Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



October "97" -Can we be friends?

9. července 2008 v 20:18 | Lilly Asteria Evenová |  Special class “97"
Tak snaď automatické pridávanie článkov funguje. Kapitolka mojej oblúbenej 97:) Tak si prosím komentáre a majte sa dobre :)
PS: Jedna časť je opísaná z HP1. Veď vy si už všimnete ktorá

October "97" - Can we be friends?
8th. October, 1997
Tak toto je naozaj šialený deň! Spolu s dojčatami sme pomaly začali ppripravovať šialenú párty na počesť ích narodenín.Po vyučovaní sme sa portrétom prešmykli do Rokwillu, odkiaľ sme nakúpili asi tristo balónikov, niake čarodejné prskavky, rachejtle, ktoré sa tý dvaja chystali očarovať a ešte plno ďalších vecí, ktoré sme potom ťahali zo sebou do hradu. Oslavovať sa bude v sobotu, aj keď dvojčatá majú narodeniny až trinásteho, čo je pondelok. Vraj aby sme sa mohli spamätať z opice! Uškrnul som sa nad tou myšlienkou. Malfoy a opitý. Tak to som zvedavý.
10th .October, 1997
Ako traja debili sme fúkali balóniky. Keď sme všetkých tristo nafúkali dvočatá začali očarovávať rachejtle a ja som išiel rozvešať tie nešťastné balóny do klubovne. Bolo neskoro večer. Zišiel som dole a mňa nasledoval húf očarovaných balónov, keď som započul hlasy.
,,Harry, prosimťa..." prosil... poznal som ten hlas!
,,Prepáč Seamus ale ja... proste už nemôžem pokračovať s..ehm.. týmto!" Žeby sa tá ich romantická rozprávka skončila? Na tváry sa mi usadil spokojný výraz. Poslal som balóny späť do izby a schoval som sa za roh jedného kresla. Finnigan vyzeral na to, že sa o chvílu rozplače. Harry tam však stál pevne, ako kamenná socha.
,,Tak v tom prípade ja už pôjdem" zašepkal Finnigan sklúčene a otočil sa na odchod. Pritlačil som sa viac ku kreslu, aby ma nevidel a počakl, než zmizne v izbe. Chytil som pár balónov, ktoré ostali na zemy a vystúpil som zo svojho úkrytu.
Harry ma okamžite spozoroval a otočil namňa spýtavý pohľad.
,,Čo tu robíš?"
,,To by som sa mal pýtať ja!" odsekol mi.
,,Idem zavesiť balóny" odpovedal som jednoducho a prútikom som jeden pripevnil nad krbovú rýmsu.
,,Načo?"
Sám pre seba som sa uškrnul nad Potterovou nevedomosťou. ,,Dvojčatá pre vas pripravili na zajtra menšiu oslavu" odpovedal som a pripevnil som ďalší balón. Mávol som prútikom ku dverám mojej izby a odtiaľ sa vyrútila ďalšia kopa balónov.
,,Akú oslavu?" vypúlil namňa oči. Uškrnul som sa ,,Si vážne tak hlúpy, alebo si zabudol, že Fred a George budú mať narodeniny?"
Zaklapol ústa a zatváril sa previnilo. Takže zabudol!
,,Nič si z toho nerob, ešte stíhaš im ísť kúpiť darček. Zajtra oslava začne až o druhej"
Teraz sa zvláštne zadíval namňa. Akoby ho prekvapilo, že som k nemu milý. Nervôzne prešlapol.
,,Čo sa deje Potter?" spýtal som sa. Nebol to však taký kúsavý tón, na ktorý bol zvyknutý.
,,Ja neviem ty...si.. ja..." Spomenul som aký je zlatý, keď kokce? Usmial som sa. To ho vykolajilo ešte viac ,,Zabúdaš, že už niesme nepriatelia Potter! Vojna skončila. Tak ako vonku, tak aj medzi nami. Sme v jednej..hm... triede dalo by sa povedať. Vieš čoskoro prídeš na to, že si sa mýlil a niektoré čarodejnícke rodiny sú naozaj lepšie ako tie druhé, Potter. A bol som naozaj hlupák, keď som sa kamarátil s tými nesprávnymi. A mohol by si mi v tom pomôcť. "Natiahol som ruku smerom k Harrymu. On nesklamal a pochopil. Jeho tvárou sa myhol jemný úsmev akou tou mojou, keď sme si spomenuli na naše prvé stretnutie v Rokforte.
Harry moju ruku prijal ,,Myslím si, že sám najlepšie vieš, kto je pre teba tým správnym"
Usmial som sa. Zvláštne. Naozaj sa náš prvý ročník opakuje. Slovamy, skutkami, novými priateľstvami... Len rozhodnutia sú iné. Snaď tentokrát tie správne.
Harry vytiahol prútik a bez slovamy mi pomohol rozvešať balóny, načo sme obaja zamierili do našje izby.
11th. October, 1997
Zobudil som sa na hluk z klubovne. Bola sobota a ja som chcel ešte spať. Nebolo mi to však dovolené, lebo som počul prskanie mojej fredky a cvakanie zobáku Morgany.
Rozhrnul som záves a zistil som, že Harry klačí pri mojom nočnom stolíku a kŕmi Cassy čokoládou.
,,Ehm..Potter" odkašlal som si, aby som upriamil pozornosť na seba. Potter okamžite vyskočil na nohy a ospravedlňujúco namňa pozrel ,,Prepáč ale ja..."
Usmial som sa ,,Nechaj to tak" povedal som a otvoril klietku. Cassiopea sa rozbehla po mojom vankúši a skrútila sa do klbka pri mojej hlave. Všimol som si Morgany, ktorá ma na pozdrav dobrého rána pozdravila zacvakaním zobáku.
,,To včerajšie divadlo...hm...?" Potter nervôzne prešlapol.
,,Chudák Finnigan" skonštatoval som s ospravedlňujúcim,úsmevom.
,,Takže si to počul celé!" V jeho hlase neboal výčitka, skôr smútok.
,,Nie, iba koniec" pokrčil som plecia a vstal z postele. Cassy nesúhlasne zaprskala, keď som odišiel. ,,Ideš na oslavu?" chcel som zmeniť tému.
,,Jasné! Ale ešte musím do Rokwillu" Previnilo sa zadíval do zeme ,,Neverím, že som zabudol!"
,,To sa stáva" skonštatoval som ,,Ja som včera zabudol kúpiť tiež ešte pár vecí, takže tam idem"
,,Kedy pôjdeme?" vrhol namňa nevinný pohľad. Pôjdeme? Potter chce ísť somnou?
,,Ja som chcel ísť po raňajkách"
,,Dobre čakám ťa pri soche jednookej čarodejnice o jedenástej"
---------------
Stepoval som nervôzne pri soche. Neverím, že ide somnou do Rokwillu! Naozaj tomu neverím. Potter a ja... veď to je šialené!
,,No som tu" ozvalo sa mi za chrbtom. Otvoril som tajný vchod a vošiel dnu. Neviem prečo, ale akosi som v tom úzkom priestore začal mať čudné pocity. Liezol hneď zamnou a o malú chvílu sme sa ocitli v medových labkách.
,,Kam?´´spýtal sa ma, keď sme vyšli na chodník. Dnes bolo sychravé počasie a pár kvapiek zmáčalo moje vlasy.
,,Hlavne niekam rýchlo, lebo zmokneme" skonštatoval som a rozbehol som sa k Zonkovy. O malú chvílu sme sa už prechádzali pomedzi poličky s tými najrôznejšími šialenými blbosťami.
,,Čo to bude?"spýtal sa ma predavač ,,Potrebujeme dvadsať oćarovaných konfiet, baliaci papier, dva hovoriace klobúčiky a jedny umelé vlasy" vytiahol som zoznam a prečítal všetko, čo mi tam dvojčatá napísali. Potter primne iba mrkal prekvapene očami pri každom slove.
,,Dobre tuto to máte" predvač mi podal tašku, zaplatil som a vyšli sme von.
,,No čo im chceš kúpiť?"
,,Ani neviem" pokrčil plecia. Prevrátil som očami. Pomaly sa spúštal dosť očividný lejak. Moje vlasy splihli na plecia a habit som mal premočený. Jeho vlasy však stále trčali na všetky strany a cez okuliare už nemohol nič vidieť, kedže boli celé mokré.
,,Tak poď" ani som si neuvedomil, že som ho chytil za ruku. Až keď jeho dlaň vkĺzla do mojej som zacítil zvláštne chvenie. Okamžite som ho chcel pustiť, no on ma vlastne tiež držal. Prešli sme asi tridsať obchodov, keď ma Harry odtiahol do jedného z nich. Vyzeralo to tu vážne zvláštne. Samé divné knihy rôznych čudných tvarov.
,,A čo tu?"
,,Počkaj, minule som tu videl jednu knihu..." chvílu sa prehraboval regálmi, načo vytiahol bledomodrú knižku. Mala tvar kosoštvorca a nápis na nej hlásal: 100 + 1 aprílový kúzelný žart.
,,Vieš, že týmto sme si podpísali vlastnú smrť?" spýtal som sa, keď sa Harry hrnul k pokladni.
,,No čo. Snaď ich nevyskúšajú všetky na nás!" mykol plecami. Tlmene som sa zasmial. Zvláštne, ako sa všetko zmenilo od včerajšieho večeru. Stačilo jedno správne rozhodnutie.
----------
Oslava sa začala normálne. Gratulácie, odbalovanie darčekov, pár poďakovaní, smiech. Ani vlastne neviem ako som sa ocitol v jednom z kresiel s flaškou v ruke. Bolo už neskoro večer a spoločnosť bola dosť veselá.
,,Malfoy!" ktosi ma plesol po pleci. Uprel som svoje oči na toho, kto ma vyrušil. Potter sa nadomnou nakláňal. Zvláštne, ale bol úplne na mol. Rozhliadol som sa. Ožratá Gragnerová bola natiahnutá iba o pár kresiel vedľa. Bolo vidno, že tá jej chemická vyváženosť jej neurobila dobre, lebo odpadla a Weasley ju práve fackal. Weasleyove dvojčatá sa vyžívali v dave, ktorému prezentovali svoje nové výmysli. Nebol tu iba ôsmy ročník, aj pár ľudí zo siedmeho (hlavne chrabromilčania a tá malá Lovegoodová, či ako sa volá)
,,Posuň sa!" prikázal mi Harry a vhupsol kumne do kresla. Zacítil som na sebe Finniganov pohľad. Prešiel som to bez poznámok. Najviac ma však prekvapil Longbotomov pohľad, ktorý zablúdil k Harrymu a mrkol naňho. Ten sa trošku vzpriamil a nervôzne sa ošil. Neville mu však ústamy naznačil niečo, čo znelo ako :"Choď do toho" a Harry v tej chvíli ztuhol. Zvláštne som sa zadíval do Potterovej tváre. Bola brunátna od alkoholu a určite aj niakych zakázaných látok. Neverím, že by sa párty dvojčiat Weasleyovích obišla bez marihuany.
,,Harry?" meirne som ho oslovil. Nahol sa a jeho sklenené oči sa nebezpečne zaleskli vo svetle ohňa. Takže si predsalen niečo zobral.
,,Malfoy?" Oblizol som si pery. Bol tak blízko...
,,Prosimťa čo všetko si mal?"
,,Jointa!" odpovedla jednoducho. Ušknul som sa. Určite nie len jedného! Jeho oči boli sklenené a podliate krvou.
,,Choď sa z toho vyspať" poradil som mu. Jedna jeho ruka však skĺzla na moje koleno a druhú obkrútil okolo môjho krku ,,Čo ak nechcem, Malfoy!"
,,Potter si úplne mimo!" upozornil som ho. Očividne ma nevnímal a ďalej si išiel svoje. Jeho ruka sa začala posúvať vyššie po stehne. A moje telo na to reagovalo po svojom.
,,Pott....Harry!" snažil som sa ho zahriaknut, no môj vlastný hlas ma zradil a miesto toho sa mi z úst ozvalo iba stenanie.
Nahol sa kumne a pomaly sa svojími peramy blížil k mojim. Vtedy som sa konečne spamätal. Nemôžem mu dovoliť urobiť niečo, čo bude potom ľutovať! Zprudka som vstal. Harry ostal bezmocne sedieť v kresle a previnilo namňa pozeral.
,,Vstávaj Potter, ideme spať!" vytiahol som ho na nohy a ťahal smerom k našej izbe. Išiel poslušne. Nohy sa mu síce trochu plietli, ale chodiť dokázal. Odtiahol som ho do izby a zabuchol za ním dvere. ,,Čo si myslíš, že robíš?" zkrýkol som naňho. Bolo mi jasné, že ma absolutne nevníma, ale musel som sa na niekom vykričať. Veď už niesme malé deti! Mal by sa vedieť ovládať!
Pristúpil ku mne a chytil ma okolo krku. Úplne sa namňa prevážil. Bolo mi jasné, že keby som odstúpil spadne.Ostal som teda stáť a čakal čo bude.
Potiahol ma. Prevážilo ma to a spolu s ním som spadol na jeho posteľ. Cítil som, ako ma prišpendlilk posteli vlastným telom. Zprudka som vydýchol. Nahol sa. Vzoprel som sa, ale to nepomohlo. Jeho pery sa blížili k mojim. Odvrátil som hlavu a jeho bozk dopadol na moje líce. Chcel som ho zhodiť, no moje ruky mi prišpendlil nad hlavu.
,,Malfoy...Draco"
Zahryhol som si do pery, aby som odolal jeho hlasu. Cítil som, ako sa pohol a miesto kolien sa posadil na moje brucho. Zalapal som po dychu. Bol vzrušený.
Vzoprel som sa a podarilo sa mi ho prekotúliť podomňa. Chvílu som ho držal, až Harry vzdal boj a ukludnil sa. Jeho viečka sa začali zavierať. Zliezol som z neho a vrátil som sa naspäť na oslavu.
------------
12th. October, 1997
Už dobrú pol hodinu som pozoroval Harryho ako pokojne spí na posteli. Bolo čosi po dvanástej a rozmýšlal som, či nieje načase ho zobudiť. Nemusel som rozmýšlať dlho, lebo Harry sa pohmýril na posteli a zažmúril namňa ,,Dobré ráno" zamumlal a chytil sa za hlavu.
,,Tu máš, vypi to!" podal som mu flaštičku z elixírom proti opici. Harry si k nej nedôverčivo čuchol, ale vypil ju.
,,Lepšie?" spýtal som sa, keď sa na jeho tváry usídlil spokojný výraz. Prikývol. ,,Čo sa včera stalo? Moc si nepamätám"
,,Ani sa nečudujem. Whisky, ďatelinové pivo a marihuana noieje najlepšia kombinácia" uškrnul som sa.
,,Pane bože. Vyvádzal som moc?" spýtal sa nevinne. Asi si naozaj nič nepamätal a ja som mu nemienil nič hovoriť. ,,Nie. Odviedol som ťa do izby a zaspal si"
,,Ďakujem" zamumlal a pritiahol si prikrývku viac k telu. Usmial som sa naňho, ale to už nevidel. Znova zaspal.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Andromeda Andromeda | Web | 9. července 2008 v 20:39 | Reagovat

Toto bola perfektná kapitola...len nechápem prečo Draco...Draco si to nenechal :D Nuž, musím ťa vychváliť do nebies :D

2 Jasane Jasane | E-mail | Web | 9. července 2008 v 22:25 | Reagovat

Skvělý!!! Vážně krásné

3 Fanthasia Fanthasia | Web | 10. července 2008 v 0:10 | Reagovat

juuuu! uuužasné! :D len moja rýchlo pridaj dalšiu kapču, lebo sa tu asi zjančím! :D skveeeláááááááá kapitolka :D

4 qtinka;) qtinka;) | Web | 12. července 2008 v 19:53 | Reagovat

Waaa krutééé! :) Dawaj ďalej bo skapem :D

5 isabella-cullen isabella-cullen | Web | 24. července 2008 v 11:27 | Reagovat

ježííš :D ja som ttam prečítala pretiahol ma a nie potiahol :D ale úžasná kapitola :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama