Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



1st. September “97” - Like in first year

25. června 2008 v 14:50 | Lilly Asteria Evenová |  Special class “97"
Tak ďalša kapitolka novej poviedky. A s ňou aj rozlúčka. Nepridám nič asi najbližší týždeň, lebo budem preč. Zatial sa však môźete pozrieť a skomentovať:

-SONO

-WT?

Alebo ostatné poviedky

1st. September "97" - Like in first year
Zobudil som sa na ten nepríjemný kvílivý zvuk budíku. Deväť hodil ráno a ja som sa z vrabčím hniezdom na hlave odšuchtal do kúpelne, aby som sa aspoň trochu polučštil. Áno aj dokonalý Malfoy poránu vypadá jak strašidlo z močiaru a k tomu s problémom s orientáciou! Konečne som sa opláchol vlažnou vodou a moje oči sa rozlepili. Zažmúril som na seba do zrkadla a zlakol sa. Vďaka bohu hrebeň ležal hneď vedľa na umývadle a ja som si vlasy aspoň trochu učesal. Stále však stáli na všetky strany. Mykol som nad tým pleciami, hodil na seba jedne župan a zamieril dole na raňajky. Skoro som spadol zo schodov, keď sa na mňa vyrútil náš pes. Neviem prečo, ale moja mama skonštatovala, že v dome to má žiť životom. Prevrátil som nad tým očami a poškrabal Leonisa za ušami. Veselo zavrtel chvostom. Nikdy som poriadne nechápal prečo sa mama rozhodla dať mu práve také meno, ale dneska, keď som ho videl takého rozcuchaného som pochopil. Vážne sa podobal na leva. Nie priamo na to súhvezide, po ktorom bol pomenovaný ale na muklovské zviera, samozrejme.
Konečne som sa dorútil do kuchyne. Na moje prekvapenie mama sa zvŕtala pri hrncoch.
,,Mami! Dobre vieš, že máš odpočívať!" naštval som sa a vytrhol jej panvicu tak, že vajíčka skončili na podlahe.
,,Ale Dráčko, miláčik, niekto musí spraviť raňajky!"usmiala sa na mňa milo. Prevrátil som očami. V poslednom čase bola naozaj čudná. Bolo to asi tým množstvom hormónov, ktoré sa v nej búrilo.
,,Mami si tehotná, tak si choď lahnúť" prikázal som jej a naštvane som privrel oči. Otočial sa na opätku a zamierila naspäť do svojej izby. Zavolal som škriatka, aby ten binec po mame upratal a aby mi pripravil niake normálne raňajky. Zvláštne odkedy je mama tehotná je dokonca milá. A ja už viem, že to bude sestrička! Nezvládala to ľahko, keď otca poslali do azkabanu za smrotožrútstvo, a ona potom zistila, že s ním vlastne čaká dieťa. Vlastne malo by sa to narodiť niekedy vo febrúari. Koncom februára, aby som bol presný. Jarné dieťa, ako to mama poeticky nazýva. Asi sa naozaj z toho tehotenstva zbláznila!
Mechanicky som zožuval ten kus hrianky, ktorý mi naša škriatka Fenicia tak ohľaduplne naservírovala, dokonca som jej aj poďakoval a uvedomil si to až príliš neskoro, keď som bol už vo svojej izbe a so šálkou pressa v jednej ruke a čokoladou v druhej som kontroloval skrine, či som dačo nezabudol. Nemienil som sa totiž vracať ani na zimné prázdniny.
Keď som sa ujistil, že všetko mám zaplul som do kúpelne, hodil si sprchu, učesal vlasy, hodil na seba vštky potrebné veci a schytil som kufor a aj klietku, ktoré som odtrepal dole. Položil som ich ku vchodu a cez ne prehodil svoj čierny habit. Cassiopea nespokojne zaprskala, keď ju prikryla čierna látka. Otvoril som teda klietku, vybral bielu fredku a položil somm si ju, ako už mnohokrát, na plece. Spokojne sa schúlila do klbla v ohybe môjho krku.
Zaplul som ešte do maminej izby. Ležala na posteli a čítala akúsi knižku. Keď som vošiel okamžite spozornela.
,,Och ty uź ideš?" obolo vidno aká je sklamaná, že odchádzam. Usmial som sa teda na ňu. ,,Hej vlak odchádza o jedenástej"
,,Veď je iba pol jedenastej!" oponoval mi znova. Povzdychol som si. Nemohol som jej predsa povedať, že ho už musím vidieť a tak som iba ospravedlňujúco pokrčil ramená: ,,Veď vieš, treba stihnúť voľné kupé"
Prikývla a v očiach jej zvláštne zaiskrylo, akoby vedela na čo myslím,,Chápem"
Letmo som ju teda na rozlúčku pobozkal na líce a odpochodal som pred dom, aby som sa premiestnil.
----------
Predieral som sa cez množstvo deciek, ktoré sa premávali po nástupišti a pozerali na mňa ako na "veľkého zlého uja". Vyceril som výhražne zuby na jednu malú prváčku a tá zo strachom utiekla. Vážne som sa cítil ako keď som išiel do prvej triedy a aj som sa tak správal. Detinsky!
Konečne som zapadol do vlaku a nasáčkoval sa do voľného kupé. Klietku s Cassy som položil na sedačku vedľa mňa a kufor som hodil hore nad hlavu. Cítil som známu vôňu tohto starého vlaku a znova som sa cítil, akoby som bol doma. Zvláštny pocit. Ako vtedy v prvom ročníku. S úsmevom som si prehliadal ten odznak, ktorý ma robil študentom tohtoročnej zvláštnej triedy. Tak niak sa leskol. Možno nádejou. Uškrnul som sa. Som asi blázon!
-----------------
Vošiel som do Veľkej siene. Nebolo tu už iba päť stolov. Samozrejme boli tu Štyri fakultné stoly, učiteľký a potom jeden nad ktorým sa meisto znaku fakulty znášal veľký gobelín s podobným motívom ako na odznaku a v strede hádzalal rôzne odleskly zlatej ale aj striebornej obrovská "97". Uškrnul som sa a posadil sa na kraj stolu. Mal som pocit, že sa zamnou otočila snaď celá Veľká sieň. Nič mi však nezabránilo posadiť sa na kraj a záľudne si prezrieť všetky fakulty a ich udivené pohľady. Zaujatý pohľad som si vyslúžil aj od Finnigana a Thomasa, ktorý sedeli úplne na opačnej strane stola. O malú chvílu dorazila aj slávna zlatá trojka. Grangerová, Weasley a dokonca aj Potter ostali obarene stáť, keď ma zbadali sedieť na tom mieste. Potlačil som úsmev, ktorý sa mi dral na pery, keď som uvidel Harryho (Pottera!! Sakra musím mu hovoriť Potter!!!) a stočil svoj pohľad k učiteľom.
Grangerová sa usadila vedľa Finnigena, zatiaľ čo Thomas sedel oproti nemu, Weasley zaparkoval vedľa nej a Harry vedľa neho iba o miesto ďalej než ja. Uškrnul som sa sám pre seba. Tak toto bude zaujimavý rok. Vzápetí sa dovalili aj ostatný. Longbottome nezabudol po ceste rozbiť pohár, no Harryho mávnutím prútiku zcelil.
McGonagalová si dovolila zdvihnúť svoju riť traktorovitového charakteru a zjednala si ticho. Prváci sa vystrašene rozhliadali, zatiaľ čo ona kecala o tých známych veciach typu: nechoďte do zakázaného lesa atď... Moc som jej pozornosti nevenoval. Moje uši však zbystrili, keď sa zmienila o zvláštnej triende "97"
,,Táto trieda bude vlastne po prvý krát ôsmym ročníkom našej školy. Účastnia sa jej žiaci, ktorý kvôli ťažkým podmienkam posledných rokov nemohli dokončiť, alebo správne absolvovať školu.Trieda je zostavená z čarodejnúikov rôzneho veku. Majú však jedno spoločné a to to, že sú už plnoletý. Preto sa na nich nevzťahuje väčšína školského poriadku. Dúfam, že sa aj ako dospelý budú správať a nevyužijú túto výhodu nesprávne" McGonagalová vrhla vyćítavý pohľad po Fredovy a Georgovy. Dvojčatá Weasleyové na seba mrkli a tleskli si. Všetci pri stole sa zasmiali. Tak mi máme výhody? Tak to patrične využijem!
McGonagalová sa konečne posadila a začalo zaradovanie. Keď sa deti konečne dostali na svoje miesta, kde po ďalších 7 rokov budú obsmŕdať mohla sa začať hostina. Konečne sa poriadne najem, pomyslel som si. Naši domáci škriatková totiž varili samé zdravé veci kvôli maminmu tehotenstvu. Ja však moc na zeleninu niesom. Vyzerám snaď ako králik?
Keď som dojedol aj posledné sústo boli sme rozpustený do svojich fakult. V našom prípade do nášho špecialneho pavilónu. Viedol nás práve Potter, ktorý po ceste každému vysvetloval, že veci máme už na izbách a že je to úžasné miesto a podobá sa na charbromilskú klubovňu. Pri tých slovách sa mi na chvílu obrátil žalúdok. Chrabromil? No ďakujem pekne! Ale mohol som si myslieť, že tento nápad dostal a aj realizoval Potter s tou jeho trojicou. Dosple som k tomuto záveru aj vďaka tomu, že tý dvaja do jeho rozprávania horečne prikyvovali.
Prišli sme až po pristavaný pavilón. Chránil ho obraz. Na môj šok dosť známy obraz. Zobrazoval totiž veselie po poslednom boji. Veľká sieň plná oslavujúcich ľudí a v strede stála McGonagalová a pýtala sa na heslo.
,,Dumbledorova armáda" odpovedal Harry prosto a portrét sa otvoril. Prevrátil som očami. Také stupidné heslo. Na moje počudovanie to v klubovni nevyzerala až tak otrasne, ako som očakával. Všetko bolo ladené do neutrálnej fialovej farby. Zasmial som sa nad tým nápadom. V kozube príjemne horel oheň a sedačky vyzerali mäkké a plyšové. Nie ako v slizoline. Tak takto niak vyzerala chrabromilská klubovňa? Rozhliadol som sa. V rohu bolo pár stolčekov, pred kozubom päť kresiel a vzadu dve kreslá otočené k sebe čelom. Harry nasledovaný svojími kumpánmi vyšiel na schody a rozhodil rukamy ,,Dievčatá napravo a chlapci nalavo" prikázal a vzápetí sa uškrnul ,,Teda za predpokladu, že nechcete hneď v prvý deň porušovať pravidlá!"
,,My žiadne pravidlá nemáme, Harry!" pripomenul mu ten ryšavec Weasley s úškrnom a pritiahol si Grangerovú k sebe. Ta ho však odstrčila a vyčítavo sa naňho zadívala ,,Ale to neznamená, že to budeme zneužívať, Ronald! Počul si McGonagalovú..." Weasley sa už nadychoval k odpovedi, keď som vykroćil a znudene prešiel okolo nich do chlapčenských izieb. Vážne som nemal chuť počúvať ich hádky.
Ako som kráčal do poslednej izby na konci chodby cítil som na sebe Harryho uprený pohľad. Sledoval ma, až kým som nezapadol do mojej (ehm..našej) izby a nehodil sa na posteľ. Bola...fialová!
S úsmevom som sa rozhliadol. Pri mojej posteli stál môj kufor a na posteli ležala klietka s Cassy. Pri Harryho(Potterovej, sakra!) stál tiež jeho kufor a na nočnom stolíku stála klietka so snežnou sovou. Tá akonáhle ma zbadala a spoznala zaškriekala a cvakla zobákom.
Jal som sa vybalovať svoje veci, keď sa dvere otvorili a dnu vstúpil Potter. Rozhodnutý ma ignorovať prišiel k svojmu kufru a otvoril ho. Hodil som po ňom pohľad a zrak mi padol na pyžamo v kufri. Bolo biele z malími ružovými králičkamy. Potlačil som výbuch smiechu. Harry strelil naštvaný pohľad na dvere a otvoril ich. Vyšiel von a zretelne som počul ako kričí:,,Hermiona ešte raz mi dáš taký stupidný darček na narodeniny, aký si mi dala a ešte sa opovážiš mi ho zbaliť a ja ťa..." ďalej som už nepočul a tak som s úsmevom vybaloval. Tak takého stupidity si dávajú charbromilčania na narodeniny?
Naštvaný Potter sa vrátil do izby a treskol za sebou dveramy. Vzápetí sa zo znechutením pozrel na mňa a pokračoval vo vybalovaní. Keď skončil natiahol sa na svojej posteli, ktorá stála pri okne a otvoril soviu klietku. Sova z nej vypochodovala a zletela Harrymu na posteľ. On sa natiahol po keksík a vopchal jej ho do zobáka. Ona ho vďačne prijala. Vtedy som si uvedomil, že uź dobrých pár minút ho zaujato pozorujem s mojími ponožkami v ruke. Rýchlo som sa spamätal, sám pre seba uškrnul a vopchal ponožky do skrine. Na spodku kufra ležala moja nová metla, ktorú som si kúpil. Vytiahol som ju a priam z nábožnou úctou ju položil pod posteľ. Všimol som si Harryho obdivného pohľadu, ale prešiel som to bez poznámok. Otvoril som Cassiopeinu klietku a pustil bielu fredku, aby skočila na koberec. Z Harryho strany sa ozvalo uchechtnutie. Šlahol som po ňom naštvaný pohľad.
,,Cassy, poď sem" chytil som kúsok čokolády a snažil sa ju nalákať. O malú chvílu mi sedela na kolenách a obhrýzala čokoládu. Všimol som si, že Potter namňa doslova civí. Nepovedal som však ani slovo a ďalej sa venoval Cassiopei, ktorá mi teraz vďačne oblízla prst a vyliezla na rameno, kde sa skrútila do klbka.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Fanthasia Fanthasia | Web | 25. června 2008 v 16:59 | Reagovat

to bolo UCHVATNÉ!!!!!!! prisahám bohu lepší slash som nečítala :D vtipný, zábavný, Draco e taký milí :D a to Harryho pižamo :D:D akože som mala dosť!! skvelé vážne! moooooooc sa teším na dalšiu!!! :D

2 qtinka;) qtinka;) | E-mail | Web | 25. června 2008 v 20:06 | Reagovat

jezisim ojka uplne sqeleee a to pyzamo tez nemozem z toho hehe:D upe super napad jehento a setkoj ak pekne opisujes aj draocjaky je upe swadky hehe :-* dawaj dalej rychloo :)

3 Jasane Jasane | E-mail | Web | 25. června 2008 v 20:11 | Reagovat

Jééééé! Nádhera! Páni... Krásná kapitola!

4 Andromeda Andromeda | Web | 26. června 2008 v 11:57 | Reagovat

Vrrr tá fredka nemala chybu :D rozkošné :D a kapča bola úžasná ...rýchlo daľšiu :) No a to pyžamko... :D

5 monča monča | 3. července 2008 v 20:31 | Reagovat

supeeeer:D

6 Black Star Black Star | E-mail | Web | 8. května 2010 v 22:03 | Reagovat

super kapca .. a ked Potter to pyzamo nechce, tak nech mi ho da .. aj s podpisom :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama