Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



March “98” - Silenth of death

27. července 2008 v 22:10 | Lilly Asteria Esme Evenová |  Special class “97"
Muhehe! Ďalšia kapča. Viete, čo tak strašne milujem na tejto kapitole? :) To, čo po nej bude nasledovať!!! :) Ale už dosť prezrádzania a nechajte niake pekné komentíky :P
Cmuky

March "98" - Silenth of death
1st March, 1998
,,Draco dokedy ma mieniš ignorovať?" záves na mojej posteli sa odhrnul a ja som mohol vidieť ten jeho bezmocný výraz.
,,Čo chceš Potter?" nedokážete si predstaviť ako sa mi v tej chvíli, keď som to vyslovil zovrelo hrdlo. Jeho tvárou preblesla bolesť, akú som tam naposledy videl, keď sme pochovávali obete posledného boja. ,,Draco... prosím" prosil ma... prosil! A ja som stále ostával chladný. ,,Kašli na to, čo povedala. Je to strašná hlúposť!"
Naštvane som sa položil späť na posteľ a nechal Cassy, aby vyliezla opäť na moju hruď. Ešte chvílu namňa prosebne pozeral očakávajúc niaku reakciu, keď sa jej však nedočkal rezignoval a zatiahol záves.
,,Ty si naozaj myslíš, že to robím preto, aby som ťa pokoril?" ozval som sa napokon. Okamžite sa šokovane otočil a vypleštil namňa oči ,,TO SOM NIKDY NEPOVEDAL!"
,,Ale myslíš si to" skonštatoval som bez emócii. Na chvílu som si myslel, že mi tá bolesť nedovolí dýchať, keď som videl, ako zhnusene zovrel okraj môjho závesu na posteli a naštvane sa namňa zadíval ,,TAK V TOMTO TO JE, DRACO?"
,,Láskavo namňa nezvyšuj hlas!" zkrýkol som naštvane.
,,Ja som NIKDY nepovedal, že ti neverím. Ale ty mne asi neveríš, keď si si toto myslel!" zasyčal naštvane a otočil sa na odchod.
,,Ja ti neverím? A mám na to dôvod? Po siedmich rokoch prídeš a ponúkneš mi... čo vlastne? Aby si mal s kým spať, keď ťa Finnigan opustil?" už som sa nedokázal ovládať. Vytočil ma do nepríčetnosti. Nechápem prečo on je jediný človek, pri ktorom dokážem stratiť sebaovládanie. A to v oboch smeroch.
,,Si strašný pokrytec!" vmietol mi okamžite do tváre a vyšiel dverami. Okamžite som za ním vytrielil, pričom som pustil fredku na zem a tá hlasne zaprotestovala.
,,TAK JA SOM POKRYTEC, POTTER! JA?" kričal som cez celú klubovňu.Šokovane sa namňa otočil,
,,Áno presne ty, Malfoy!" zasyčal naštvane. ,,Prídeš si sem po tom, čo nás všetkých zradíš. Prídeš si z vlastnej zbabelosti aby sme ťa postrážili alebo čo! A potom..." stíchol, asi si uvedomil kde je. Ja som však presne vedel na čo naráža. Iba matne som si uvedomoval v svojom hneve, že nás pozoruje celá klubovňa ,,A TY? SLÁVNY CHLAPEC, KTORÝ PREŽIL. KTO VIE VŠETKY JEHO TAJOMSTVÁ? " Už som sa ani neobtažoval stišovať hlas. Kričal som naňho cez celú klubovňu. ,,VIE TÁ TVOJA RYŠAVÁ KURVA S KÝM SA VLÁČIŠl?!" Harry proti mne okamźite vytiahol prútik a pevne ho namieril na hruď ,,KTO JE TI TU RYŠAVÁ KURVA? EŠTE RAZ JU TAK NAZVEŠ A...." nedokončil, lebo som aj ja proti nemu vytasil svoj prútik a pevne rozhodnutý mu ublížiť som sa až nebezpećne priblížil. ,,Tak dotoho Potter. Ublíž mi!" vyzval som ho. Cúvol dozadu a v jeho očiach sa objavila panika. Celá klubovňa nás bez slova pozorovala, nikto sa nenemáhal nás zastaviť alebo uzmieriť.
,,Poďme! Som predsa ten, ktorého nenávidíš. Ublíž mi" prešiel som na kľudnejší tón a sklopil prútik, čím som mu vystavil nechránenú hruď.
,,Nie..." pevne pokrútil hlavou a v jeho očiach sa začali objavovať slzy ,,Ja... ja ťa... nie..." otočil sa a so slzamy stekajúcimi po tváry vybehol z klubovne. Jeho kroky som počul ešte dlho po tom, čo sa portrét za ním zavrel a rozruch v klubovni ustal. Sklátil som sa do najbližšieho kresla a bolestne som zavrel oči. Čo som to spravil? Pokazil som všetko... zlomil som vlastne srdce sám sebe. A tá rana teraz až príliž bolela. Schúlil som sa v kresle ako malé dieťa a objal si nohami kolená. Prišiel som o všetko... o jeho lásku, priateľstvo, dôveru...o všetko.
14th March, 1998
Ležal som na zemi v astronomickej veži. Chodil som sem dosť často rozmýšlať o tom všetkom, čo som pokazil. Iba sedieť v tom chlade a pozerať na hviezdy. Zmrazovalo to moju rozdrásanú dušu a skludňovalo moje srdce, ktoré v poslednom čase ešte zbesilejšie bilo preňho.
Dnes som tu však ležal bez slova a nedokázal som premýšlať. Cítil som sotva znatelné pálenie na mojom pravom predlaktí v tom strašnom znamení a mojím telom prestupoval strach. Už čoskoro ma zavolajú. Proste som to cítil. A potom bude bolesť tak hmatateľná, že tam budem musieť prísť. Už neexistuje dôvod, prečo by som sa mal držať. Radšej zomriem v ich kruhoch za zradu, ako trpieť sám s rukou v ohni. Poznám ten pocit. Najprv to iba páli, no potom ten oheň prejde do celého tela a začne ma trhať na kusy. A bál som sa. Ako ešte nikdy predtým...
15th March, 1998
Roztrasene som zaklopal na dvere komnaty mojej matky. Otvorila mi iba v župane. Jej tvár bola kriedovo-biela a na rukách kŕčovito zvierala Evelyn.
,,Ach..." vydýchla si, keď ma uvidela ,,Draco to si len ty?"
,,Áno mami" zašepkal som, vošiel dnu a poriadne za sebou zaklapol dvere. ,,Potrebujem sa rozprávať"
Uprela namňa prestrašené oči plné očakávania a popritom si pošúchala pravé zápestie. Chvílu som rezervovane pozeral na ten pohyb vzápetí vystrašene cúvol ,,Aj ty?"
,,Aj ty, Draco?" jej oči mi konečne prezradili čoho sa tak bála. Ona to cíti tiež.
Pokýval som hlavou a posadil sa na posteľ ,,Odvčera to páli"
,,Aj ja to cítim. Musíme za McGonagalovou alebo Potterom" posadila sa vedľa mňa.
,,NIE!" okamžite som ju zahriakol ,,Prosím nie"
,,Ale aj tak im to budeme musieť povedať" pokrčila nechápavo pleciami.
,,Ja im to poviem mami ale až bude tá správna doba. Zatiaľ prosím mlč."
,,Prečo?" Uprela namňa svoje múdre oči. Predsalen to bola moja mama a ja som jej nedokázal klamať. Uprel som oči do zeme ,,Niekoho... niekoho som strašne sklamal"
,,Draco?" oslovila ma jemne a zdvihla moju hlavu na jej úroveň. ,,Čo sa deje?"
,,Ja..." Ten pohľad jej úprimných a prestrašených očí ma príliž bolel. Vytrhol som sa jej a zadíval sa do zeme
,,Draco je v tom láska?" spýtala sa zrazu. Šokovane som na ňu pozrel. Ako na to prišla? Ako sa to dozvedela?
,,Rozprávala som sa s tým milým chlapcom. Neville sa tušim volá" usmiala sa ,,Vraj si celkom dobre zapadol" Snažial sa prejsť na inú tému. Alebo tým na niečo narážala?
,,Mami musím ísť" chcel som sa vykrútiť z tohoto rozhovoru. Vedela príliž vela. Zdvihol som sa, pobozkal Evelyn na čelo a chystal som sa odísť.
,,Počkaj" zarazila ma. Otočil som sa s nechápavým výrazom. ,,Chcem aby si to napravil. Kašli na ostatných a choď si za láskou. Stojí to za to" S týmito slovami ma vyprevadila z dvier a ja som ostal ohromene stáť na chodbe. Čo to malo znamenať? A čo moja mama vedela o tom všetkom, čo sa v poslednom čase stalo?
18th March, 1998
Zhoršovalo sa to. Dnes na transigurácii som to neudržal a musel som sa chytiť za predlaktie. Poriadne som ho stlačil, aby som potlačil tú bolesť. Nebolo to však nič platné. Snaď si môjho malého výstupu nikto nevšimol
28th March, 1998
Sedel som v kresle v klubovni a sledovala plamene v krbe. Sálali teplo, ale to sa nedalo porovnať s plamenmi, ktoré zlovestne olizovali celé moje zápestie a nútili ma bolestne kňučať do vlastného ramena. Prechádzal okolo mňa aj Harry. Ani sa namňa nepozrel a to snaď bolelo ešte viac, ako to tiché mučenie cez znamenie zla, ktoré na mojej ruke v týchto dňoch už viditeľne pulzovalo a bolo čierne ako uhlie... bolestne som si uvedomil, že Harryho vlasy majú takú istú farbu. Sneh vonku sa dnešným dňom už definitívne roztopil a mne ostali iba smutné spomienky na tie krásne chvíle.
Rukou mi vystrelovala stále väčšia a väčšia bolesť. Už som ju necítil iba v zápestí ale aj až pri končekoch prstov a v ramene. Rozmýšlal som, či by som predsalen nemal ísť na ošetrovňu a všetko im povedať. Prečo však ostatných znepokojovať, keď sú tak štastný. Dokonca aj to slávne trio, ktoré sa po tom všetkom obnovilo vyzeralo štastne. Teda až na jedného člena, ale to som si nehodlal priznať, Prečo by ma mal zaujímať človek, ktorý vždy keď okolo mňa prejde robí, že som vzduch? Možno preto, že ho milujem...
Nedokázal som na to viac myslieť. Príliž som sa bál vlastných citov. Príliž som sa bál, že sa vzdám tým plameňom, ktoré vystrelovali z mojej rukym keď zistím, že som príliš slabý čeliť jeho láske. Vlastne som sa príliž bál jeho. Jeho očí, jeho pier, jeho tela. Jeho prítomnosť namňa pôsobila ako magnet. Možno by som sa mal ospravedlniť... Ale som predsa Malfoy! Malfoy nehovorí prepáč...
31st March, 1998
Zobudil som sa po jednom z otrasných snov. Mohlo byť čosi pred dvanástou. Čelo som mal zaliate potom a môj dych bol poznačený zbesilím tlkotom môjho srdca. Postavil som sa na nohy, ktoré sa mi zvláštne triasli. Vlastnecelé moje telo sa otriasalo v horúčke a triaške, ktorú spôsoboval chlad tejto izby. Snaď to bolo tým, že Harry tu dnes nespal. Kde bol?
Snažil som sa prejsť do kúpelne a popritom rozmýšlal, či by som naozaj nemal ísť za Popy alebo McGonagalovou. Moje nohy ma však zradili a ja som sa zrútil na podlahu. Celé telo som teraz cítil ako v ohni a všetká tá bolesť vystrelovala priamo z môjho prekliateho znamenia zla. Zrak sa mi zahmlieval a nevládal som sa ani postaviť. Ani neviem ako, ale proste som stratil vedomie.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 yaoi-ka yaoi-ka | E-mail | 27. července 2008 v 23:02 | Reagovat

Uzasne!!! Strasne, strasne sa tesim na dalsi diel!!!

2 Ravenablue Ravenablue | 27. července 2008 v 23:13 | Reagovat

Nádhera. To je tak napínavé :) Moc se těším na další kapitolku

3 Lincey Lincey | 28. července 2008 v 1:35 | Reagovat

Veľmi pekné,rovnako ako predchádzajúce kapitoly,v ktorých ma rušili iba gramatické chyby-mala by si si nájsť dobrého betareadera.Som zvedavá na pokračovanie

4 Lilly Esme Evenová Lilly Esme Evenová | 28. července 2008 v 9:34 | Reagovat

Lincey: Žiadny beta-reader nemá somnou nervy :D

5 Mia Mia | E-mail | 28. července 2008 v 10:58 | Reagovat

tak sa nam ozvalo znamenie zla to som zvedava jak to dopadne, krasne vlastne tak ako vsetky kapitoly WOW

6 Fanthasia Fanthasia | Web | 28. července 2008 v 11:29 | Reagovat

teeda :D perfektné!! :D moooc sa teším na dalšiu Lilly a rýchlo ju hod na blog lebo inak skolabujeeem! a hádam ma nechceš mať na svedomí! :D

7 Qtinka Luna Cullen-Black Qtinka Luna Cullen-Black | Web | 28. července 2008 v 15:01 | Reagovat

Aahh..Lill.... ja ťa ľúbim! Naozaj krásna kapitola..teším sa na ďalšiu...:)

14.marec 98....to už som slávila svoje tretie narodeniny...chudák Draco, čo cítil cez moje narodky...:(

8 Tsuki Tsuki | 1. dubna 2010 v 12:38 | Reagovat

Very very well!! Je to zajímavé, jsem zvědavá na další průběh. A odpusť, že tady tlachám za každým dílem... :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama