Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



6.Oddelenie psychiatrie

11. srpna 2008 v 16:22 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Charlotka
A ďalšia kapča!!!! :) Cmuky

6.Oddelenie psychiatrie
Dora zacítila pod nohamy znovu pevnú zem a v tej sekudne ruka opustila jej pás. Druhou ju však držal stále a začal ťahať za sebou. ,,Správajte sa v rámci možností slušne! Ste stážistka v nemocnici u Munga na oddelení trvalých poškodení mozgu´´ odrecitoval rýchlo. Dora si všimla, že keď sa premenil bol o čosi nižší než ona a v tej sekunde jej to prišlo vtipné.
,,Voláte sa Dromeda Daustonová! Ja som jeden z hlavných primárov. Budete ma oslovovať pán Went alebo pán profesor. Jasné?´´
Prikývla a pridala do kroku, lebo ju dosť silno ťahal za sebou. O malú chvílu sa ocitli pri obchode so starým oblečením a cez tajný vchod vkĺzli dovnútra. Nemocnica bola oproti Rokfortu zvláštne biela. Či už steny, nábytok, kreslá alebo dvere. Proste všetko biele a chladné. Pomaly zabočili na jedno z poschodí a vošli do pavilónu označeného ako psichytria.
,,Dobrý deň pán primár!´´ hneď ako vstúpili dohrnula sa k nim jedna zo sestričiek a podávala mu akési papiere. ,,Slečna na štvorke mala zasa nočné mory, Longbotomovci žiadne pokroky a tak isto malá Charlota...!´´ referovala rýchlo a Dora skoro nestihla postrehnúť čo hovorí. Zachytila však jej meno.
,,Dobre prevezmem vizitu dneska ja so svojou stážistkou. Spravte si pauzu´´ odreferoval Lupin a potiahol Doru ku dverám, ktoré viedli na oddelenie trvalého poškodenia mozgu.
Lupin sa chvílu hrabal v papieroch, než výťazoslávne vytiahol akýsi spis a začal ho študovať ,, Izba číslo tri´´ zahlásil nakoniec a začal prechádzať nápisi na dverách. Po tom, čo prešli kumbál, laboratórium a aj izbu sestričky sa dostali konečne k číslovaniam. Jednotka a trojka boli hneď pri sebe a dvojka sa nachádzala na opačnej strane.
,,Sem, Tonksová´´ potiahol ju za ruku do dverý. Izba bola ako už sa dalo predpokladať biela, jediné malé okienko, ktoré bolo v miestnosti bolo zamrežované a celá izba pôsobila tak bezútešne, že Dore prešli po chrbte zimomriavky. A potom ju uvidela. Dievča asi o rok mladšie sediace na posteli a notujúce si akúsi pesníčku. Nakrúcala si vlasy na prst a oči upierala akoby skrz nich. Tie šedé Blackovské oči tak typické tým, ktoré mala jej mama a aj Sirius.
,,Zoberieme ju a ideme´´ povedal Remus a už chcel k nej pristúpiť, no dievčina sa zamietavo odsunula do jedného rohu a vypleštila naňho svoje veľké oči.
,,Rem.. pán profesor´´ Dora ho potiahla naspäť a chvílu pozorovala vystrašené dievčatko, ktoré sa znova posadilo na kraji postele a začalo sa húpaď dopredu a dozadu.
,,O čo vám ide Tonksová?´´ spýtal sa jej chladne. Jeho rysi sa vška práve v tej sekunde začali meniť a už to nevyznelo tak, ako by malo.
,,Nechajte to na mňa, profesor´´ povedala rýchlo ,,Charlotka.." Rozhodla sa pristúpiť bližšie. Remus ju chcel zastaviť, no nepodarilo sa mu to a rukou iba chňapol do prázdna. Nepovedal však ani slovo.
Dievča stále sedelo na posteli a pospevovalo si ,,Forever trusting who we are...´´ Jej slová však zanikli v Remusových ,,Nymf poď sem!" prikázla svojej študentke. Tá však bez okolkov pristúpila bližšie a klakla si pred dievča ,,Charlotka...´´
,,Poď sem!´´
,,Charlotka...´´ zopakovala znova a dievča na ňu uprelo svoje oči. Dora položila jednu ruku na postel vedľa nej a prepálila ju odhodlaným pohľadom ,,Pôjdeme domov, áno?´´
Dievčatkoznova nereagovalo a iba si začalo hmkať pesníčku, ktorú predtým spievalo.
,,Charlotka počúvaš ma? Pôjdeme domov! Pôjdeme k maminke áno?´´ Dora chytila jej tvár do dlaní a otočila ju na seba. Jej vlasy znova nabrali ten červený odtieň a zvláštne sa rozcuchali.
,,Mami?´´ otázala sa Charlotka skoro nepočuteľne. Dora sa usmiala ,,Nie ja niesom...´´ no bola zasa prerušená tým skoro detským hláskom ,,Mami?´´
,,Pôjdeme za mamou´´ prikývla Dora nakoniec a vzala ju za ruku. Zmenila svoje vlasy znova na pôvodné hnedé a pozrela na Remusa. Ten kývol na znak súhlasu. A pritiahol si obidve do náručia ,,Držte sa!´´ Pôda pod ich nohamy sa stratila a vystriedala ju rozbahnená pôda
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Fanny Fanny | Web | 12. srpna 2008 v 13:01 | Reagovat

wooow to bolo krásne :) a ten koniec ešte krajší, som moc zvedavá na pokračko :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama