Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Saténové baletné črievičky

13. července 2008 v 22:37 | Lilly Asteria Evenová |  Vlastné jednorázovky
Občas je osud krutý a neúprosný. Mala talent, mala sny, mala všetko. A bola príliš pyšná a cieľavedomá na to, aby si uvedomila, že jej život sa hrnie do záhuby. Musela stratiť všetko, aby našla pravdu. Pravdu, že posledný človek, ktorý ju mal rád vyšiel dveramy nemocničnej izby
Inšpirované pravdivým príbehom... Na pamiatku všetkým, ktorý mali podobný osud

Saténové baletné črievičky


Demiplie...
Round...
Tretia...
Druhá...
Noha k sebe...
Výskok...
Zdvih...
Znova round...
Tichá klavírna hudba sa linie z prehrávača položeného na šedom linoleu. Tlmené svetlá osvetlujú veľkú štvorcovú miestnosť. Zrkadlá... všade naokolo. Odrážajú vlastnú dušu človeka. Ibaže obrátene. To dobré je zlé a to zlé je dobré. To krásne je škaredé a to škaredé je nádherné...
Baletná sála
,,Petra! Vzpriam sa! Ešte raz odzačiatku... Demiplie, round, raz-dva-tri, dva-dva-tri..."
Mladá baletka v snehobielom drese, jej nohy sa pohybujú automaticky po šedom povrchu... Raz-dva-tri, dva-dva-tri... Takt s ňou drží krok, ona drží krok s mladým partnerom, ktorý ju ako pierko drží za pás a zdvíha nad hlavu, točí, díva sa jej do očí... Raz-dva-tri, dva-dva-tri....
Baletné črievičky sa mihajú po zemy.
,,Petra..." osloví ju šepky.
,,Dívaj sa pod nohy!"
Chlapec sklamane zmĺkne. Sústredí sa na kroky.
Raz-dva-tri, dva-dva-tri....
Ryšavka sa točí, na čele sa jej už perlí pot z únvanvného skúšania, vlasy pevne stiahnuté v drdole jej už začínajú povolovať.
,,Petra..."skúša to znova
,,Psst!"
Štvrtá pozícia...
Teraz príde otočka...
A zdvih...
Až nad hlavu! A vyššie... vyššie..do neba!
Celá miestnosť sa točí. Zrkadlo, ďalšie, biela stena, zrkadlo... Cíti, že padá... Na zem. Úder hlavy, zvuk trieštiaceho sa skla a bolesť.
Raz-dva-tri, dva-dva-tri.... takt zaniká vo výkriku.
,,PETRA! Petra! Petra..."
Pohľad sa mlží. Bolesť... ukrutná.
,,Petra!"
,,Preber sa!"
,,Peti!"
,,Láska..." posledné slovo zaniklo. Nepočuješ, nevidíš, necítiš, nevnímaš. Tvoje zmysli stratili účinok, tvoje srdce vynechalo pár úderov, tvoj mozog vypovedal službu.
-------------------
Klipkanie motýlich viečok, prudké svetlo, biely strop. Kde? Ako? Prečo? Otázky... no odpovede príliš bolia.
,,Peti...." počuješ ten tlmený šepot. Je zničený. Príliž smutný na to, aby to bol on... ale je. Nakloní sa nad teba. Jeho úsmev je kŕčovitý. Tvár ešte mokrá od sĺz. Natiahne ruku a pohladí ťa po ryšavých vlasoch, ktoré sú ako jediné slnko v tejto nemocničnej izbe rozprestrené na bielom vankúši, ešte od krvy.
,,Čo sa stalo?"
,,S-spadla si.... Zdvihol som ťa nad hlavu a keď sme šli dole tak ty si...Z-zatočila sa ti hlava a... Narazila si do zrkadla..." Jeho oči sa bolestne leskly, keď si spomínal.
Chcela si sa pohnúť. Každý tvoj pohyb bolel. Chcela si sa posadiť... Nedokázala si pohnúť nohamy. Chcela si toho v živote asi príliž veľa...
,,Č-čo sa mi stalo?"
,,Operovali ťa" Sklonil previnilo hlavu, akoby si to sám vyčítal.
,,A?"
,,Ostala si … ochrnutá..."
Poplašene si preglgla. Tvoje nohy... Pokúsila si sa znova nimi pohnúť. Nič! Žiadna reakcia, žiadna odozva.
,,Peti..." chytil ťa za ruku. Okamžite si sa mu vytrhla ,,Ja som stále pri tebe!"
,,Odíď!" prikázala si mu okamžite. Tak chladne... tým tónom, ktorý si pouźívala na sále. Bola is stokrát lepšia ako on! Prečo práve ty?
,,A-ako chceš. Keby si čosi potrebovala..."
,,Odíď!"
Otočil sa a pomaly vyšiel von. Ododverý ti venoval ešte jeden pohľad plný vernosti. Nevenovala si mu pozornosť. Viac ťa zaujali baletné črievičky položené v rohu miestnosti aj s tvojím cd-čkom a balerínou. Tvoje nádherné baletné črievičky... Saténové, biele, dokonalé. A celé od krvy... Pozorovala si ich. Bola si dobrá. Bola si najlepšia. Mala si talent. Každý ti to hovoril... A jedna hlúpa nehoda... To ťa nemohol pevnejšie držať? To trénerka nemohla dať pozor? Nikdy by si si nepriznala, že to bola tvoja chyba... Ty si po piatich hodinách tréningu nechcela skončiť! To ty si silou mocou chcela unaviť aj jeho aj seba. Ale to by si si nikdy nepriznala.
Dívala si sa do rohu na svoje veci, ktoré už nikdy nebudeš potrebovať. Izba bola zrazu chladná a tmavá. A ty si sa cítila sama. Nemala si priateľov, nemala si rodinu, už si nemala nikoho. Od doby, čo si začala trénovať si stratila všetko. A jediný človek, ktorý ti bol blízko práve vyšiel tými dveramy a nechal ťa samú. Odohnala si ho. Tak ako štastie... tak ako slávu....tak ako všetko, čo si mala. A bolo ti jasné, že už nikdy si neoblečieš svoj snehobiely dres, nikdy si nenavlečieš balerínu pretkanú striebornou niťou, on ťa už nikdy tak jemne nechytí za pás a nedvihne do nebeských výšok a hlavne...už nikdy si neobuješ svoje baletné črievičky
Raz-dva-tri, dva-dva-tri.... takt zanikol v ďialke tak ako úprimná láska chlapca a pýcha dievčaťa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Katie Katie | Web | 14. července 2008 v 13:10 | Reagovat

No Lilly :) Nemám slov..ja..ja..bolo to proste úžasné,uchvatné a  malo to emócie :) Ach jaj :)Raz prerazíš :)

2 qtinka;) qtinka;) | Web | 15. července 2008 v 15:32 | Reagovat

Waaaa upe kwikto z tohooo...:) ty wjesh jak ja milujem ballet.... a co to pre mna znamena... a asi ta poviedka nemala byt pre mna.. no to je jedno hrozne je krasna zltko! :-*

3 qtinka;) qtinka;) | Web | 15. července 2008 v 15:33 | Reagovat

ze zltko :D *zlatko* :D oops :D sry moa:-*

4 Lilly Evenová Lilly Evenová | 15. července 2008 v 17:29 | Reagovat

Katie: Ja a preraziť? :D Maximalne oknom :D

Qtinka: Ja viem ako miluješ. Aj ja.. a je aj pre teba. Je pre všetkých, ktorý k tomu majú niaky vzťah ako ja alebo ty. Ale hlavne jedne osobe, ktorá si to snaď prečíta. Poslala som jej totiž link Osobe, ktorá je zrkadlovým obrazom tejto postavy z poviedky...

5 isabella-cullen isabella-cullen | 16. července 2008 v 11:44 | Reagovat

wow toto je nááádherné!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama