Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



December “97” (1/2)- Snowing in my soul

23. července 2008 v 11:08 | Lilly Asteria Evenová |  Special class “97"
Prichádza to, na čo všetci tak netrpezlivo čakáte. Prichádzajú vianoce a s nimi aj najkrajšie chvíle v roku. Pre Draca určite...

December "97" (1/2)- Snowing in my soul
13th december, 1997
Dnešným dňom som asi spečatil svoj osud. Mala prísť moja matka!! A to nie sama, ale bere zo sebou aj nášho blbého psa, môjho nenarodeného súrodenca a dokonca aj nášho úslužného škriatka. Ešte, že bola sobota a ja som sa mohol psichycky pripraviť na ich príchod. Zdalo sa, že Potter je z toho nesvoj. Privýtať bývalú smrtožrútku na Rokforte...no to dopadne.
Blížila sa piata hodina a ja som vyčkával pri dverách. Vonku vytrvalo pršalo. Stále ma prepadala väčšia a väčšia panika, źe tento rok nebude sneh. Ja som miloval sneh. A hlavne keď som mohol iba tak blázniť sa v snehu a nič nerobiť. Pokojnú zimu som nezažil asi dva roky a túžil som, aby táto bola dokonalá.
Zrazu sa z hmly vynorila postava. Podla obrysu som typoval, že je to ten nemožný hájnik. Jeho nasledovala ešte jedna menšia postava- typoval som moja matka a kufre, ktoré levitovali vo vzduchu. Nad nimi sa ako dáždnik rozprestierala ochranná bariera, ktorá odrážala dážď. Zrazu sa z hmly vyrútilo ešte dačo. Z takej dialky osm nemohol rozoznať čo to je, ale rútilo sa to piramo sem. Keď to bolo už blízko rozoznal som Leonesa. Bohužial bolo neskoro na to, aby som uhol a tak pes skočil priamo namňa a zvalil ma na zem. Nielenže ma celého olízal, ale ešte som bol celý mokrý a napáchnutý.
Keď som sa konečne vyškriabal na nohy a Leones sa zložil v rohu miestnosti, lahol si a začal veselo krútiť chvostom a zo svojho stanoviska pozorovať všetkých okolo všimol som si postavu za sebou, ktorá toto všetko pobavene pozorovala a v jeho očiach iskryli ohníky smiechu. Nemohol som mu však na to nič povedať, kedže sa práve k nám blížila profesorka McGonagalová z jedne strany a hájnik a moja matka z druhej strany.
,,Dráčko!"skrýkla moja momentálne psichycky veľmi labilná matka a vrhla sa kumne s otvorenou náručou. Stískala ma, objímala, bozkávla a ja som na ňu zatiaľ znechutene gánil, no neodsotil som ju. Bol zázrak, že cez to veľké brucho vôbec namňa dočiahla, aby ma objala.
Potom sa mama zvýtala aj s McGonagalovou a dokonca aj stroho pozdravila Harryho a poďakovala mu, že jej poskytol azyl.
Keď som uviedol mamu do svojich komnát, ktoré mala blízko našej klubovne a chvílu žasla nad vybavením komnát a nad pelechom, ktorý sme s Harrym včera špecialne pripravili pre Leonesa zobral som psa na vôdzku a vzal si ho na prechádzku, aby sa mama mohla v pokoji vybaliť za pomoci Fenicie, ktorá sa medzitým objavial a hneď začala zútulňovať komnaty.Prechádzal som sa s Leonesom po hrade, kedže von som nemohol ísť, lebo lialo ako z krhly. Po čase, keď ma to prestalo baviť a Leones úplne uschol som si to namieril do klubovne. Odrapotal som obrazu heslo, ktoré znelo: Last Christmas (prečo mám taký pocit, že to heslo vymýšlal Potter, len aby ma vyprovokoval?) podľa jednej muklovskej pesničky a vkĺzol som dnu. Klubovňa bola skoro prázdna. Každý sa asi šiel kamsi pripravovať na polročné skúšky. Všimol som si iba Weasleyho, ktorý s Harrym hral v rohu čarodejnícky šach. Ten, keď ma zbadal uprel mojím smerom zvláštny usmiaty pohľad a Weasley popritom zaškrípal zubamy a nahol sa k nemu, aby mu čosi povedal. Harry sa rozosmial. Jeho smiech ma na chvílu odrovnal a spamätal som až keď ma Leones potiahol. Odopol som mu teda vodítko a nechal ho prebehnúť sa po klubovni. Ja som sa zatiaľ posadil do kresla a veselo ho pozoroval. Najprv očuchal každý roh, potom sedačky a stoly a nakoniec si to namieril k Potterovy a Weasleymu. Weasley ho zlovestne odohnal, no Harry ho s úsmevom privolal a začal ho škrabať za ušami. Pes sa spokojne posadil vedľa jeho nôh a veselo vrtel chvostom.
,,Harry ako môžeš toho všivavého bastarda hladkať!" osopil sa naňho Weasley a zhnusene zagánil na psa. Ten mu odpovedal vrčaním. Harry ho prepálil naštvaným pohľadom.
,,Nechaj toho blcháča na pokoji!" osopil sa naňho. Weasley na malú chvílu vyzeral ohromene a vzápetí jeho prekvapenie prešlo do zlosti ,,To nieje žiadny blcháč! To je Malfoyove psisko! Ako ho môžeš porovnávať so Siriusom?" A tu už mi bolo jasné koľká bije. Leonis pripomínal Siriusa aj svojou veľkosťou a aj vzhľadom ako bes. Až na to, že mal chlpatú hrivu ako lev a srsť farby masla.
,,Weasley mohol by si sa nenavažovať do môjho psa?" spýtal som sa s notnou dávkou arogancie. Prepálil ma Weasleyho blízkavý pohľad, no to som prešiel bez slova a usmial sa na psa a vzápetí aj na Harryho. Ten môj plachý úsmev vrúcne opätoval a vztal z kresla, pričom ho Leones nasledoval. Posadil sa vedľa mňa a psovy pokynul, aby sa zložil vedľa nás. Prekvapivo poslúchol. Pozrel som na Weasleyho. Ten nás ohromene pozoroval.
,,Čo robíš?" spýtal som sa rýchlo, keď Potter ako malé dieťa vyplazil Ronovy jazyk a znova pohladil psa.
,,Ani sám neviem, ale Ron ma už štve" zašepkal a bezmocne pokrčil plecia.
,,Vytaj v klube. Mňa už osem rokov" zasmial som sa a prekvapivo aj on somnou. Weasley na nás iba rezervovane hľadel. Vzápetí naštvane vstal, zbalil šach a odpochodoval do svojej izby.
,,Upst, asi sa urazil" uškrnul sa Harry. Ja som sa zasmial a pohladil som psa. Naše prsty sa v psej srsti stretli a preplietli. Harry sa však ani neodtiahol a robil, akoby sa nič nestalo. Ja som nasledoval jeho príklad a bez toho, aby som dal najavo ako sa mi v tom momente rozbúchalo srdce som ho pohľadil po chrbte ruky a vzápetí som vstal a odišiel do izby. Vedel som, že Harry sa mi o Leonisa postará a ja som zatiaľ išiel rozdýchať toto malé šialenstvo.
20th December, 1997
Konečne včerajším dňom skončila škola a s ňou aj všetky povinnosti na najbližšie týždňe. Všetci šialenci, ako profesor Bins, Hagrid, McGonagalová a dokonca aj moja matka a Harry začali zdobiť školu. Dneska už všade boli jedličky. Dvanásť vo Veľkej sieni, jedna v každej klubovni a jedna obrovská pred vchodom do školy. Dnes večer sa všetci chystali ísť zdobiť stromčeky. My sme dostali za úlohu vyzdobiť ten vonku, kedže v našej klubovni to Harry s Hermionou stihli doobeda. Každá fakulta si zdobila svoj a profesory všetkých dvanásť vo veľkej sieni. Hagrid navrhol, źe ozdobý okraj zakázaného lesa a preto už teraz, hoci bolo iba sedem hodínv som mohol z okna vidieť pár trbliertajúcich sa svetielok, ktoré tam ten poloobor vešal. A hoci vonku mierne mrholilo a po snehu nebolo ani stopy mal som pocit, že toto budú naozaj moje najkrajšie Vianoce. Žiadny komandujúci otec, žiadne temné sily (ak opomenieme fakt, že zvyšný smrtožrúti sa zaćali zhromaždovať kdesi tam vonku), žiadne otravné povinnosti a Harry, ktorý sa tváril tajomne už včera, keď sa vrátil z Rokwillu zo svojich tajných nákupov. Aj keď sme mohli oficialne vychádzať prednou bránou do Rokwillu stále pouźíval ten tajný vchod. Vraj mu to bolo sympatickejšie. A Weasleyove dvojčatá boli na seba hrdé, že mu o tom vchode povedali.
O pol ôsmej sme vypadli von, kde sme prešli na veľké nádvorie, aby sme konečne uvideli ten obrovský stromček. Črtal sa až kamsi k oblakom. Zdal sa mi väčší ako predošlé roky a asi som nebol sám, kto si to myslí, kedže všetci ostali ohromene stáť okrem Harryho, ktorý ho ráno pomáhla vyberať.
,,Si dobrý, kamoško" žďuchol ho Ron do rebier. Harry sa zasmial. Vzápetí mu rozžiarená Grangerová padla okolo krku ,,To je úžasné!" Harry sa zasmial a tiež ju objal. Chvílami mnou prebehla žiarlivosť. Neviem, či to bolo tým, že som závidel Hermiona Harryho blízkosť, alebo že som Harrymu závidel jeho silné priateľstvo s tými dvoma. Sám neviem.
Vzápetí však Chlapec-ktorý-vybral-najkrajší-stromček pustil svojich kamarátov a prekvapivo pristúpil kumne. ,,Pekný?"spýtal sa akoby ho zaujímal môj názor.
,,Nádherný" odpovedal som popravde a obdivne pozrel na vrchol. Ktorý cez hmlu a zapadajúce slnko nebolo skoro vôbec vidno. Chytil ma za plece a aj on sa zadíval tým smerom. Zvláštne ale v tej chvíli som si uvedomil, že to gesto mo dojalo. Weasley na nás hľadel ako na zjavenie a Grangerová sa slabo usmievala ale obom v ich očiach bolo vidno miernu závisť. Závideli snaď Harrymu jeho nového priateľa, alebo mne závideli priateľstvo s Harrym? A odkedy sme mi dvaja vlastne priatelia? Cítil som, ako ma Harry k sebe akosi privinul tuhšie a mierne naklonil hlavu na stranu a položil mi ju na rameno. Musel som sa usmiať, keď moje srdce začalo znova zbesilo búšiť a bol som si istý, že to počuje aj Harry. Nevadilo mu to, prešiel to bez najmenšej poznámky.
,,Tak sa dáme do toho, nie?" tú krásnu chvílu prerušil Fred, ktorý sa cez ten dav predieral priamo k nám. Odskočili sme od seba rýchlosťou blesku a pozreli si prekvapene do očí. Čo sa to preboha práve dialo? A prečo práve s nami? Alebo sa to stalo iba somnou?
,,No čo?" Fred nás oboch objal okolo ramien a začal si to s nami raziť k stromčeku.,,Ide sa zdobiť nie?"
,,Ehm..Georg..." Harry sa mu snažil vymaniť spod ruky. ,,To je Fred" upozornil som ho. Harry sa miernme začervenal. Ani neviem prečo, ale ja som ich poznal kratšie a hneď som vedel, ktorý je ktorý.
,,To je v poho" usmial sa Fred ,,Čo si chcel Harry?"
,,Zabudol si ozdoby!" uškrnul sa a ukázal na krabicu položenú vzadu pri hrade. Fred prevrátil očami, pustil nás a vracal sa po krabicu.
,,To ho nenapadlo privolať ju Acciom?" podotkol som inteligentne a obaja sme sa zasmiali. Harry vytiahol prútik, namieril na krabicu a privolal ju Acciom, čím ju ukradol Fredovy pred nosom a ten sa naštvane vracal späť k nám. To sa však okolo nás zbehol dav, aby z krabice vybrali ozdoby a začali zdobiť stromček, čím samozrejme Fredovy odrezali cestu. Ešte som ho počul nadávať, no to nás už obkolesil ten doliezavý Weasley a Grangerová a začali Leviosov vešať vianočné ozdoby. Opatrne som vycúval od tých troch, aby som ich nerušil pri ich veselom rozhodove a našiel som v krabici veľkú zlatú hviezdu, ktorá patrila na vrch stromčeka. Chvílu som sa s ňou hral a prevracal som v ruke. Iba matne som si uvedomil, že už prestalo popŕchať a obloha sa vyjasnila. Stále však bolo zima a cítil som ako začalo pomaly mrznúť. Voda, ktorá kvapkala zo stromčeka sa pomaly menila na cencúle a vytvárla tak prirodzené ozdoby. Stromček žiaril všetkými farbamy všetkých fakult. Dokonca ja fialová sa kde-tu zaleskla ale aj tak prevládala nádherná červená.
,,Ozdoby osm vyberal ja" ozval sa za mnou hlas, akoby odpovedal na moju otázku a mohol som cítiť, ako sa omňa ošuchol šál, ktorý povieval vo vetre, keď pristúpil bližšie.
,,To je vidno Potter"uškrnul som sa a pomedzi prstry chytil šál, ktorý povieval okolo mňa a krútil sa ako had. Všimol som si, že je to ten starý chrabromilský v červeno-žltých farbách. Harry spravil ešte krok dopredu a teraz stál tesne za mnou a jeho hlas mi šepkal do ucha: ,,Nehovor, že nieje pekný"
Usmial som sa. Na chvílu ma napadlo, ako sa vlastne dostal zamňa, keď predtým bol v tom nadšenom dave, ale to iba do doby, než sa Harry prudko nadýchol a ja som jasne počul jeho zbesilo tlčúce srdce. ,,Je krásny, ale bude nádherný, keď tam dáme toto" Zdvihol som hviezdu do výšky a Harry si až teraz všimol, že ju mám. Trhane sa nadýchol a vzal mi ju z ruky ,,Tá patrila mojej mame" zašepkal potichu, skoro som ho v tom hluku nepočul, aj keď mal pery tesne pri mojom uchu ,,Našiel som ju v starých veciach v Godrikovej Úžľabine, keď som tam bol cez prázdniny." pokračoval už normálnym hlasom a popritom si skoro nábožne prezeral tú hviezdu. Na mojej tváry sa objavil zvláštne smutný pokryvený úsmev. Chcel som mu tú hviezdu zobrať a popritom zmazať z jeho tváre ten melancholický úškleb, no namiesto toho som sa dotkol jeho ruky. Uprel namňa zvláštne uslzený pohľad a pristúpil bližšie. Vtedy som si uvedomil, že stále držím jeho šál zamotaný do mojich prstov a pritiahol som ho bližšie. Na malý okamžik vyzeral neisto, keď obtočil ruky okolo môjho krku a pevne ma objal. Cítil som, ako sa po jeho líci skotúlala jedna slza za druhou a zatúžil som mu ich zotrieť, no držal ma pevne. Cítil som, ako sa do nás zabodávajú pohľady všetkých prítomných a zatúžil som ho pred všetkými pobozkať, no bál som sa jeho reakcie. Cítil som, ako na moju tvár dopadlo dačo studené a vlhké a pomaly sa to rozpustilo a zdvihol som zrak. Snežilo! Zo západom slnka prišli prvé vločky a pomaly dopadali na už zamrznutú zem. V tlmenom svetle mesiaca a prútikov, ktoré osvetlovali nádvorie sa trblietali stále väčšie chumáče toho ľadového zázraku.
,,Sneh počkal na to, kedy dokončíme stromček" zašepkal Harry už veselšie a zotrel si slzy chrbtom ruky. Usmial som sa tiež a ako malé dieťa pochytal pár vločiek na ruku. Miloval som sneh! Miloval som Vianoce! Miloval som Harryho... Bolo to asi prvý raz, čo som si to pripustil naozaj. Ten úsmev, ktorý sa myhol mojou tvárou bol neprehľiadnuteľný a na tváry Zlatého Chlapca Chrabromilu sa tiež mihol podobný úsmev. Stáli sme stále blízko seba, aj keď ostatný sa už začali rozchádzať, kedže stromček bol dokončený...ale iba skoro!
Vzal som Harrymu hviezdu z jeho rúk a zadíval som sa hore na stromček. Pár ľudí, ktorý tu ešte ostalo nás ostražito pozorovalo. Harry namieril prútik na hviezdu a Leviosou ju zdvihol do výšky. Ja som ju svojím usmerňovacím kúzlom pripevnil pevne na vrch stromčeka a ona v tej chvíli zažiarila. Usmial som sa. Mohlo mi dojsť, že to nebude iba obyčajná hviezda, ale nejak očarovaná. Najprv začala hádzať strieborné iskry naokolo a potom začala zvláštne žiariť. Na koniec tohoto zvláštneho divadla z nej vyletelo pár malých anjelikov so šípmi a strielali ich všade naokolo. Jedne taký šíp ako ilúzia preletel mojou hruďou presne na mieste, kde som mal srdce a vzápetí ten istý anjel vystrelil šíp na Harryho a ten tiež ako duch ním prešiel. Ďalší anjel zasiahol Grangerovú a Weasleyho a prekvapivo jeden aj Nevilla a vzápetí anjel odletel do hradu.
,,To je zlaté" zasamiala sa Gangerová a vybrala sa k Harrymu. Trošku nedvôverčivo si ma premerala ale vzápetí ma znova začala ignorovať a začala opisovať ako jej ten "milučký a zlatučký anjelik(ako sa sama vyjadrila)" prestrelil srdce a potom to namieril na Rona. ,,To bude asi niaky osud!" zakončila svoj nudný monolog. Všimol som si, ako Harryho oči zvláštne zasvetielkovali, keď výmluvne pozrel namňa a na anjelikov, ktorý sa teraz vracali z hradu a začali dookola poletovať okolo stromčeku. Bolo ich asi desať. Nechápal som jeho pohľad...
,,Idem dnu, Hermi. Je zima" povedal jej a bez ďalšieho vysvetlenia sa otočil. Weasley aj Grangerová ho nasledovali. Ja som však ešte chviľku stál na nádvorý a pozoroval roztomilých anjelikov, ako poletujú okolo stromčeku a hviezdu, ako stále tlmene svieti a vypúšťa strieborné iskry. Až teraz som si všimol, že sa podobajú na záplavu malých snehových vločiek a dopadajú na zem pomedzi tie skutočné. Pod mojími nohamy pomaly vznikala jemná pokrývka. Ešte chvílu som pozoroval ten ohromujúco nádherný stromček, načo som zhasol prútik a po tme som sa vracal do hradu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Fanthasia Fanthasia | Web | 23. července 2008 v 13:14 | Reagovat

krása :) ach milujem Vianoce... a sneh a vštko okolo toho :D aach kapitolka bola nádherná a ešte teraz mám úsmev na perách :) Tý dvaja sú taký zlatý... myslím Harryho a Draca :) kráásne

2 Ravenablue Ravenablue | 23. července 2008 v 16:27 | Reagovat

Nádherná povídka. A ta romantika :))) Lillyeven nemohla bys mi prosím poradit, kde bych našla October, je to ta kapitolka s tou party, kterou pořádají Fred a George, nějak jí nemůžu najít

3 isabella-cullen isabella-cullen | Web | 23. července 2008 v 20:32 | Reagovat

Krása! Túto poviedku milujem a táto kapitola sa mi páči zatiaľ najviac! ;) Milujem sneh! :D Aj Vianoce :D

4 Mia Mia | E-mail | 23. července 2008 v 22:14 | Reagovat

WOW toto je fakt uzasna poviedka doslova ju zboznujem =o)

5 yaoi-ka yaoi-ka | E-mail | 23. července 2008 v 22:24 | Reagovat

uzasna poviedka!!!

6 Lilly Evenová Lilly Evenová | 24. července 2008 v 9:11 | Reagovat

Fanny: Aj ja milujuem Vianoce a preto práve Vianoce :)

Ravenablue: Neviem prečo ale kapitola sa neukazovala v rubrike ale už tam je :)

Bella: Sneh 4ever! :P

Mia: Kujeeeeem :) Som rada, že to aspoň niekto číta

Yaoi-ka: Aj tebe fakticky ďakujem za koment :)

7 qtinka;) qtinka;) | Web | 25. července 2008 v 12:47 | Reagovat

Aaah... Lilluš.. krásna kapča! Bože ja ťa milujem ty môj keskík s mliekom :D proste máš nekonečný talent robiť takéto veci...H/D...úžasný pár! Ty a voje úžasné nápady.. O:-) AngelDevil a DevilAngel :) CmuQ :)

PS: čo najskôr daj novú kapču :)

8 Tsuki Tsuki | E-mail | 1. dubna 2010 v 11:42 | Reagovat

Sice je už 1. dubna, ale to nevadí. Připomněla jsem si Vánoce a jsem ráda, že se Draco dočkal svého milovaného sněhu :D I když je pravda, že mi připadá jeho myšlení a chování na Malfoye moc sentimentální... I tak, pěkné, jdu na další. Zajímá mě, jestli se tam objeví ještě Seamus...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama