Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



December “97” (2/2)- Marry christmas, Draco!

25. července 2008 v 15:59 | Lilly Asteria Evenová |  Special class “97"
Tak pokračovanie decembrovej kapitoli... tak veselé Vianoce, deti. A ten koniec...muhehe!!! :D A ďalšiu kapču prinesiem až keď dostanem aspoň 10 komentov:P Tak vám treba! Pekne vás nechám vydusiť! :D Ale nie taká zloba nejsom...hmm počkať vlastne som :)

December "97" (2/2)- Marry christmas, Draco!
24th December, 1997
Sledoval som deti, ako sa bavili pri štedrej večery pri svojích stoloch a aj učiteľov ponorených do rozhovorov, alebo moju mamu, ktorá usmiato debatovala s profesorom Binsom. Harry, Weasley a Hermiona sedeli kúsok odmňa a tiež sa celkom dobre bavili. Weasleyove dvojčatá vyčarovávali malé snehové vločky, ktoré poletovali naokolo a menili farbu a vyzerali, že im nechýbam. Iba ja som smutne sedel na kraji stola a pohľadom som mapoval každého prítomného. Každý sa bavil, každý sa smial. Iba ja som sklesnuto sedel a babral sa v jedle.
Mapoval som práve slizolinský stôl, keď som počul, ako stolička pri mne vŕzgla a ktosi sa kumne posadil.
,,Vesele Vianoce, Draco" zašepkal mne dobre známy hlas. Zadíval som sa do tých smaragdových očí, ktoré pôsobili tka hrozne úprimne dnes a vzápetí som pozrel na Weasleyho a Grangerovú. Tý sa práve oddávali nežnôstkam.
,,Vesele Vianoce, Harry" usmial som sa naňho a neodolal som mu rukou iba letmo postrapatiť vlasy. Zasmial sa no jeho tvár ostávala stále tak zvláštne smutná od chvíle, čo sa pozrel smerom, kde sedela moja mama.
,,Vianoce sú taký milý rodinný sviatok" zašepkal zrazu, akoby odpovedal na moju otázku. Prikývol som bez slova a jemne som ho pohladil po ruke, ktorá ostávala na stole. Na malú chvílu sa namňa zadíval plný nádeje, no vzápetí sa odvrátil a natiahol sa za mojím pohárom s punčom ,,Tak veselé vianoce" zdvihol pohár do výšky, akoby si chcel pripiť a potom sa z neho napil poriadnym dúškom.
,,A čo tvoji priatelia?" kývol som hlavou smerom k ostatným a hlavne smerom k Weasleymu.
,,Aj ty si môj priateľ" oponoval a prisunul sa bližšie.Zvláštne, čo sa stihlo zomlieť za tieto prázdniny. S Harrym sme mali zvláštny vzťah. Boli sme naoko priatelia, no keď sme boli spolu nikdy sme sa nevyhli tým zvláštnym letmým dotykom. Možno som si to iba nahováral, že máme zvláštny vzťah a pri ozajstných priateľoch sú objatia bežnou záležitosťou. Ja som to však v chladnom slizoline nikdy nezažil.
Znova mi obtočil ruku okolo ramien a pritisol sa kumne viac ,,Čo tvoja mama?"spýtal sa akoby nič. Pokrčil som plecia ,,Je v poriadku, zvykla si! Termín má až vo februáry"
Prikývol. V skutočnosti ho to asi moc nezaujímalo, len nevedel najsť tému na rozhovor. Otočil som sa naňho, no vytrvalo som mlčal. Boli sviatky a sviatky u nás v rodine znamenali veľa smrtožrútskych kamošov môjho otca u nás doma, hlučná a po čase opitá zábava a ja sám v izbe čakajúci, kým tá ohavnosť skončí. Toto som nikdz nepoynal. ,,Harry ja..." odmlčal som sa a sklopil som hlavu. Z vrecka som vytiahol krabičku v ktorej bol schovaný darček. Chcel som mu ho dať skôr, ako rozbalí ostatné a tak, aby to nikto nevidel.
Bez slova som mu ho podal a na mojej tváry vystúpila červeň, keď sa prekvapene pozrel na mňa a potom na balíček. Nevedel som, čo k tomu povedať. A asi to nevedel ani on.
S trasúcimi rukamy rozbalil balíček a odtiaľ vypadol iba malý strieborný klúčik.
,,Čo to-"
,,Uvidíš v izbe" usmial som sa naňho. Pochopil a prekvapene vstal.
,,Kam ideš?" spýtal som sa.
,,Do izby" uškrnul sa ,,Som strašne zvedavý!"
,,No tak poď!" potiahol ma za ruku. Rýchlo som ho nasledoval, ako bežal Rokfortskými chodbami a míňal jeden zamilovaný párik za druhým, ktorý si vo výklenkoch práve vymieňali telesné tekutiny.
Vbehol do našej klubovne a rýchlo schodami hore do izby, aby konečne uvidel svoj darček. Na jeho nočnom stolíku stála strieborná skrinka previazaná elegantne zlatou ztuhou.
,,Otvor to" pomkol som ho. Strčil kľúčik do zámky na boku a otočil. Skrinka cvkala a vzápetí sa otvorila. Linula sa z nej pomalá klavírna hudba a z jej útrob vyskočili ako duchovia malé postavičky. Najprv žena s červenými vlasmy a jasne žiariacimi očami držiac na rukách malé dieťa, potom muž podobajúci sa na Harryho, no o čosi starší s úsmevom na perách a ešte jedne muž s čiernymi vlasmy a šedými očami, ktorý sa razom zmenil na čierneho psa a znova späť a nakoniec muž s medovými vlasmy a vlčími očami poznačený pár jazvamy.
Videl som, ako Harry ostal bez slova civieť na postavičky, ktoré sa teraz prechádzali po stolíku a občas spolu prehodili niake slová. ,,Ja... to je-" nedopovedal, lebo v jeho očiach sa objavili slzy. Videl som na ňom, že je dojatý.
,,Prepáč, ale musel som si na to požičať niake tvoje fotky" zašepkal som. Prikývol a bez slova pozoroval postavičky. Boli tak živé...
,,Draco ja..." znovu to nedokázal dopovedať a namiesto toho sa mi vrhol okolo krku a pevne ma stisol v náručí ,,Ďakujem! To je ten najkrajší darček! Vážne ja...som dojatý! Ach..Draco ďakujem!" chvílu ma silno stískal a po jeho lícach sa kotúlali dojaté slzy. Obtočil som okolo neho svoje ruky a pohladil ho po vlasoch. Ani neviem ako sme sa ocitli sedieť na posteli a on mrmlal niake ďalšie vďačné slová do môjho ramena. Usmial som sa a sledoval postavičky. Uźíval som si ten pocit, že ma takto objíma a tiskne k sebe. Teplo jeho tela robilo svoje a ja som slastne privrel oči a vdýchol tú známu vôňu. Voňal ako konvalinky! Ani neviem ako som na to prišiel, ale naozaj to boli konvalinky.
,,Harry" zašepkal som po chvíli. Kúsok sa odsunul, aby mi videl do očí a mohol v nich pátrať. Vzápetí chápajúco pokýval hlavou a chcel sa odomňa odsunúť, ja som ho však rýchlo stiahol späť k sebe a objal okolo pása ,,Nie, nechcem aby si odišiel. Iba som chcel vedieť, čím to je, že..." Nedopovedal som, lebo mi pritlačil jedne prst na pery a pohladil ma po líci. Naše oči sa prepalovali a ja som v tých jeho smaragdových mohol voľne čítať. Videl som tam ten zvláštny cit, ktorý tam už bol niekoľko mesiacov, no doteraz som nevedel, čo to je. Sklonil sa ešte o kúsok a ja som mohol cítiť jeho teplý dych. Privrel som oči a čakal čo sa stane. Možno to bolo tým punčom a možno tým dojatím, no Harry zaboril prsty do mojich vlasov a nebezpečne sa blížil k mojím perám.
Dvere sa rozrazili a mi dvaja sme od seba odskočili, akoby nás odhodilo to najsilnejšie kúzlo. Psotavičky z hracej skrinky razom zmyzli, tá prestala hrať a sama sa zaklapla a zamkla.
,,Harry, všade sme ťa hladali!" začala mu vyčítať Hermiona, ktorá sem spoločne s tým otravom Weasleym vpadla, no keď si všimla mňa sediaceho na Harryho posteli poplašene cúvla.
,,Čo tu robíš s týmto-" Weasley znechutene ukázal namňa a vzápetí zbesilo zamrkal, keď si všimol moje ruzcuchané vlasy.
,,Čo teba do toho, Weasley?" zasyčal som a pohodil hlavou, aby sa vlasy vrátili do pôvodnej polohy.
,,Tssss" zasyčala Hermiona a vzápetí si všimla hracej skrinky na stolíku pri Harryho posteli ,,Jej čo je toto?" vydala sa tým smerom. Práve, keď naťahovala ruku za klúčikom a už-už by sa ho dotkla klúč proste zmyzol a Hermiona načrela iba do prázdna.
,,To má niaky obranný mechanizmus" hovorila si skôr pre seba a prekvapene sa dívala na skrinku. Pozrel som na Harryho a videl, ako pevnejšie v ruke niečo zovrel. Bolo mi jasné, že je to ten klúčik. Proste som to tak očaroval. Ak ten klúčik bude chcieť zobrať niekto iný ako on alebo ja objaví sa Harrymu v ruke.
,,Ako to otvorim?" spýtala sa Hermiona vzápetí a pozrela na Harryho. Ten pokrčil plecia v snahe pôsobiť nenápadne.
,,Nijak Grangerová, to je moje" zasyčal som na ňu. Otočila sa mojím smerom a prepálila ma nenávistným pohľadom ,,Tak prečo je to na Harryho stolíku?"
,,A čo to teba zaujíma?" zasyčal som.
,,A ty sa prečo navážaš do môjho dievčaťa?" pridal sa Weasley.
,,TAK DOSŤ!" zahriakol nás Harry. Všetci traja sme stíchli. Ja som sa zahambene zadíval do zeme, kedže som sa mu nedokázal pozrieť zpriama do očí a tý dvaja tupci ho zasypali nespočetnými otázkamy o sviatkoch a ich pláne. Prekvapilo ma, keď s nimi omietol ísť zajtra do Rokwillu a popritom zablúdil pohladom kumne. Prikývol som jemne na súhlas, aby si to gesto nikto nevšimol a ďalej som študoval fialový koberec. Keď sa za tými dvoma dvere zabuchli Harry sa okamžite vrhol kumne ,,Takže pôjdeš?"
,,Áno" prikývol som spokojne.
25th December, 1997
Ktosi ma pohladil po líci a ja som zaklipkal očami. Bolo skoro ráno, no pohľad do Harryho rozžiarených očí ma okamžite prebral. Sedel na mojej posteli a nakláňal sa nadomnou.,,Vstávaj! Je vianočné ráno! Darčeky!" zvreskol ako malé dieťa a už ma ťahal za ruku. Prehodil som cez seba fialový župan a nechal som sa odviesť do klubovne, kde pod veľkým stromčekom už pár ľudí rozbalovalo darčeky. Keď uvideli nás dvoch kráčať tesne pri sebe usmievajúc sa všetci ztuhli a zvláštne si nás premerali. Prvý sa prebral Neville ,,Harry máš tu darčeky" skríkol. Harry si to mieril smerom tam a ja som kráčal za ním. Rozbaloval všetko rýchlosťou blesku. Niake sladkosti, sveter od pani Weasleyovej, kniha od Hermiony... bolo ich nespočetne veľa. Keď skončil otočil sa mojím smerom z otázkou v očiach ,,Ty nerozbaluješ darčeky?"
Pokrčil som plecia ,,Neviem, či niake mám"
,,Určite!" uškrnul sa. Ako si mohol byť tak istý. Ibaže by mi on sám dal pod stromček darček. Skôr, ako som vška mohol nad tým rozmýšlať podával mi jeden veľký balíček. Na moje prekvapenei bol od Freda a Georga a obsahoval všetky ich najnovšie výmysli. Ďalší bol od mojej mami a bola tam sada nádherného kryštálového čarodejníckeho šachu. A ešte jeden mi podal. Bol od Asterie Greengrassovej. Rýchlo som ho rozbalil a šokovane osm civel na knižku, ktorá jasne hlásala: Tajomstvá mágie čiernej a najčernejšej. Harry zatajil dych a šokovane namňa civel. Bez slova som namieril prútik na knihu a jedným zaklínadlom som ju s úsmevom spálil do tla. ,,Tak to bude lepšie" uškrnul som sa a Harry prikývol a podal mi posledný balíček. Rozhliadol som sa okolo a keď som si bol istý, že ma nikto okato nepozoruje otvoril som ho. Bolo mi jasné, že je od neho skôr, ako som si prečítal lístoček, ktorý bol pripnutý na vrchu. Pomaly som otvoril krabičku a naskytol sa mi pohľad na zlatú retiazku s príveskom-dráčikom, ktorý bol očarovaný tak, aby občas vychŕlil z úst strieborný oheň.
,,Ďakujem" usmial som sa a moje oči sa na chvílu zaleskli dojatím. Zirkonikové oči toho dráčka boli sivo-modré ako tie moje... a toto bol ten najkrajší darček, ktorý som kedy dostal. Lebo bol od neho.
Usmial sa a odhrnul mi vlasy z krku vo všehovoriacom geste. Pri tom letmom dotyku som sa rozochvel a chvejúcimi sa prstamy mu podal retiazku, aby mi ju mohol zapnúť. Videl som ,ako nás Neville sleduje bez jediného mrknutia a zvláštne sa usmieva. Divné...
----------------
Bolo zvláštne ešte v ten deň kráčať uličkou Rokwillu po boku slávneho Harryho Pottera. Ľudia sa za nami otáčali, či už preto, že chceli aspoň na chvílu zazrieť chlapca, ktorý prežil, alebo sa chceli ujistiť, že ja som naozaj Malfoy. Tie zvláštne pohľady nás doprevádzali od hradu až sem. Videl som ako sa Harry nervôzne ošíva, keď kráča pri mne. Či už, keď sme nakupovali u Zonka, v Medových labkách alebo snaď iba tak na chodníku, kde nám sneh škŕkal pod nohami. Nakoniec sme sa ale rozhodli ísť do Troch metiel v domienke, že keď zapadneme niekde do rohu k niakemu stolu dajú nám pokoj. S letmým úsmevom sme otvárali dvere hostinca a už sme cítili to krásne teplo horiaceho krbu, keď Harry zamrzol vo dverách. Prekvapene som naňho pozrel. Jeho oči sa upierali jedným smerom. Pozrel som tam aj ja a prvé, čo som uvidel bola Grangerová a Weasley. A sakra!
Obaja sme okamžite zaspätkovali a vyšli von skôr, ako si nás všimli. Prechádzali sme znova tými uličkami preplnenýmisviatkujúcimi ľudmi, ktorý na nás vrhali jeden pohľad za druhým a šepkali si.
,,Harry môžeme sa vrátiť" navrhol som po chvíli. Zvláštne namňa pozrel, v očiach sklamanie ,,Chceš?"
,,Nie vlastne nie" sklonilsom hlavu a mapoval sneh, ktorý bol zašlapaný do chodníku a špinavý.
Chvílu sme nehybne stáli. Cítil som na sebe Harryho pohľad, no neodvážil som sa zdvihnúť hlavu.
,,Mám nápad!" ozval sa po chvíli a ja som konečne zdvihol zrak. Stretol som sa z rozžiareným pohľadom smaragdových očí a bojoval s túžbou ho pobozkať. Ani neviem čo sa dialo. Už som sa zmieril s tým, že sme iba priatelia a odložil city inam. Dnes to však bolo iné. Bolo to snaď čarom vianočného rána, no túžil som konečne po niečom viac. Po láske...
Ani som nepočúval, čo vlastne vraví, no zrazu ma chytil za ruku a potiahol za sebou. Prešla mnou vlna chvenia, ktorá nemala čo dočinenia so zimou a túžba bozkávať jeho červené pery skrútené v detskom úsmeve bola ešte silnejšia.Chcel som sa mu vytrhnúť, no on bol silnejší a ťahal ma za sebou, pričom vytrvalo bežal na úplný kraj Rokwillu. Zastavil sa až tesne pri škriekajúcej búde a zoširoka sa namňa usmial.
,,Čo tu robíme?" spýtal som sa nechápavo.
,,Hovoril som ti, že mám plán!" usmial sa ešte širšie a pristúpil kumne. Bol som si vedomí toho, že ma ešte stále drží za ruku a tak som ju akosi podvedome stisol silnejšie. Spozornel a uprene sa namňa zadíval ,,Chceš odísť?" spýtal sa po chvíli. Asi až príliž prudko a rýchlo som zavrtel hlavou v nesúhlas.
,,Tak čo potom chceš?" spýtal sa, v očiach nezvyčajný smútok. Túžil som mu odpovedať: ,,Teba! Nikoho iného a nič iné. Chcem ťa držať v náručí a nikdy nepustiť" Miesto toho som iba sklopil zrak. Sledoval som súvislú pokrývku snehu pod nohami až do chvíle, keď som na svojich lícach pocítil teplé dlane, ktoré mi zdvihli zrak na úroveň jeho očí. ,,Čo chceš, Draco?" opýtal sa znova. Nervôzne som prešlapol, pevne sa mu dívajúc do očí. ,,Čo chcem?" zopakoval som znova otázku. Ani neviem prečo, ale jeho oči ma natoľko hypnotizovali, že som nedokál klamať.
Pristúpil som bližšie. Videl som, ako sa rozochvel. ,,Ja... ja chcem iba jednu jedinú vec na svete. Chcem-"
,,Harry!" zkrýkol ktosi za nami. Poplašene sme sa obaja otočili a zadívali sme sa na Weasleyho, ktorý sa snehom predieral smerom k nám. ,,Harry hľadal som ťa po celom Rokwille! Prečo si tu s Malfoyom?"
Viac som nepotreboval počuť. Proste som sa otočil a bez slova sa vytratil od rozhovoru dvoch najlepších kamarátov.
31st December, 1997
Tmavý roh klubovne poskytoval premňa dostatočný výhľad na všetkých a aj idealnu skrýšu pred oslavujúcimi ľudmi, opitými dvojičkami a hlavne ním...
Díval som sa po rozveselených ľudoch. Ešte nebol ani prípitok a väčšina z nich bola už pekne chemicky vyvážená. Videl som Weasleyho a Grangerovú ako sa olizujú na jednom z kresiel. Ostávalo iba 20 sekund do polnoci a škriatok mi práve doniesol pohár šampanského. Vďačne som si ho vzal a zadíval sa na obrovské hodiny, ktoré sa ako prízrak zrazu objavili nad našimi hlavamy. Iba matne som si uvedomoval, že som dnes večer ešte nevidel Harryho.
18 sekund...
Oprel som sa o chladnú stenu. Bol som smutný,ani sám neviem prečo. Harry akoby sa mi od toho incidentu v Rokwille vyhýbal.
17 sekund...
Zacítil som, ako sa jedna ruka obtočila okolo môjho pása a štíhle telo sa pritislo k môjmu.
16 sekund...
,,Ahoj" Ten hlas... poznal som ho až príliž dobre.
15 sekund...
Otočil som sa naňho a prepálil jeho smaragdové oči. Vyzeral...neodolateľne! Čierna voľná košela a úzke obtiahnuté ryfle.
14 sekund...
,,A-ahoj Harry"
13 sekund...
,,Vieš rozmýšlal som..."
12 sekund...
,,...že si tu tak sám..."
11 sekund...
,,... a možno by si si rád na nový rok s niekym pripil"
,,Desať!"
Všetci v klubovni začali nahlas odpoćítavať, iba mi dvaja sme stáli a prepalovali sa pohľadmi
,,Deväť"
Priblížil sa kumne, v rukách nervôzne držiac šampanské.
,,Osem"
,,Vieš čo je tradíciou na silvestra?"
,,Sedem"
Pokrútil som hlavou v zápornú odpoveď.
,,Šesť"
Pousmial sa a pristúpil bližšie.
,,Päť"
Pozerla som mu do očí a snažil sa vyčítať odpoveď.
,,Štyri"
A vtedy mi to došlo! O kúsok som cúvol, keď som si uvedomil na čo naráža.
,,Tri"
Tri sekundy... tri sekundy a stane sa to, načo Harry narážal. Tri sekundy a šampanské bude tiecť prúdom, tri sekundy a čaká ma silvestrovský bozk...
,,Dva"
Úplne kumne pristúpil a jednou rukou si ma pridržal okolo pásu. Ale prečo ja?
,,Jedna!"
Vyschlo mi v krku. Harry nahol hlavu na stranu a privrel oči. Zprudka som sa nadýchol a zacítil známu vôňu konvaliniek...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 qtinka;) qtinka;) | Web | 25. července 2008 v 16:17 | Reagovat

Jeeej.. ty si proste uzasne sentimentalna zltkova lamka :D achh..toto bolo krasne Lill! ja ta asi spapam :D tak ta mam rada waau no hrozne daco prosim okamzite teda ehm co najskor sem daj dalsiu kapcu..neber ohlad na desat komentov lebo ich tu dam ja sama :D lolz noo.. O:-) krásna kapca! :-* cmuQ ti :)

2 Fanthasia Fanthasia | Web | 25. července 2008 v 16:20 | Reagovat

aaaaach :) konečne sa im to podarilo! teda dúfam že áno! nie že v edalšej kapitolke príde opäť Weasley a bude si chcieť s Harrym pripiť a Tak im preruší tú jedinečnú možnosť. Keď za nimi prišiel vtedy v Rokwille skoro ma chytil šľak. Opäť on a im nedal príležitosť waaa... ale kapitolka bola dokonalá, nádherná. Milujem vianoce a keď si predstavím vianoce na Rokforte tak..ach jo :D Len rýchlo dalšiu Lilly lebo ma asi zasiahne poriadna vianočná posadnutosť. Alebo posadnutosť slashom? No to ma už chytá poriadne dlho... :D

3 Mia Mia | E-mail | 25. července 2008 v 18:34 | Reagovat

bozeee takto to useknut to sa robi????? to sa nerobi!!!!!! XD

4 Tsuki Tsuki | 1. dubna 2010 v 11:57 | Reagovat

Dobře jsi to utla :D Ale já jdu hned na další, jsem zvědavá jako Siriusův čumák... Pěkná kapitola :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama