Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Listen to your heart

1. června 2008 v 21:14 | Lilly Asteria Evenová |  HP-Jednorázovky
Tak deti to máte k dňu detí :D Aj keď...ehm. Obmedzenie 18+ Ako inak slash. No na deň detí také vhodné pre deti *ironík*
Pár DM/HP (ako inak :)) Obdobie: koniec siedmeho ročníka. Obmedzenie od osemnásť (poprípade 15) no a songfic na pesníčku od Roxette- Listen to your heart

I know there's something
In the wake of your smile.
I get a notion
From the look in your eyes, yeah.
You've built a love
But that love falls apart.
Your little piece of heaven turns too dark.
Sedí na studenom náhrobnom kameni a upiera smutný zrak do prázdna. Chcel by, možno by si prial aby vrátil čas. Aby sa vrátila láska, aby mu pošepkala do ucha tým sladkým hláskom ako iba ona vie ,,Všetko bude v poriadku´´´
Možno túži objať, usmiať sa a veriť...veriť láske, svojmu srdcu, sebe. Nik nevie možno iba on sám.
A zasa mám pocit, že za všetko môžem ja! Chcel by som na jeho perách vykúzliť úsmev. Chcel by som ho nechať klesnúť na zamatové podušky a vzápetí ho zamilovane pobozkať. Chce by som aby mi povedal ako veľmi po mne túži, ako celé noci nespí a myslí na mňa. Áno, chcel by som priveľa.
Viem príde niake dievča a vyčarí mu opäť na perách úsmev. Príde a pobozká ho, bude ho mať rada a on ju. Je to tak patetické ale pravdivé.
Lenže teraz tu nikto nieje. Sedí tu sám na kamennom náhrobku, ktorý by tu nebol nebyť mňa. Sedí, plače, vyčíta si, smúti... a ja blázon ho ostýchavo pozorujem spoza stromov.
,,Tak čo Potter, tá malá Weasleyová ta nechala?´´ zautočím naňho, lenčo opustím svoj úkryt medzi stromami a podídem panovačne k nemu. Zdvihne hlavu, bojovne si utrie slzy zo smaragdových očí
,,Čo chceš?´´osopil sa na mňa. Jeho tón ma pichol pri srdci. Bol ako had, ktorý sa pripravuje na útok a zdvíha hlavu zo zeme, kam predtým padol. Toto som na ńom obdivoval. Aj z úplného dna sa dokázal odraziť a nevzdať to. Mal ešte silu bojovať aj keď ja by som to už dávno vzdal. Usmieval sa na svet okolo, na ľudí, ktorý verili, že ich spasí a aj na nepritelov aj keď ho svet potupil, ľudia sklamali a nepriatelia mu uštedrili rano pod pás.
,,Ja? Chcem tvoju potupu!´´ odpovedal som panovačne a nechutne som sa zarehotal. Zasa som klamal. Prečo to robím? Prečo mu klamem do očí? Prećo ho toľko raním aj ke´d je na dne? Nie, on si to sám neprizná ale ja cítim, že je úplne na spodku. A kvôli komu? Kvôli mne! Ja blázon...
,,Fajn! Máš ju mať. Ano pozri sa teraz na mňa vidíš pokoreného Pottera si teraz spokojný? ´´ rozkryčal sa na mňa a prudko vstal z mramorového hrobu. Vážne bol ako kobra, ktorá sa snaží uštipnúť na tom správnom mieste.
Dlho som váhal z odpoveďou až som sa nakoniec nadýchol aby som niečo štipla´ve odvrkol ale ústa mi zaklapli v chvíli, keď sa v jeho očiach objavili slzy. Plakal! Plakal pre mňa, plakal pre svet...boh vie prečo ale plakal. A mňa bolelo keď plače.
,,Nie´´prehodil som skoro nepočuteĺne aj ke´d som vedel, že on moju odpoveď počul, lebo zdvihol hlavu a prekvapene sa na mňa pozrel
,,Čo si povedal?´´spýtal sa neveriacky a črty jeho tváre zmekli.
Rozmýšlal som, čo mu povedať. Nevedel som a tak som mlčal. Pristúpil som k nemu bližšie a opatrne som napriahol ruku k jeho líci, aby som mu zotrel slzy. Ucukol. Bol ako zvieratko, ktoré nikomu nedvôveruje lebo v minulosti ho týrali. Parodoxom bolo, že jeho terajśí utešovateľ bol tým tyranom.
Skúsil som to znovu a opatrne som sa dotkol jeho zamatového lica. On vyćkával, čo urobím. Pritiahol som si jeho hlavu bližšie a opatrne, aby sa nevystrašil, som pobozkal jeho pery.
,,Čo ti šibe Malfoy?´´odsotil ma od seba až som pristál na zemy. Venoval mi ešte jeden pochybovačný pohľad, než utiekol.
Vyhŕkli my slzy a zaplavili celú tvár. Odmietol ma! Pozviechal som sa zo zeme a namieril do hradu. Ľavé zápestie, na ktoré som pri páde dopadol ma bolelo a srdce mi išlo rozthnúť od žialu. Robil som si nádeje, že by to mohlo výsť a teraz to splaslo a zalepilo to celé moje vnútro smútkom ako bublina zo žuvačky po tom, čo praskne.
Sometimes you wonder
If this fight is worthwhile.
The precious moments
Are all lost in the tide.
They're swept away
And nothing is what it seems,
The feeling of belonging to your dreams.
Zápestie som mal zlomené. Povedal som, že som spadol zo schodov a tý zadubenci mi to uverili. Ani Potter nepovedal, čo sa vtedy stalo. Asi mal strach, źe by ho vysmiali. A moźno ma chcel iba nechať v napetí a vytiahnuť to v ten najnvehodnejší moment aby ma ponížil.
Bol som už s tým zmierený. Bol som zmierený s odmietnutím.
Sedel som práve na lavici v prázdnej učebni a rozmýšlal, či to má ešte zmysel usilovať o neho. Či by som naňho nemal zabudnúť a nechať to plávať, nechať to odviať vetrom do diaľky. Prial som si aby sa vrátili tie vzácne okamžiky, keď som mohol pozorovať jeho smejúcu sa tvár, vlasy elegantne padnuté do očí a trčiace na všetky strany. Keď som zahliadol kúsok jeho tela po metlobale, keď sa rozprával so svojími priateľmi a jeho rysi boli zvláśtne uvolnené. A hlavne keď vždy pri daždi vždy potajomky vyšiel von a prechádzal sa a potom sa vrátil do hradu akoby nabytý novou energiou a nadával mi, pričom s neho kvapky vody cákali na všetky strany.
Dvere sa otvorili a dnu vošiel on.
,,Potter!´´vydýchol som prekvapene a sledoval ako zastal v dverách a neisto sa obzrel mojím smerom. Nervôzne si zašiel do vlasou rukou a ešte viac ich postrapatil
,,Čo tu robíš Malfoy?´´ spýtal sa podráždene.
,,Vieš Potter nepatrí ti celý hrad!´´odbil som ho a zošuchol sa zo stola na zem. Jeho zrak padol na sádru na ľavej ruke a vzápetí sa mi akýmsi zvláštnym spôsobom zadíval do očí. Videl som ako je neistý sám sebou.
,,A na ćo si svoj velectený zadok dotrepal sem ty?´´ spýtal som sa aby som ho pomkol k činu a nepozeral na mňa tak zvláštne až mi naskakovali zimomriavky.
V tom momente si zahryzol do pery a neisto si ešte raz prehrabol vlasy. Vyzeral tak sladko, keď bol nervôzny. Iba stál a prešlapoval akoby čakal na záchranu.
Pristúpil som kúsok k nemu, čo ho znervôznilo eśte viac ,,Odpovieš mi Potter?´´ naklonil som hlavu na stranu ako psíča, čo čaká na povel. Z niakeho dvôvodu si oblizol pery a vzápetí ich zasa zajal do skusu bielych zubov.
,,Potreboval som niečo´´ prehlásil a uhol pohľadom.
,,A čo? Zasa si chcel kradnúť prísadi do elixírov?´´ zasmial som sa a ukázal na dvere skladu. Nasucho prehltol a neveriacky sa namňa zadíval. Hmm...žeby som trafil?
,,Ale no tak Potter´´zasmial som sa panovaćne a pristúpil ešte o kúsok. Narazil na dvere a už nemohol dalej. Na slepo tápal po klučke a popritom sa na mna vystrašene díval.
Prekonal som aj tú poslednú vzdialenosť, chytil ho za ruku, ktorou hladal klučku a prišpendlil ju nad hlavu
,,Malfoy!´´
,,Pssst´´druhou rukou som mu prikril ústa. Šokovane sebou trhol, aby sa uvolnil ,,Si blázon!´´
,,Ja viem´´ Načo to popierať? SOM BLÁZON! Zamiloval som sa do nepriatela!
Aj duhú ruku som som mu prišpendlil za hlavu a pevne držal naklánajúc sa k nemu.
,,Pusť ma!´´
,,Neopustím´´
Šokovaný môjou odpoveďou na chvílu povolil boj a zadíval sa mi do očí. Koľko som o tomto sníval. Srdce sa mi rozbúchalo rýchlejšie a dych sa začal skracovať. Naklonil som sa ešte o kúsok.
,,Malf...´´zbytok slova zanikol v mojich ústach, ako som ho opatrne pobozkal. Stisol som jeho ruky silnejšie a pritisol viac k stene, ale nebolo to nutné. Môj bozk ho akoby paralyzoval.
Pustil som ho. Ruky skĺzly dole. Nesnažil sa ma odstrčiť. Jemne som ho chytil okolo pása a pritiskol k sebe. Bol to neskutočný pocit. Bozkávať tie jeho hriešne pery o ktorých sa mi tak často snívalo.
And there are voices
That want to be heard.
So much to mention
But you can't find the words.
The scent of magic,
The beauty that's been
When love was wilder than the wind.
Zrazu jeho ruky začali putovať po mojom chrbte. Prekvapilo sa to tak, že som ustal v bozku, ale on prevzal inicitívu. Zatlačil ma na hranu jednej z lavíc. Jedna jeho ruka vyletela do mojich vlasov. Mäkko som zastenal do jeho úst, ako mi prehrabol vlasy.
Začal pomaly rozoppínať knoflíky košeli. Sledoval som ho zarazene a vzrušene. Keď sa mu podarilo odhaliť moju hruď
Zkusol moju dolnú peru a vzápetí začal peramy putovať nižšie. Našiel to miesto, kde na krku pulzovala krv zakrytá iba jemnou kožou a skusol. Sykol som slasťou a zaryl nehty, ktoré ho doteraz jemne hladili po chrbte do jeho bokov. Pokračoval ďalej. Kde sa v ňom toto vzalo? Toľká iniciatíva, priemojnosť. A ten lesk v očiach, kde zreničky boli rozšírené vzrušením. Znovu ním plápolal ten rozhodný oheň, ktorý ho posúval ďalej. To, čo som však hľadal najviac som tam nenašiel. Láska v tých očiach nebola, iba vášeň. Blízkosť jeho tela a jeho chtivé dotyky ma však utvrdili v tom, že zatial stačí, že tá láska je iba jednosmerná.
Jeho ruky mi pomaly zvliekli tričko a odhalili moju bledú hruď. Na malú chvílu som sa začal hambiť nad tým, ako jeho snedé ruky kontrastovali s mojím hrudníkom. Keď sa však sklonil, aby skoro až bolestivo skusol jednu moju bradavku všetky myšlienky sa scucli do jednej, ktorá jasne opisovala moju vášeň. Chcel som ho, potreboval som ho, túžil som po tom dotyku. Rozopol moje nohavice. Zaskučal som. Prečo on? Prečo práve on bol ten, ktorý prevzal iniciatívu? Prečo práve on bol tým, kdo zovrel moje srdce v svojich rukách a hral sa s ním, ako so zlatou strelou?
Cez oči zahmlené túžbou som matne spozoroval, ako si vyzliekol aj košelu a nohavice a s úsmevom ich odhodil kamsi do kúta. Vzápetí ma donútil lahnúť si chrbtom na stôl a vyložil si moje nohy na jeho plecia. Jemne ma pobozkal na vnútornú stranu pravého stehna. Zaklonil som hlavu, až mi prepadla koncom lavice.
,,Pozeraj sa na mňa´´ zahriakol ma.
Spýtavo som zvdihol hlavu
,,Chcem, aby si si pamätal kto som, Malfoy!´´ s týmito slovami do mňa prudko vnikol. Do očí mi vstúpili slzy. Chvílu počkal. Elektrizujúco prešiel rukou po mojom bruchu a zastavil sa na jemných chĺbkoch podbruška. Zalapal som pri tom dotyku po dychu.
Jemne sa rozpohyboval. Prírazi jeho panvy priberali na intenzite tak, ako moje stenanie. Celý čas som sa nútil držať oči pevne roztvorené a vnímať jeho tvár. Privieral oči slasťou, kúsal si spodnú peru, aby utlmil vzdychy a zarýval nehty do mojich bokov, až tam nechával jemné ranky. Pevne som zovrel kraj lavice, ako som pomaly cítil tlak, ktorý narastal. Chýbalo tak málo. Jeho posledný príraz a môj výkrik. Pevne som zavrel oči a ocitol sa vo víre búrlivého orgazmu. Akoby z dialky sa ku mne niesol aj jeho výkrik a vzápetí som cítil, ako sa jeho spotené a lesklé telo zvalilo na mňa. Moje zmysli to však už nezniesli a na malú chvílu som sa ponoril do sladkého bezvedomia.
Listen to your heart
When he's calling for you.
Listen to your heart
There's nothing else you can do.
I don't know where you're going
And I don't know why,
But listen to your heart
Before you tell him goodbye.
Ktosi ma prefackoval. Otvoril som oči a zažmúril do prudkého svetla učebne elixírov. Skláňal sa nadomnou, v očiach ten výraz, ktorý som poznal za posledné roky. Naštvaný, priebojný, chladný. V jeho očiach opäť žiaril ten oheň. Akoby ho zapálilo poznanie, že ho ešte ktosi na tomto svete má rád.
,,Vstávaj Malfoy´´ síce jeho tón bol hrubý ako za posledné roky akosi hravo mi prešiel prstamy po bruchu. Spamätal som sa, že som ešte stále nahý tak ako on. Zohol sa a začal zbierať svoje veci naokolo.
,,Harry?´´ oslovil som ho opatrne. Obliekol si košelu a otočil sa na mňa. Akoby z mojích očí vyčítal tú otázku, ktorú som už mal na jazyku, keď sa začal hystericky smiať. A to som sa chcel iba spýtať čo bude ďalej.
,,Malfoy obleč sa a vypal do klubovne! Je neskoro.´´ oboznámil ma z touto skutočnosťou a zapol si zips. Pochopil som. Bola to iba jednorázová záležitosť. On potreboval iba kohosi, s kým by mohol zabudnúť na svoje trápenia a na chvílu sa uvolniť. A ja som bol na to ako stvorený! Počul som ako sa dvere otvorili a stočil som pohľad tým smerom. Odchádzal a nechával za sebou prvý krát pokoreného Malfoya. Akoby som stŕpol pri myšlienke, že ho nedokážem zastaviť. Zúrivo som zaryl nehty do stola.
,,HARRY!´´
Otočil sa z rukou na kľučke a uprel na mňa tie oči. Mal by som byť spokojný, že som to bol práve ja kto zapálil tie ohníky v jeho očiach. Nebol som. Chcel som viac, nielen telo!
V mojich očiach snaď vyčítal tú neistotu, lebo v jeho očiach akosi zaikrilo. Striaslo ma, keď sa vrátil do triedy a zaklapol za sebou dvere, o ktoré sa vzápetí oprel. ,,Áno Malfoy?´´
Nedokázal som nič povedať. Proste som mlčal. Sklopil som zrak.
,,Malfoy´´ upriamil moju pozornosť jemným oslovením. Zdvihol som zrak. ,,Zbohom, Malfoy´´ otvoril dvere a vzápetí vykĺzol na chodbu. Ostal som sedieť úplne sám na lavici s tvárou plnou sĺz, ktoré si razili cestu k zemy.
,,Harry...´´ zamrmlal som potichu.
Nič.
,,Harry!´´
Ticho.
,,HARRY!´´
Iba prázdna hradná chodba.
,,Zbohom, Harry...´´ zašepkal som s vedomím, že budúci rok sa obaja stretneme na dvoch rozdielnych stranách, bojujúc proti sebe. A moja ozvena sa niesla až nakoniec chodby, kde zastal čiernovlasý chlapec a prinútil sa neobzrieť. Vyčerpane sa oprel o chladný múr, zaklonil hlavu a nechal horké slzy zmáčať svoje líca.
...before you tell him goodbye...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Fanthasia Fanthasia | Web | 1. června 2008 v 22:13 | Reagovat

Och, to bolo tak nádherne, nežné plné citu písaný slash z pohľadu Draca mám veľmi rada. Táto jednorázovka sa mi neskutočne páčila... bola jednoducho nádherná! slash, to je tak záhadný žáner. Ukrýva v sebe toľko podôb, citov, je jednoducho výnimočný. Samozrejme každý to cíti inak ale ten, kto slash miluje je ním úplne posadnutý. Je to proste krása. Niekto si povie, ako sa mne alebo tebe môže páčiť slash. Veď je to odporné. Vzťah gayov. To je jednoducho proti prírode. Ale čo je na tom zlé? To JE príroda. Láska je láska a nezáleží na tom medzi kým. Každý je strojcom svojho šťastia. A táto poviedka bola smutná, ale i plná lásky hlavne zo strany Draca. Bola krásna... :)

2 cincina cincina | Web | 14. prosince 2011 v 19:57 | Reagovat

Bože...tohle je dokonalé♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama