Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



5.kapitola- Malý epilog o návrate padlých anjelov

1. května 2008 v 18:57 | Lilly Asteria Evenová |  Malý príbeh o tom, ako to skončilo....
Aspoň jeden krásny prvo-májový koniec :) Ja mám dnes niaku zvláštnu náladu.
Lúčim sa s ďalšou poviedkou. Bola to taká oddychovka pre mňa :) Snaď skonćila podľa vašich predstáv

5.kapitola- Malý epilog o návrate padlých anjelov
Rozpoviem vám malý príbeh
o dvoch padlých anjeloch....
Nedokázal si sa pohnúť. Prečo si tu vlastne bol? V pekle? Neurobil si nič zlé. Bol si iba...vlkolak. Hnusný a prašivý vlkolak. Kto by o takých stál? Pamätal si si, ako si presne toto isté povedal Siriusovy a on ti odpovedal: ,,Ja!´´
Práve teraz si zatúžil nepamätať si tie chvíle. Tie spomienky, ktoré si tak hľadal si zatúžil stratiť. Asi si už bol blázon, ako Bella.
Sirius plakal ako dieťa pri tebe. Prosil o odpustenie. Nevnímal si jeho vzliky. Preberal si sa vlastnými spomienkamy. Bola snaď Nymphadora iba akousi náplasťou na túto starú ranu? A čo váš syn?
Nevedel si najsť odpoveď. Zadíval si sa do očí svojho bývalého milenca. Sakra, prečo si ho vlastne tak miloval? Čo bolo na Siriusovy Blackovy takého príťažlivého?
Oči sa ti naplnili horkými slzamy a nechal si ich skotúlať sa po šrámoch na tváry. Privrel si oči, nechcel si ho vidieť.
Zrazu si zacítil na líci jemný dotyk. Zotrel ti malú slzu, ktorá brázdila cestičku od oka až k srdcu a prisunul sa k tebe.
,,Prečo ona?´´spýtal si sa zrazu. Ani si nedokázal otvoriť oči. Nemohol si pozrieť do jeho rozochvenej tváre.
,,Možno preto, že bola ako ty kedysi...´´ zašepkal. Počul si jeho lámavý hlas v ktorom sa zrkadlili slzy. Otvoril si oči a pekvapene zamrkal. Naozaj to práve vyslovil? Že si ako ona... Akosi si to vedel. Bola múdra, ambiciozna, prudká, vášnivá a navyše poruśovala pravidlá. Bol si snaď aj ty taký kedysi? Asi áno...
,,Zostarli sme´´ skonštatoval si bez emócii. Táto holá a chladná pravda rezonovala snaď celým peklom. O zvena sa mu bolestivo odrážala v uśiach ešte dlho.
,,Asi máš pravdu´´ pritakal ,, Už nič nieje ako kedysi. Oni sú
už tam...´´ ukázal smerom hore, k nebu. Stále si však nechápal, prečo ste tu. On snaď preto, že bol smilník a ty... lebo si nevedel odpúštať? Možno.
,,Máme asi napraviť staré hriechy´´ odpovedal ti na otázku. Čítal snaď tvoje myšlienky?
,,Ale jeden padlí anjel nenapravý peklo sveta´´ zašepkal si. Prekvapene na teba pozrel ,,Možno nie, ale asi by sme mali začať vlastnými hriechmy. Ja by som možno mal upísať svoje srdce iba jednému človeku´´
,,A ja by som možno mal jednému človeku odpustiť´´ usmial si sa. Tak zvláštne bolela predstava, že jeho pery bozkával aj ktosi iný. Ale... možno si bol iba príliš majetnícky.
Jemne ťa chytil za ruku a vytiahol na nohy. Pristúpil si bliźšie a dotkol si sa jeho pier. Preplietol svoje prsty s tvojími a druhou rukou ťa objal okolo pása. Akoby ťa chcel mať čo najbliźšie a uź nikdy nepustiť.
Zrazu čosi presvetlilo tmavý les pekelný. Obaja ste sa strhli a zažmúrili proti tomu svetlu. Vystúpila z nich postava. Videl si iba obrysi, ale boli ti akési známe.
Chlapec s ryšavými vlastmy, na sebe mal iba biele rúcho, ktoré spadalo po zem. Vlasy rozfúkané, snaď v nich boli ešte zvyšky bielych oblakov, oči modré a rozosmiate a na chrbte sa mu črtali belasé krídla tak podobné tým, ktoré mávajú sláviky. Biele perie bolo pretkané strieborom a moźno aj kúskom modrého z neba. Anjel. Poznal si jeho meno. Fred Weasley.
,,Už pár dní čakám, kým sa vy dvaja budete môcť vrátiť´´povedla zrazu a uśkrnul sa tak lišiacky, ako bolo preňho typické. ,,Tak poďte´´ Podal vám ruku. Chytil si sa jednej a Sirius druhej. Zrazu si zacítil ten známy tlak, ako pri premiestnení a videl si iba oslepujúce biele svetlo. A potom to skonćilo. No uź si nebol v tmavom lese. Skôr všetko naokolo bolo belasé a akoby z mäkkého peria. Vlasy ti znova čechral svieži vánok a na tváry sa ti usídlil zvláštny úsmev. Nebo... Vedel si, že je to nebo. Sirius ťa objal zo zadu a poloźil hlavu upokojujúco na tvoje plece. Chytil sa za ruku. A zrazu si pochopil, že ty nepotrebuješ nebo, ale jeho
Rozpoviem vám malý príbeh
o dvoch padlých anjeloch.
Nemal veru ľahký priebeh
a ani smrťou neskončil.
Láska totiź nevzdala sa
a keď posledný krát vydýchol
Láska ,to ona, preniesla ťa
na Cháronov dvor.
Padol si mu do náručia
pritisol si pery k perám.
Jeho bozky ťa len mučia
Nevieš kto si, nevieš kto on.
Láska stále vo vás žila
a vedela, že peklo nieje
miestom pravým pre anjela
To veru nie
Odpúštal si staré hriechy
brázdil moria pekelné
a veril si na nevinnosť
pátrajúc po jeho mene.
Pravda veru bolí
pochopili zakrátko.
No odpúštať sa naučili
a spia pokojným spánkom
Tak už v nebi sú tý dvaja anjeli
čo verili v lásku
a štastný sú tý, čo zomreli
a odpustili sami sebe.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 fanthasia fanthasia | E-mail | Web | 1. května 2008 v 19:02 | Reagovat

tak toto bolo na mňa moc...je to tak krásna kapitolka až som sa skoro rozplakala a tá báseň proste nádhera :)

2 qtinka;) qtinka;) | E-mail | Web | 3. května 2008 v 15:24 | Reagovat

to je krasne :( lila ja revem ze tab ci pana si jaka paradna aj ja tak cem vedet pisat:(upe krasne to ksoncilo :-*

3 Andromeda Andromeda | 3. května 2008 v 16:46 | Reagovat

Krasny koniec...ale...ale...ja neviem...napisane krasne ale...ale...uz nic...

4 mishelka mishelka | 7. ledna 2009 v 13:26 | Reagovat

ach to bolo take krasne:o))).....vazne naaaaadherne......ja nemam slov........nadhera :o)))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama