Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



1.Osud malého dievčatka

16. května 2008 v 19:44 | Lilly Asteria Evenová |  Charlotka
No...prvá kapitola... Taká (vôbec nie) depresívna :D :D muhehe....

1.Osud malého dievčatka
,,Never cared for what they do. Never cared for what they know. But I know...´´ Dievča, nemohlo mať viac ako šestnásť rokov, sedelo na posteli. Vlasy dlhé po kolená si nakrúcala na prst a zasnene nôtila melódiu. Jej oči upierala akoby skrz mreže na malom okienku a po jej líci sa kotúlala jedna jediná slza. Myseľ si už dávno rozkradla hrôza a spomienky. A práve preto bola tu. Sivé steny mrazili, tvrdá postel so železnou konštrukciou a putamy na okraji vháňali slzy do očí a malé okienko hore pri strope, ktoré pretínali nemilosrdné mreže zúfalo ukazovalo, že vonku ešte slnko nezašlo.
Dvere vrzli. Dievča sa však iba zhúplo na posteli ako malé dieťa a objalo si ramená.
,,Charlotka, liečiky´´ Za plece ju chytila postaršia sestrička. Vytrhla sa jej však a poslušne, ako dieťa sa uložila na postel.
Sestrička v bielom plášti sa posadila na stoličku, vedľa posteli. Jej pohľad zablúdil k potrhanému a starému macíkovy, ktorý spočíval na posteli. Chýbalo mu jedno očko a bol celý ufúlaný. Charlotka ho však nikdy nedovolila zobrať z rúk. Už to bolo desať rokov, čo sem prišla. Pamätala si to, ako včera. Priviezli ju bystrozorský. Triasla sa a kričala, že chce domov. V rukách zvierla toho macíka tak pevne, až jej kĺzby zbeleli. Mala vtedy iba šesť rokov. Ona mala vtedy službu. Bola ešte mladá a neskúsená a toto bol jej prvý takýto prípad. Maličká nereagovala a nedokázala sa upokojiť. Iba plakala, kričala, trieskala malými pestičkamy a zvierala macíka. O pár týždňov sa jej stav zlepšil. Dokázala povedať pár slov, dokonca sa priznala, že sa volá Charlotka. Nevedela si však spomenúť na priezvysko. Bodaj by aj! To dieťa museli prežiť množstvo hrôz. A to nechalo na nej následky. Už nikdy nebola taká ako predtým. Nekomunikovala, nesmiala sa, neprejavovala žiadne city a jej mentálna úroveň sa zastavila na rozmýšlaní šesťročného dieťaťa.
Sestrička Charlotke podala lieky a tá ich bez protestov prehltla. Dvere sa znova zabuchli a miestnosť sa naplnila hlasným vzdychom. Po líci sa skotulala ďalšia slzička a Charlotka zovrela do objatia vyblednutého macíka. Jej telom prestúpila triaška a z očí vytriskli slzy. Zasa....spomienky!
-
Dievčatko kráčalo po chodníčku smerom k poslednému domčeku na tejto ulici. Odchýlila bránku, ktorá vrzla a rozbehla sa krížom po tráve ku vchodu. Jej malé nôžky veselo cupitali, za ňou vo vetre sa linul sladký detský smiech. Zrazu ňou prestúpil chlad. Jej pozorné žiarivé oči sa otočili k bránke a vystrašene cúvla za veľký strom, ktorý rástol opodial. Skryla sa za kmeň a pozorovala strašidelnú osobu, ktorá kráčala pomaly smerom k domu. Zastala pri vysvietenom okne a pozorovala dej vovnútri. Stonanie vetru prerušilo tiché, ale pre Charlotu zretelné uchechtnutie, ktoré ju na malú chvílu zamrazilo a vohnalo jej slzy do očí. Čosi jej však nedovolilo vzlikať a dokonca ani vykríknuť. Čosi ju držalo na mieste.
Postava kúzlom rozrazila dvere. Ozval sa výkrik.
,,Bež Lily, bež! To je ON!!! Bež, pokúsim sa ho zdržať BE...´´ posledná slabika zamrzlal na perách muža, ktorý sa zo zadunením zrútil na podlahu. Čierna postava v plášti sa zúrivo zasmiala a prekročila studené a meravé telo.
Charlotke vyhŕkli prvé slzičky. Videla svojho priateľa ležať na zemy a v jeho očiach ešte tlela hrôza, ktorú prežil. ,,Lil... ´´ Pomaly vykĺzla zo svojho úkrytu a namierila si to hore po schodoch. Pri každom vrznutí sa strhla a prikrčila. Razom bola hore. Schovala sa poza odchýlené dvere a škárov pozorovala hrôzostrašného muža, ktorý si dal dole kapucu. Pokožka bola žltavá, skoro do zelena a miesto nosa iba dva otvory. Oči žirili na červeno.
,,Odstúp a nechám ťa žiť!´´ poručil červenovláske, ktorá bránila posteliku vlastným telom.
,,NIE! On je môj syn! Zoberte si mňa, ale nie jeho! Je to môj syn!´´ Prosíkala, plakala. Nič nepomohlo. Muž pristúpil bližšie, ozvalo sa plesknutie. Na líci ženy ostal červený otlačok ruky. Stála však stále pevne na zemy.
,,CRUCIO!´´ Pokynul on a žena sa zrútila na zem. Zvýjala sa a kvílila. A vtedy Charlotke unikol prvý výkrik. Zmiešal sa však s Lilyním vzlikaním a to bolo to jediné, čo uchránilo jej úkryt.
,,Hlupaňa´´ zasyčal ,,Prosili ma, aby si ostala na žive. Myslíš, že im to splním?´´ Jeho hlas bol krutý a škodoradostný, keď si uvedomoval, že ona mu nemôže odpovedať. Charlotka pevne zovrela rúčky v päsť. Lily nie! Bola to jediná jej kamarátka, jediný, kto sa o ňu vedel postarať!
Voldemort odklonil prútik a namieril ho na postielku. Ozvalo sa zlomyselné ,,Avada Kedavra!´´ a detský plač, ktorý doteraz pretínal stenanie mladej ženy ustal. A v očiach malého chlapčeka dohasli svetielka a slzy vyschli.
,,Harry...´´ uniklo udivenej Charlotke a vzápetí si ručičkamy prikryla ústa.
,,Máš čo si chcela. Nechám ťa žiť, ale nebudeš si nikdy nič pamätať. To aby si vedela, že aj Voldemort plný sluby!´´ úškrn sa mihol na hadej tváry ,,OBLIVIATE!´´ A stetnanie ustalo. Žena ostala ako bez duše ležať na podlahe rozbitého domu. Plášť zavial a hrôzozstrašná postava sa vytratila z domu nechávajúc za sebou slzy malého dievčatka.
Charlotka po chvílke, keď si bola istá, že sa ,,zlý ujo´´ už nevráti vyliezla zo svojho úkrytu a kľakla si k žene, ktorá stále neprítomne ležala na podlahe. Opatrne sa malými ručičkamy dotkla chladnej tváre a dvihla ju, aby sa jej mohla pozrieť do očí... ,,Teta Lil... No tak, teta Lil!´´ Žena stále neprítomne pozerala akoby skrz dievčatko. ,,Lily... MAMA!´´ To bol posledný vzlik, ktorý vydala, načo sa histericky rozplakala a malé ručičky zaťala v päsť ,,S-sľúbila si, že... že ma nikdy neopustíš!´´ vykríkla s plačom a rozbehla sa z domu preč.
,,...and nothing else matters!´´ vynôtila zasa Charlotka a prehrabla si svoje dlhé, gaštanové vlasy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 monča monča | 16. května 2008 v 20:15 | Reagovat

lilly bola jej mama ci len kamoska?

2 qtinka;) qtinka;) | E-mail | Web | 16. května 2008 v 20:45 | Reagovat

krasne.. a navyse mam teraz dojebanu naladu tahze...! super:-*

3 Lilly Evenová Lilly Evenová | 16. května 2008 v 21:28 | Reagovat

Monča: Dozvieš sa ďalej. Ale nemohla byť mama, kedže má 21 a ona šesť. By ju musela mať v pätnástich!!!

4 Jasane Jasane | E-mail | Web | 16. května 2008 v 22:19 | Reagovat

To je smutný....:( Panebože:( Ale jinak krásný..

5 Fanthasia Fanthasia | Web | 16. května 2008 v 22:43 | Reagovat

Lilly? nechceš sa zúčastniť súťaže o Najlepší blog? je vyhlásená na mojom blogu, daj mi čo narýchlejšie vedieť aby som ťa mohla pridať ak budeš mať záujem :)

6 Fanthasia Fanthasia | Web | 17. května 2008 v 8:05 | Reagovat

ku kapitolke...je nádherná. Tak krásne opísané chvíle plaču a smútku Charlotky. Veľmi sa mi páči tento nápad i keď tragédie moc nemusím :)

7 Andromeda Andromeda | Web | 17. května 2008 v 10:28 | Reagovat

Kapitola je... (nenapadá ma to slovo) ...je napísaná dobre...no dobre je trojka dám ti teda výborne ale...je nádherná :)

8 Fanthasia Fanthasia | Web | 17. května 2008 v 15:26 | Reagovat

Už sa začalo 1. kolo SoNB!!!!!!

9 Nessa Nessa | Web | 17. května 2008 v 19:29 | Reagovat

páni to je nádherá! upln nádherně napsaný a všechno!! šikulka! ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama