Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Spolužitie bláznov

20. dubna 2008 v 23:37 | Lilly Asteria Evenová |  HP-Jednorázovky
Heh tak taká mierna blbosť O:-) Slash Harry/Draco. Ignoruje HP7 a na začiatku to je dosť smutné. Pôvodne to mala byť depresivka, ale meirne sa to zvrhlo a je to neidentifikovatelná blbosť :D

Je zvláštne ako ľahké je nahovoriť niekomu, že spolunažívanie dvoch bláznov vlastne nič neznamená. A zvláštne je aj to, ako ľahké je klamať vlastné telo nehovoriac o ľudoch naokolo a ako je zvláštne vyslovovať tvoje meno bez cynického úšklabu a akéhosi potupného prívlastku A najzvláštnejšie je, ako ľahké je nahovoriť sám sebe, že jeden bozk nič neznamená a že milovať ťa nieje možné....
----------------
Kráčal som prázdnou ulicou Londýna, kam živá duša v poslednom čase nezavýtam. Tmavá, ponurá ulićka...každý sa bál. Muklovia smrti a čarodejníci JEHO.... Jeho meno sa v poslednom čase stalo synonimum pre smrť. Poznalo ho každé malé dieťa, ale nevyslovoval ho nikto. Dokonca ani ja už nie. Strach z mena obsahuje iba strach z veci samotnej...a ja som sa ho bál. Nie kvôli sebe, nie kvôli smrti. Skôr kvôli pravde, ktorú by som musel uzrieť, keby som ho uvidel.
Všetci boli mŕtvy... Fénixov rád mal zradcu. A aj ten nakoniec umieral po boku tých, ktorých zradil. Bolo to snaď svedomím? Mal Severus Snape niake svedomie? Možno...a možno sa ozvali staré hriechy. Vedel som to snaď preto, že umieral s menom mojej matky na perách.
Keď som ostal sám vrátil som sa na Rokfort. Bol to môj domov. Jediný! On zničil všetko, čo mi patrilo. Zmaril životy všetkých. Rodiny, kamarátov... Ani doma na Rokforte to už nebolo to, čo bývalo. Každý koho som poznal bol mŕtvy. Ostávala jediná osoba. Zradca!
Ale tvoje smutné oči boli nepriehladnuteľné. Zabodnuté kdesi v nedohľadne a prázdne. Vzdal si sa sluźbe jemu a vrátil si sa domov. Na rokfort... Ten hrad ti bol teraz jediným domovom. Vydedený a sám. Nemal si silu mi odporovať. A mne robilo dobre, keď som ťa mohol ponížiť a zhodiť pred všetkými.
,,Á ide slávny Malfoy. Kde si nechal otecka? V azkabane?´´ skrýkol som na teba na schodoch jak poobede. Otočil si sa a v prázdnom pohľade sa mihla bolesť. Pokračoval si ďalej, bez slova. Vtedy ma ani nenapadlo, čo spôsobím. A až potom, o dva dni neskôr, keď som sa dozvedel, že si odišiel došlo mi, že si bol tým jediným, čo som mal. Posledným kúskom, ktorý ostal z roztrateného puzzle. Bol si tým, kto mi ešte vlieval cit do žíl. Bola to síce nenávisť, ale nieje snaď nenávisť akousi zvrátenou vášňou? Tá pravá nenávisť tou, ktorá varí krv a zviera žalúdok... Práve ona mi dokazovala, že ešte žijem, že ešte mám city a dokážem nenávidieť...a možno aj milovať. A potom si tam zrazu zo dňa na deň nebol. Proste si sa vytratil. A moje dni sa stali prázdnymi a nezáživnými. Túlal som sa chodbami ako duch. A nakoniec som sa rozhodol. Nemalo cenu tam ostávať.
A teraz som kráčal tou uličkou, iba sám. Boli to už tri týždne, čo som sa bezcielne túlal a dúfal, že kdesi najdem koniec môjho života. Nemal som prečo žiť. Prišiel som aj o posledný cit. A kvôli tebe! Túźil som zomrieť. Veď prečo zachraňovať svet, keď uź mi v ňom nik neostal?
Zabočil som do jednej zo slepých uličiek. Ani neviem prečo som šiel práve tam. Zdalo sa mi to tam dostatočne temné a ponuré miesto, aby sa tam ukrýval hocikto, kto by to ukončil. Ukončil moje trápenie. A mal som pravdu. Nečakala ma tam však smrť. Čakal ma tam nový život. Vtedy som si to ešte neuvedomoval. Nebol som si vedomí mojich činov, keď som bral do rúk tvoje chvejúce sa telo a jemne ti odhrnul vlasy z tváre. Ústa boli pootvorené a vytekal z nich tenký pramienok krvy. Vlasy zlepené, oči privreté a chvel si sa. Ach Draco, kto ťa tak doriadil?
Odniesol som ťa domov...teda ak som Grimualdove námestie v tom čase nazýval domovom. Tri dni bdenia nad tebou, tri neprespané noci a nespočet bezsenných toník na tvoje nočné mory. Tak vyzerali najbližšie dni. V mdlobách si vykrikoval zo sna. A prekvapivo moej meno. Volal si o pomoc, prosil si jeho, aby ťa ďalej nemučil. Na štvrtý deň som to nemohol počúvať. Tisli sa mi do očí slzy, keď som si predstavil čo si prežil. Mohol som snaď za to ja? Mohol som za to, že si odišiel? Odpoveď som poznal, ale nikdy som sa ju neodvážil vysloviť. Na piaty deň si otvoril oči. Nervôzne si nimi tykal po miestnosti a snažil si sa zistiť kde si. A vtedy som sa nad teba naklonil. Cúvol si a narazil si hlavu o čelo postele. Zachytil som ťa a položil naspäť do postele. Zachvel si sa pod mojím dotykom. Nevenoval som tomu žiadnu pozornosť.
,,Potrebuješ ešte odpočinok´´ povedal som a zohol som sa po hubku, ktorú som namočil do skludňujúceho elixíru. Začal som ti ňou prechádzať po rankách na tváry, krku a pokraćoval nižšie. Vyhrnul som ti tričko. Striasol si sa a odtiahol moju ruku. ,,Čo-čo sssakra r-robíš?´´ Hlas sa ti viditeľne triasol a ruka o malú chvílu klesla vyčerpaním. Pohladil som ťa hubkou po čele, na ktorom sa ti zrážal pot. Roztriasol si sa eśte viac a ja som sa zlakol, že ti je snaď zima. Okamžite som škriatkovy prikázla, aby lepšie zakúril v krbe a znova sa vrátil k tebe do izby. Snažil si sa posadiť na posteli, ale akosi sa ti to nedarilo. Zaltačil som ťa naspäť do perín a posadil sa na okraj tvojej postele.
,,Čo robíš, Potter?´´hlas si mal pevnejší. Žeby tie žbrndy, čo som sa podla všakovakých knížok snažil vyrobiť zaberali?
,,Myslíš to, že ti zachraňujem život, alebo to, źe som si sadol na okraj postele?´´ spýtal som sa pobavene. Prepálil si ma šedými očami. Akoby sa do nich vrátila tá stará rivalita. Iskrili a blískali sa. Ostal si však ležať v posteli a prijal si odomňa elixír na spanie. To sme si veľa nepovedali, Draco, pomyslel som si, keď si po chvílke zaspal. Tvoja tvár sa akoby upokojila a maska nadradenosti spadla. Vtedy si bol najkrajší. A mňa tvoj pokojný spánok nenechal chladným.
----
Prešiel týždeň nášho zvláštneho spolužitia. Najzábavnejšie na tom bolo, že nik nevedel, že sme práve tu. A spolu! Občas som tomu ani neveril sám. Prišiel som zrazu o všetko, okrem teba a práve preto som si užíval tvoju prítomnosť. Užíval som si tú nenávisť. Priam fanaticky som ju vyhladával. Bol to jediný cit, ktorý si mi mohol dať. Aspoň vtedy som si to myslel...
Zišiel si pomaly na raňajky a prepálil ma chladným pohľadom. Na mojej tváry sa rozlial zákerný ale úprimný úsmev. Bolo zvrátené, že som si užíval tvoju nenávisť? Bolo snaď úchylné, že ma vzrušovalo urážať ťa? Bol som bláznom, keď som miloval každú tvoju urážku?
,,Čo je Potter, dostal si ako darček rozum, keď sa tak štastne culíš?´´ prehodil si akoby nič a vybral zo skrinky misku. Mlieko a cereálie boli tvoje oblúbené raňajky a ja som ich pripravil na stôl tak, ako každý deň. A ako každý deň si najprv otvoril skrinku, aby si sa ujistil, že som naozja cerealie vybral potom chladničku, aby si sa ujistil, že som vytiahol aj mlieko. Nestačilo ti pozrieť na stôl! A ako každý deň som sa na tebe zasmial, keď si sa zhnusene posadil za stôl. Čakal si proste na príležitosť, kedy mi môžeš vytknúť, že na stole rańajky niesu. Ale oni tam vždy boli. A to ťa neskutočne štvalo! A ja som sa zabával...
,,Aj ja tebe prajem dobré ráno Malfoy! Ako si sa vyspal?´´začal som najmilším tónom, aký som pri tom zmetkovy dokázal udržať.
,,Neskutočne....ZLE!´´vybafol si na mňa podráždene ,,Chrápeš, vieš o tom?´´
Zasmial som sa. Od srdca som sa zasmial. Hovoril mi to každé ráno. A ja popritom nechrápem. Robím to proste naschvál, nemôźem si pomôcť. A ty si to vedel.
,,Nie vážne?´´nasadil som šokovaný výraz. Teraz si sa smial ty. A ja som neodolal uculiť sa nad tvojim smiechom.
,,Potter zasa sa culíš´´ upozornil si ma s úsmevom. Teraz keď tak rozmýšlam slovo culiť sa si ma naučil ty. Používal si ho stále a bolo to tak milo infantilné.
,,Hmm no, to bude tým, že mi treba na wc´´ odvetil som a postavil som sa. Okamźite si sa zdvihol aj ty. A každodenný boj o kúpeľnu mohol začať. Vybehol som schody ako prvý. Viem bolo to odomňa nečestné, kedže si bol ešte zoslabnutý, ale užíval som si chvíle, keď si mi začal bušiť na dvere kúpelne zo slovamy, že nech ťa okamźite pustím, lebo to uľutujem. A potom keď som dvere otvoril a ty si ma protlačil o chladné kachličky a zacítil som tvoj teplý a zrýchlený dych z behu prešla mnou vlna elektrického vzrušenia. Ako každé ráno som ťa nechal, nech sa osprchuješ a potom som tam vliezol sám so svojim vzrušením. Ach, ako ľahké bolo klamať vlastné telo, že je to iba tým, že som dlho nikoho nemal. Tým to nebolo, vedel som to až príliš dobre.
-------
Bol december, ráno, asi tak desať hodín. Zrovna som odbavoval v sprche potrebné veci z našej rannej potyčky, keď sa dvere otvorili. Ďakoval som nohu, že sklá sprchy boli zahmlené, lebo si vošiel ty.
,,Potter, treba mi na wc!´´zaskućal si ako malé dieťa. Zasmial som sa. Vedel som, že som strašne zlý, keď som neopravil tú druhú kúpelňu, aj keď si ma milion krát prosil. Nemohol som však odolať.
,,Vypál Malfoy, vydržíś ešte´´zasyčal som a pustil studenú vodu. Potreboval som skludniť svoje vzrušenie a po pár minutách sa mi to aj podarilo. Natiahol som sa za uterákom a omotal si ho okolo pása. Bol to risk. Ale risk je zisk...a to ma vtej chvíli však vôbec nenapadlo a vystúpil som zo sprchy. Stál si tam a rukou si zakrýval rozkrok. Zasmial som sa ,,Malfoy, to chce foťák. Nechám ťa pocikať a zatial si poňho zbehnem, hej,´´
,,Nechaj si to a VYPADNI!´´zasyčal namňa a nervôzne očami tikal po miestnosti. Zastavil sa na mne a očami skĺzol po hrudníku, až po...ach bože! Šokovane som sa otočil. Zasa sa mi v rozkroku rysovala vybúlenina. Som normálny? Vycúval som z dvier ,,Tak sa vyšti a vypal, eše som sa neosprchoval!´´ sykol som zpoza dvier a pribuchol ich. Neodolal som však a ostal načúvať za dveramy. Nepočul som však nič. Proste ticho! A zrazu stenanie... Tiahle a vzrušené. Zrazu som zatúžil vidieť skrz dvere. Naozaj si Malfoy... Privrel som oči a skúsil si vybaviť, ako asi vyzerá pri tej činnosti. Zacítil som známe šklbanie v slabinách. Musel som sa otočiť a odkráčať.
Pár dní som ti kvôli tomu nedokázal pozrieť do očí. A ani ty si dokonca neprovokoval. Snaď si vedel, čo sa stalo? Vycítil si to? A aj moje vzrušenie?
Raz večer si to však nevydržal. Sedel som v knižnici a ty si zrazu priplachtil dnu ako veľká voda. Uškrnul som sa nad tým, ako si zakopol o koberec a vzápetí sa zatackal. Ako som miloval tieto tvoje malé nehody. Vždy som sa kvalitne zabával na tvojom klianí a nadávaní.
,,Potter!´´zvreskol si. Zasmial som, aby som na seba upriamil pozornosť. Otoćil si sa a zbadal si ma schúleného v kresle. Držal sm v ruke knižku a smial sa. Ale tebe akosi do smiechu nebolo. ,,,Potter...´´zhlboka si sa nadýchol. Prestal som sa smiať, keď som vycítil, že je to zlé. Bol si vytočený. Ale nie takými tým príjemným spôsobom, ako keď som ťa vytočil ja. Toto bolo vážne. ,,pozeraj!´´ hodil si po mne noviny. Chytil som ich trhavým pohybom a zadíval sa na titulku. Boli tam naše fotky. Tvoja aj moja. Asi rok staré. A pod tým titulok: Chlapec-ktorý-prežil a Draco Malfoy oficialne vyhlásený za mŕtvych!
Usmial som sa a čítal som ďalej: Po trojmesačnom hladaní študentov siedmeho ročníka Draca Malfoya a našej jedinej nádeje Harryho Pottera boli obaja oficialne vyhlásený za mŕtvych. Aurori sa vyjadrili o tom, že ich hladali všade, ale po sedemnásťročných chlapcoch akoby s zľahla zem.
,,Vidíš to?´´zvreskol si vytočene. A ja som sa z plného hrdla rozosmial. Nechápavo a zároveň naštvane si na mňa pozrel. ,,Čo je na tom vtipné, Potter?´´
,,Nič...´´vysúkal som zo seba. Od smiechu mi vyhŕkli slzy. A ty si naštvane prekrížil ruky na prsiach a pozeral na mňa ako na blázna
,,Ja...´´lapal som dych ,,Proste... snil som o tom, že svet zabudne na Harryho Pottera!´´
Nechápavo si na mňa pozrel. Pokúsil som sa trochu ukludniť a vzpriamiť sa na kresle. Knihu som odložil na stolík a začal rozprávať: ,,Pozri Malfoy, prišiel som o všetko, o všetkých priateľov. Už netúžim po tom ho poraziť. Nech si kľudne vládne nad svetom, ale mne nech dá pokoj!´´
Posadil si sa vedla mňa ,,Harry...´´ako zvláštne to vyznelo, keď si to prvý krát vyslovil bez cynizmu a potupného prívlastku. Mal som chuť sa usmiať, ale zachoval som si kamennú tvár. ,,pozri ľudia tam vonku na teba spoliehali. Teraz prišli o poslednú nádej, čo myslíš, ako sa cítia?´´ Mal som chuť povedať: ,,Asi tak, ako ja som sa cítil, keď si zmizol´´ Neurobil som to. Mlčal som. ,,A keď už nemyslíš na ostatných mysli aspoň na nás´´ Položil si ruku na tú moju, ktorá bezvládne ostala ležať na operadle kresla a preplietol si svoje prsty s mojími. ,,Čo ak nás tu najde? Čo ak proste príde?´´
Prevrátil som oči. ,,Nenajde...Draco´´ Zahryzol si si do pery, keď som vyslovil tvoej meno. Bolo to zvláštne...ale v mysli som ťa tak volal uź dlho, len som sa to bál priznať,,Tento dom je chránení kúzlom. Všetcia si totiž myslia, že vyhorel do tla. Zaobstara to ešte Hermiona než...´´nedokázal som to dopovedať. Upokojujúco stisol moju ruku a usmial sa ,,Prosím, musíš sa ho zbaviť...´´
Prevrátil som očami ,,Áno fajn! Tak počkaj, ja si iba skočím zabiť Voldemorta a o chvílu som späť, miláčik´´ povedal som cynicky a vzápetí si skusol peru. Po dlhom čase som sa donútil vysloviť jeho meno.
A ty si sa na moje počudovanie usmial. A vzápetí mi došlo prečo. Naozaj som povedal miláčik?
,,Ach dobre, miláčik. Ale prosím buď doma do večere´´zasmial si sa a namieril si to preč z knižnice. Prikývol som a nasledoval ťa. Bolo už príliš neskoro na to, aby som išiel zabíjať niake slizké individua a tak sme sa uložili do postele. A ty si celú noc hádzal nemiestne vtipi na jeho účet. A ja som sa smial. A strach z tej potyčky s ním ma pomaly opúštal. Aj keď som cítil, že to bude čoskoro akosi som sa nebál.
-------
Asi si sa zbláznil. Ty sám si sa ponúkol, že ma naučíš pár kuziel z čiernej mágie. A ja som bol asi bláznom, keď som súhlasil. Kam sme to dotiahli, keď ma trénuje Draco Malfoy? Pomyslel som si v noci pred bojom. Bol som odhodlaný zajtra odísť. A ty si začal byť akosi nervôzny. Žeby si začal lutovať, źe si ma na to vôbec nahovoril?
Ráno som sa zobudil vcelku skoro. Na moje počudovanie tvoja posteľ boal prázdna. Nikdy si nevstával skôr!
Zišiel som dole. Našiel som ťa v kuchyni. Na stole stála krabica cerealii, mlieko a hrianky. Prekvapilo ma, že vieš, čo rád raňajkujem. Posadil si sa ku mne, naložil si si cerealie a začal si jesť. Aspoň si sa snažil. Bez chuti si chrúmal s očami upretými kdesi do dialky. A zrazu ani mne tie topinky nechutili. Asi som si začal uvedomovať, do čoho vlastne idem.
Všimol si si, že nejem a chytil ma za ruku. Na malú chvílu som na teba otočil svoj pohľad a zachvel som sa. Mal si akosi ocelovejšie oči. Pohľad skĺzol na tvoje ústa. Chvela sa ti spodná pera a musel si si ju skusnúť.
,,Harry...´´oslovil si ma opatrne. Bola v tom prosba. A snaď som pochoil správne, keď som sa naklonil a spojil naše pery. Bol to krátky bozk. Len taký letmý. A obaja sme neverili, že to nebol iba sen. Usmial som sa. Prišlo mi to zasa vtipné. Čo to vlastne bolo? Znamenal ten bozk čosi? Bozkával si dobre, to som musel uznať. Ale bola to iba akási hra. Ty si poprosil a ja som ti prosbu splnil. Znamenalo to čosi?
----------------
Teraz som stál na bojisku a rozmýšlal o tom všetkom. Od konca šiesteho ročníku sa celý môj svet zmenil. Nikdy som si veľký boj s Voldemortom nepredstavoval takto: V tmavej uličke, sám a medzi krysami.
Rozmýšlal som. O tebe, o mne, o nás. Je zvláštne ako ľahké je nahovoriť niekomu, že spolunažívanie dvoch bláznov vlastne nič neznamená. A zvláštne je aj to, ako ľahké je klamať vlastné telo nehovoriac o ľudoch naokolo a ako je zvláštne vyslovovať tvoje meno bez cynického úšklabu a akéhosi potupného prívlastku.A najzvláštnejšie je, ako ľahké je nahovoriť sám sebe, že jeden bozk nič neznamená a že milovať ťa nieje možné....
A až teraz som si to všetko uvedomil. Ten bozk neznamenal veľa. Ten bozk znamenal viac. Bol to akýsi prísľub, že sa vrátim.
Zavrel som oći, a keď som ich otvoril stále stál predomnou. On-Voldemort! Strach z mena prešiel tak, ako strach z neho. Vedel som, že mám pre koho vyhrávať. Zomlelo sa to rýchlo, keď namňa vypálil kliatbu. Neodpustil si poznámku o tom, že keď som sa chcel schovať pred ním, prečo som prišiel. Ignoroval som to. V mysli som mal tvoje pery...a lásku. Ani neviem ako, on zrazu ležal na zemy. Oči dokorán šokom a ústa otvorené, ako kričal, keď sa rútil k zemy. V ruke v smrtelnom kŕči zvieral prútik. A ja som sa zasmial! Bolo to kruté... A najkrutejśie bolo, keď som jeho telo pohodil pred dvere Rokfortu a zaklopal na dvere. Von sa vyvalili šokvaný študenti a učitelia a bol som znova hrdinom. Oslavoval som jeho smrť bez toho, aby som si spomenul, že ty ma tam kdesi čakáš. Bolo to kruté? Bol som krutý? Začali ma prezývať Chlapcom-ktorý-prežil-aby-vstal-z-mŕtvych-a-zachránil-nás. Bol som ako boh. A ty si ma čakal...
Po troch dňoch osláv ma to prestalo baviť. A konečne som sa vrátil domov. Vrhol si sa mi okolo krku a bez zaváhania ma pobozkal. Zasmial som sa.
------
Vplachtil si do kniźnice s úsmevom na perách a hodil si po mne výtlačok denného proroka. Zmietol som zo stola množstvo brožúr o cestovných kanceláriach a zadíval som sa na titulku: Chlapec-ktorý-prežil-aby-vstal-z-mŕtvych-a-zachránil-nás opäť nezvestný!
Zasmial som sa a čítal som ďalej: Harry Potter, ktorý iba prednedávnom porazil Toho-ktorého-meno-uź-môžeme-vysloviť zasa zmyzol. Uź týždeň nezvestný Potter asi nedokáže byť vdačný za slávu.... Ďalej som nečítal. Odhodil som denný prorok za seba a pritiahol si ťa do náručia. Bozkávali sme sa dlho a intenzívne. Ani som si nevšimol, že vonku zatial začal padať sneh. Prvý sneh tohto roka. Prvý sneh zbytku nášho života. Nového života kdesi ďaleko! A zrazu som presne vedel, kam pôjdeme. Oficialne mŕtvy Malfoy a neoficialne utečený Potter smerom do Strednej Európy! Tak ma tá myšlienka uchvátila, že sme vyrazili hneď na druhý deň ráno. Len mi prosím nabudúce pripomeň, že v lietadlách ti býva zle...
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Andromeda Andromeda | Web | 20. dubna 2008 v 23:52 | Reagovat

Lilly ja...neviem ja sa tu culím ako keby som vyfajčila fajku mieru...je to také...ironické a bezstarostné? Kde je to slovo....to správne slovo...plávať, plávať...ako tá Dori z Nema :D No dobre trepem...ale ja vlastne neviem čo povedať...napísané úžasne :) Tak ako vždy :) Len musím povedať že tý dvaja sú rozkošný :D A čo dalej...Tá-čo-píše-úžasné-poviedky :D Dobre popíšem ti tu kopu blbostí to sa nehnevaj :D Nič iné ma nenapadá :D I can fly...a..a...a...e...e :D Dobre trpem dosť...stačí ti to že si ma touto poviedkou zaskočila? :) Vrrrr :)

2 fanthasia fanthasia | E-mail | Web | 21. dubna 2008 v 15:32 | Reagovat

no to je uuužasne..fakt lill klobuk dole. proste krasa :)

3 cincina cincina | Web | 23. prosince 2011 v 19:27 | Reagovat

ááá...dokonalé♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama