštil som naňho oči. Iba prikývol. ,,Je to milá dáma!"
,,Ale... ty si jej to vsetko povedal?" spýtal som sa vystrašene.
,,Nie!" zasmial sa ,,Ona to už vedela. Odkazuje ti, že nabudúce si máš schovať denník na lepšie miesto, ako pod vankúš"
,,Ona sa mi hrabe vo veciach?" zasyčal som naštvane.
,,Kľud! Bolo to iba pre tvoje dobro" uzemnil ma.
,,A keď sa tak dobre vyznáš v tých vzťahoch tak čo ty a hviezda osudu?" spýtal som sa s úškrnom.
,,No umňa anjelik nemusel lietať dlho" odpovedal pohotovo.
,,Jáj, tá tvoja Lunka Strelenka?" zasmial som sa. Prišlo mi to až absordné. On a tá bláznivka.
,,Strelená a bláznivá síce je, ale maximálne tak domňa" ohradil sa pobavene a pritiahol si knihu k sebe ,,A teraz ukáž. Musíš spraviť skúšky, inak ťa Harry pretrhne ako hada!"
29th June, 1998
,,Mám to!" zvreskol som a hodil sa Harrymu okolo krku. Prekvapene zamrkal a objal ma ,,Draco čo sa stalo?"
,,Mám to! Výsledky skúšok dopadly výborne až na transfiguráciu. Z tej mám prekonáva očakávania." vrieskal som na celú izbu natešene.
,,Ty máš už výsledky?" spýtal sa prekvapene.
,,Áno, mám aj tvoje" zamával som mu zalepenou obálkou pred očami.
,,Daj to sem!" okamžite mi ju vytrhol a rýchlo ju rozbalil. Zahĺbil sa do textu.
,,Tak?" spýtal som sa pobavene, keď sa na jeho tváry usadzoval stále väčší úsmev.
,,Ja mám samé V!" zvreskol a letmo ma pobozkal.
,,Neverím!" zasmial som sa a vytrhol mu to z ruky. Hovoril pravdu. Od hora po spodok samé vynikajúce.
June "98"-
30th June, 1998
Snažil som sa uviazať si motýlika na krku, no ruky sa mi príliž triasli na to, aby som to dokázal urobiť správne. Nakoniec som to vzdal a naštvane sa posadil na posteľ. Mal som tušenie, že toto nedopadne dobre. Privrel som oči a snažil sa potlačiť to pálenie v nich. Netuším, čo sa to somnou dialo ale pociťoval som neskutočný strach.
Dvere do kúpelne sa otvorili.Stál v nich. Okolo pása mal iba biely uterák a z jeho vlasov stekali cípi vody, ktoré si razili cestičku po ešte vláčnej hrudi. Moje oči sa razom rozžiarili, ako som si ho zaujato prezrel. Úsmev na jeho tváry ma utvrdil v tom, že očakáva od tohoto večera veľa.
Podišiel kumne a natiahol ruku. Poslušne som ju prijal a on ma elegantne pritiahol do svojej náruče. Na malú chvílu som sa mu pevne zadíval do očí a hneď potom som ho s láskou pobozkal na jeho jahodové pery. Už dávno som prišiel na záhadu konvalinkovej vône a teraz som s pôžitkom zaboril prsty do jeho čerstvo umytých vlasov, ktoré voňali po konvalinkách viac, ako kedykoľvek inokedy. Miloval som ten jeho šampón. Vlastne som miloval jeho. Ale to už predsa vedel. Možno to vedel skôr, ako som to vyslovil nahlas.
,,Bojíš sa?" spýtal sa, na perách ten božský úsmev. Ruky jemne presunul pomedzi naše telá, prtisnuté k sebe a začal uväzovať motýlika.
,,Mal by som sa?" Jemne som naklonil hlavu, aby mohol motýlik poriadne zatiahnuť.
,,Ja sa bojím" zašepkal a pohladil ma po plecia, akoby zmietal neviditeľné smietko. Vedel som, že sa iba túžil letmo dotknúť mojich vlasou, ktoré spadali na plecia. Zachytil som jeho ruky do mojich a donútil ho tak sústrediť sa iba na mňa. ,,Raz by sa to aj tak dozvedeli. Tak prečo odkladať nevyhnutné? Ak sa nám to dnes podarí-"
,,A čo ak to stroskotá?" prerušil ma zrazu.
,,Ak... ak to stroskotá ostane rozhodnutie na tebe. Nebudem ti stáť v ceste a môžeš si ďalej žiť pokojný život" smutne som sa pozrel mimo jeho oči. Stáť mu v ceste.... Bol som naozaj iba prekážkou?
,,Nie, Draco" Pomkol ma k sebe a upokojujúco schoval v jeho náručí. Cítil som sa v jeho objatí, ako dieťa, ktoré práve prišlo o všetky sny a zistilo, že Mikuláš naozaj neexistuje, darčeky nenosí Ježiško a svet je krutý a zlý. Ale keby naozaj došlo k tomu odpratať sa mu z cesty ustúpim, aj keby mi malo srdce puknúť na milion častí. On je dôležitejší. Miloval som ho...
,,Harry?" oslovil som ho zrazu a zadíval sa mu do očí.
,,Hm?"
,,Zvládneme to?" spýtal som sa s obavou v hlase.
Stiskol moje ruky pevnejšie:,,Milujem ťa a to stačí"
,,Tak sa rýchlo obleč, lebo prídeme už aj tak neskoro" zasmial som sa a konečne od neho odstúpil. Natiahol sa po slávnostnom habite, ktorý ho čakal na posteli a ja som zatiaľ zamieril do kúpeľne, aby som zopol vlasy čiernou saténovou stužkou. Stále som bol nervôzny, keď som ju opatrne viazal jemne, aby držala vlasy elegantne, zato však dostatočne pevne, aby neskĺzla. Podarilo sa mi to až na piaty krát. Ešte som sa obzrel a z výsledkom som bol celkom spokojný. Nestačilo to však na to, aby sa rozplynuli moje obavy, čo nás tam dole, vo Veľkej Sieni čaká. V prvom rade to budú miliony zíajúcich očí, pobúrený priatelia, pobavený nepriatelia a do toho všetkého ešte aj učitelia, ktorý nepochopili, že už niesme malé deti. Na čo som sa to dal? Hlúpy rozlúčkový ples!
,,Hotovo?" zaznelo pri mojom uchu sladko. Mierne som sa mykol. Bol som tak zabraný do svojich myšlienok, že som si ani nevšimol, ako prišiel do kúpelne.
Keď som sa spamätal neznateľne som prikývol. Obtočil ruky okolo mňa a majetnícky si ma pritiahol. Pozrel som do zrkadla. Páčila sa mi tá predstava nás dvoch. Boli sme proste dokonalý pár. Snaď to pochopia aj ostatný.
Vlasy mal vysušené kúzlom a znova rozhádzané na všetky strany. Ešte raz som mu ich prehrabol prstamy, čím som ich viac postrapatil a s úsmevom si prezrel výsledok. ,,Takto vyzeraš nádherne"
,,Ty tiež niesi na zahodenie, Malfoy!" uškrnul sa a vzal ma za ruku. Nechal som sa vyviesť z izby a spolu sme kráčali schodami z klubovne. Bolo tam nezvyčajné ticho. Skoro až mrazivé. Všetci už boli určite na plese. A ja som sa v duchu preklínal za to, že už iba neskorím príchodom vzbudíme ruch.
Ako sme sa blížili k Veľkej Sieni stisol moju ruku pevnejšie a kúsok si ma pritiahol, aby mohol cítiť aj dotyk našich ramien. Pozrel som mu do tváre a v kŕčovitom úsmeve som vycítil napätie ako ešte nikdy. Ja som sa vlastne ani nepokúšal usmievať a s kamennou maskou som kráčal dopredu.
Otvoril dvere do sály. Už z dvier som počul hudbu a smiech bývalích Rokfortských študentov. Ples bol v plnom prúde. Harry odchýlil dvere úplne a pár synchronizovanými krokmi sme vstúpili dnu. V Sieni sa rozhostilo hrobové ticho. Dokonca aj hudobníci stíchli a všetci si prezerali nás dvoch. Akoby chceli čítať, či naozaj.
Roztrasene som sa usmial na prítomných a úpenlivo stláčal jeho ruku. Povzbudil ma Nevillov usmiaty pohľad. Luna stála pri ňom v dokonalých bielych šatoch, akoby utkaných priamo zo snov a blažene sa usmievala. Bola mimo realitu, ako vždy. Zrak mi skĺzol na Weasleyho a Grangerovú. Grangerka sa tvárila, akoby mala zácpu a Weasley sa dusil punčom. Tak im treba! A potom tu bola moja mama. Na rukách s malou Evelyn a mňa obdarovala povzbudivým úsmevom. A prekvapivo naším smerom kývol aj Finnigan. Držal sa ruku Ginny Weasleyovú, ktorá bola napasovaná do takých úzkych korzetových šiat, až to bolo nevkusné a škrípala zubamy, ako nás zbadala. Nakoniec som s pôžitkom vyhľadal pohľad mojich bývalich spolužiakov zo slizolinu a hlavne Asterie. Bola biela ako stena a vyvalovala na nás tie jej kukadlá.
Hrobové ticho pomaly prešlo v zlovestné šepkanie. Vtedy som si všimol učiteľský stôl. McGonagalová vyzerala, akoby ju práve niekto ovalil po hlave a nepekne na nás zazerala. Všimol som si, že Harry sa tým smerom pozerá tiež.
Hudba začala hrať a Harry -rád, že sa môže konečne pohnúť z miesta- ma vytiahol na parket. Bol to pomalý slaďák o naplnenej láske a nezvratnom osude. Sám som sa usmial nad tou iróniou, že to hrá do tanca práve nám. Nikto iný sa totiž na parket neodvážil.
Bolo mi to trochu nepríjemné a hodil som prosebný pohľad po Nevillovy. Pochopil, chytil Lunu a vytiahol ju na parket. Jeho ťarbavé pohyby kontrastovali s Lunou, ktorá akoby sa iba vznášala a vôbec sa nedotýkala zeme. Popritom sa tý dvaja tak dokonalo dopĺňali.
Na parket prikvytol prekvapivo ďalší pár. Finnigan s Weasleyovou. Usmeival sa na ňu, ako mesiačik na vlkolaka a jeho ruky neslušne kĺzali po jej drieku uväznenom v korzete až na zadok. Zasmial som sa a pritisol viac k Harrymu. Boli sme tesne pri sebe a jeho ruky, obtočené okolo môjho pása ma začali podmanivo hladiť.
Parket sa pomaly zaplňoval a na konci piesne bol už plný tancujúcich párov, ktoré sa k sebe tisli. Väčšina si pozerala zamilovane do oči a ostatný sa bavili na svojich nemožných pohyboch. Vzápetí začala ďalšia pieseň. Rýchlejšia, hlučnejšia a príliž nemožná, aby so msa v jej tempe strápňoval. Chytil som Harryho a odtiahol ho k stolíku so šampanským. Stála tam moja mama s Evelyn na rukách a milo sa na nás usmiala. Obaja sme si vzali šampanské,štngli si a naraz si upili.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Andromeda Andromeda | Web | 3. srpna 2008 v 13:21 | Reagovat

Ach to bolo...sladké? Ja ti neviem...všetci sa niako pekne popárili až to bolí :D Ale nič, nemohla som si odpustiť túto poznámku...kapitola bola...eh rozkošná (zas sa opakujem) nádherne napísaná...(vrrrr) nuž a tiež som mala na tvári ten môj (dosť známi) nafetovaný výraz, ktorý značí, že sa asi budem usmievať celý deň...pri denníku som sa zasmiala :D Hej denník treba schovávať dakam lepšie, lebo následky sú hrozné :) Nuž, neviem ti povedať, či sa teším na poslednú kapitolu...to slovo posledná mi brní v hlave ako poplašný zvonček...ale na druhej strane som zvedavá a...tak dalej :) krásne...

2 Katie Katie | Web | 3. srpna 2008 v 13:30 | Reagovat

Iwa ty tu číhaš? :D

3 Fanny Fanny | Web | 3. srpna 2008 v 15:19 | Reagovat

Iwky my sme asi nejaká rodina. nestretli sa naši rodičia už dakedy? :D Neviem, ale naj prekvapivo sa zhoduje tvoj komentár s mojimi myšlienkami. :D

No ku kapitolke, bola opäť nádherná a zasa ten moj výraz. Moja matka sa už čuduje, prečo vyzerám ako zamylovaná, lepšie povedané nafetovaná, vždy ked odídem z compu. Lebo to vždy si prečítam tvoju kapitolku. Ja milujem Special class "97" a chcem pokračkoo! :D proste dalšie pokračovanie spoločného života Harryho a Draca... :D a pri tom denníku (IWA!!) som sa zasmiala presne ako tuto koľegiňa odvedľa... :D bolo to taak sladké že nepotrebujem ani moju dennú dávku čokolády :D nádhera...

4 Mia Mia | E-mail | 3. srpna 2008 v 16:02 | Reagovat

ano ano ano tak a maju to chcela by som vydiet Ronov xicht, Nevill sa nezda  P.S. dakujem za venovanie =D

5 Ravenablue Ravenablue | 3. srpna 2008 v 17:24 | Reagovat

Lilly moc moc děkuji za věnování. Je to vůbec první povídka , kterou mi kdo věnoval. Jsem nesmírně šťastná a moc si toho vážím. Tvoje povídka prostě nemá chybu. Je to jednoznačně moje nejoblíbenější u páru HP/DM. Jinak mě dost překvapila ta zápletka s Nevillem. Čekala jsem, že o tom ví, ale že je v tom až takhle zapletený by mě nenapadlo. Uchvátil mě také ten nápad s tou Hvězdou osudu, to jsem ještě nikde nečetla, velice originální. Pobavil mě tvůj popis, jak se lidi tvářili, když Draco a Harry vstoupili do síně, nejlepší byla ta Hermiona :)) to si vážně nedovedu představit. Těším se na poslední (jaká škoda) kapitolku :)))

6 yaoi-ka yaoi-ka | E-mail | 3. srpna 2008 v 21:09 | Reagovat

Konecne mozem znovu pisat komenty newiem preco ale predtym mi to neslo., Neva. Teras k poviedke:JE TO SKVELE!!! UPLNE UZASNE A DOKONALE!!! UZ MA NENAPADAJU INE SLOVA!!!

7 Qtinka Luna Cullen-Black Qtinka Luna Cullen-Black | Web | 5. srpna 2008 v 11:53 | Reagovat

Zlatko ja ta tak milujem! Ja proste z toho nemozem. Nadherna kapitola... Skoda ze sa to cele konci.... :(

PS: Ja mam trz nejake deja-vu asi... uplne mi to pripomina casy, ked sa koncilo zjs...vam nie???

PS2: Kedy sa mi uz konecne vratis?? Ja budem na pc skoro cely den dnes, vo stvrtok a v piatok lebo sestra ide do prace... tak prid ked budes moct oka??

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama