Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



5.kapitola - Draco´s Manor

27. dubna 2008 v 23:31 | Lilly Asteria Evenová |  Najlepšie prázdniny
Konečne som sa dokopala toto dopísať. neni to vtipné, je to skôr o ničom... ja za to nemôźem O:-)

Hermiona si vysušila mokré vlasy, kúzlom ich upravila, aby neposlušné vlny až tak moc nevybočovali z cesty, obliekla si šaty, ktoré si sem priniesla ako zálohu, keby išli s Ronom kamsi do spoločnosti (o čom síce pochybovala, ale ďakovala sama sebe, že ich zobrala aspoň na túto príležitosť) a nakoniec si ešte zvýraznila jemné pery rúžom a a riasi riasenkou. Skontrolovala svoje šance v zrkadle. Stále nechápala prečo to vlastne robí a čo si tým chce dokázať. Snaď to, že aj ona môźe očariť Malfoya? Veď mala predsa rada Rona a on...čím vlastne bol? Chcela snaď sama sebe dokázať, že stojí ešte za niečo? Bolo to snaď o tom, že Malfoy by bol tou najkrajšou trofejou?
Zasmiala sa nad svojími myšlienkamy a vyplachtila z izby. Vplížila sa dole po schodoch až na chodbu, odkial sa vybrala priamo von. Vďaka bohu si ju nik nevšimol. Fajn, teraz ako prejsť v opätkoch v tom snehu? Hermiona, Hermiona ty si tomu dala! Nadávala sama sebe, keď sa brodila v snehu a jej petnásť centometrové opätky priemeru 1 milimeter sa jej zarývali do hlbokého snehu. Mala chuť sa vybidnúť na to, že sú medzi muklamy a proste sa premiestniť.
Konečne sa dostala na normálnu cestu. Zrýchlila krok a kúsok si podvihla dlhé šaty, ktoré už mala na spodku celé mokré a pošlapané. Pritiahla si bundičku viac k telu, lebo na večer začalo fúkať a pridala do kroku. O malú chvílu sa ocitla na tak známej cestičke pred tak známou vilou, ktorá ju fascinovala. Otvorila bránku a vošla. Na jej neštastie cestička k domu bola pokrytá ľadom. Pomaly vykročila a úspešne prišla až k schodom, ktoré viedli na terasku. Konečne prekonala aj tie a zaklopala obrovským klopadlom. Dvere sa samé otvorili a v nich sa objavil malý škriatok.
,,Poďte dnu slečná. Pán Malfoy vás už očakáva.´´ povedal a ukázal smerom do útrob domu. Hermiona vykročila, no v tom sa jej opätok na ľade pošmykol a ona uź videla ako sa ocitne na zemy. Niekto ju však chytil za ruku a vtiahol do náručia.
,,Dávaj pozor!´´ zasmial sa a postavil ju na rovné nohy. Hermiona zdvihla hlavu a zadívala sa dol šedých očí najmladšieho potomka Malfoyov. Stále ju akosi ochraniteľsky držal za ruku a druho uza pás. A nevediac prečo sa roztriasla. Snaď preto, že z otvorených dvier ťahal studený vietor, alebo preto, že ju tak zvláštne držal.
,,Ehm.. Malfoy´´ odkašlala si. Draco sa spametal a rýchlo ju pustil. Nervôzne prešlapla.
,,Som rád, že si prišla´´ usmial sa na ňu tým neodolatelným úsmevom, ktorý poznala zo školy. A zasa sa v nej čosi zlomilo a z odhodlania, ktoré mala, keď sem kráčala ostali iba trosky.
,,Aj ja som rada...teda vlastne som rada, že is rád..treda...bože ja trepem´´vykoktala šokovane. Draco sa iba rozosmial. A jeho smiech bol nákazlivý (íha nove odvetvie tuberkulozy: SMIECH!!) tak sa rozosmiala aj ona.
,,To nič, poď ďalej´´ uviedol ju do malého salónika, kde v krbe plápolal oheň Vyzeralo to tu útulne a na jej prekvapenie bola izba zladená v červených farbách. Posadil ju do jedného z kresielok a prikázal škriatkovy priniesť flašu škriatkovského vína. Rozlila krvavú tekutinu do pohárov na stopke a jeden jej elegantne podal.
,,Tak vidím, že si sa nakoniec odhodlala prísť´´ povedal, keď si odpil z vína a preloźil nohu cez nohu.
,,Áno´´odpovedala jednoducho a napila sa zo silného vína.
,,Asi vieš, že by som rád vedel čo sa deje v anglicku. Neukázal som sa tam skoro rok´´ pokraćoval ďalej a pretočil pohár medzi prstamy.
,,Áno vypariť sa hneď po škole. Múdry a zbabelí ťah. Bojíš sa snaď zvyšných smrtoźrútov? Môźem ťa upokojiť žiadny už niesu.´´ uškrnula sa. Páčilo sa jej chvílu byť tá nad vecou.
,,Niesu? Aurorom sa ich snaď podarilo chytiť?´´ šokovane na ňu pozrel,, A všetkých?´´
,,Nie aurorom. To my sme ako blázni behali a chytali. Aurori a ministerstvo nepohli skoro ani prstom!´´ naštvane poloźial pohár na stôl, aby potlačila tendenciu ním tresknúť o zem.
,,Aha...´´na viac sa nezmohol. Iba tka sedel a čučal do ohňa. A Hermiona sa začal zvláštne usmievať ,,A ty si prečo ušiel sem?´´
Pokrčil plecia a otoći lna ňu tvár osvietenú ohňom. Vonku sa pomaly stmievalo a veľká vila začínala byť strašidelná. ,,Asi som sa bál, čo povedia ľudia na prestrašeného Malfoy´´ V jeho tváry sa mihla úprimnosť. Hermionu to šokovalo, kedže ho takto ešte takto nepzonala. Znova si poriadne lokla vína a zadívala sa von oknom. Slnko skoro zapadlo. Mohlo byť možno sedem hodín.
Draco sa na ňu milo usmial a jemným oslovením ju znova vratil do reality. Rozprávali sa dlho. Pomaly ani nevnímala, že slnko zapadlo a že večer sa prehupol do noci. Ani to, že vonku žiarili jasné hviezdy a mesiac uź bol dostatočne vysoko na to, aby mohol začať znova zapadať.
,,Hermi´´ oslovil ju zrazu. Strhla sa z mikrospánku, do ktorého ju dostávalo praskanie ohňa, jeho melodický hlas a víno, ktoré stihli vypiť skoro celé. ,,Je neskoro´´ upozornil ju. Pozrela von. Bola hlboká noc. Hodiny na stene oznamovali pol dvanastej.
,,Ach, asi by som mala ísť. Asi ma uź hladajú´´ zberala sa na odchod. Chytil ju za ruku a zatlačil späť do kresla ,,Prestaň, je noc kam by si šla? Ostaneš tu a ráno pôjdeš.´´
,,Ale ja musím. Bude to divné, keď prídem ráno´´ oponovala mu a zdvihla sa.
,,Niečo sa ti stane!´´ namietol rázne a zatarasil jej cestu.
,,Odkedy sa Malfoy bojí o humusáčky?´´zasmiala sa ,, A k tomu som čarodejnica!´´
,,No a? Nikdy nevieš čo je ta, vonku´´ oponoval zúfalo. Zadívala sa mu do očí a zrazu jej docvaklo. On nechcel byť sám! Proste chcel, aby ktosi bol s ním´´
,,Dobre ostanem´´ povolila nakoniec. Usmial sa a dal zavolať škriatka. Ten sa rozospato prikymácal. Okamžite mu rozkázal nech pripravý postel v hostovskej a odviedol ju na poschodie. Prešli okolo izby, ktorú označil ako ,,Jeho komnaty, kde je vždy výtaná´´ a prešiel do druhých dvier a otvoril ich. Bol ito nádherné veľké komnaty. Znova ju prekvapila ich farba, kedže boli do oranźova a vcelku moderne zariadené ,,Malfoy ty sa nezdáš´´zasmiala sa a zadívala sa na veľkú a priestrannú posteľ. A to tu má spať sama? Odjakživa sa sama bála. Chytila ho za ruku. Otoćil na ňu spýtavý pohľad.
,,Nieje to niake veľké?´´ spýtala sa úplne odveci. Draco sa uchechtol ,,Nehovor mi, že aj ty sa bojíš´´
,,Aj iné sa báli?´´spýtala sa provokatívne a zdvihla obočie. Draco na chvíluzneistel ,,No nie, ja som myslela ...ale to je jedno´´ spametal sa vzápetí a konečne pustil jej ruku ,,Tak dobrú noc * Otočil sa a zavrel za sebou dvere. Ostala v miestnosti sama. Na posteli leźala čistá nočná košela a v krbe horel oheň. Rýchlo sa prezliekla a vliezla do postele. Ona je u Malfoya v posteli...Neskutočná predstava!
Pritiahla si perinu až k brade a o malú chvílu už tuho spala. Posledné na čo myslela bolo, źe uź nikdy nechce odísť. Bolo tu tak príjemne.Žiadna psichycky labilná Luna, Harry so svojími depkamy, Ron so svojím večným frflaním a ani Ginny s jej namyslenosťou. Proste iba ona, tento dom a...Draco!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jasane Jasane | E-mail | Web | 28. dubna 2008 v 6:48 | Reagovat

Skvělý!!! Prostě úžasný!xD Ten konec se ti povedlo xD Psichycky labilní Luna xD Super

2 Lostt Lostt | Web | 28. dubna 2008 v 17:29 | Reagovat

No tak psychicky labilna Luna proste fici...:) Super kapitola:)))

3 fanthasia fanthasia | E-mail | Web | 28. dubna 2008 v 19:46 | Reagovat

juuu super je tato kapca:) sorry za slovosled :D:D:D moooc sa mi paci kapitolka

4 monča monča | 29. dubna 2008 v 20:08 | Reagovat

veruu kedy pridavas dalsiu??

5 malfoyse malfoyse | Web | 30. dubna 2008 v 7:25 | Reagovat

heh..no som zvedavá čo ďalej..:)))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama