Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



4.kapitola- Prídu spomienky

26. dubna 2008 v 23:12 | Lilly Asteria Evenová |  Malý príbeh o tom, ako to skončilo....
Ďalšia kapitolka sa nesie. Trošku spomienok :) Tak chcete vedieť, kto je prievozník? Ale asi to uź určite viete :)
PS: Stále mi akosi blbne a vypadáva net, tak sa nehnevajte, že niesom na icq ani na skype :/

4.kapitola- Prídu spomienky
,,Lily a James nemuseli zomrieť nebyť teba...´´ Tie slová ti stále rezonovali v hlave. Bolo zvláštne, źe is zrazu vedle, kto to bol. Akoby však z tých spomienok chýbala ešte jedna osoba. Boli tam prázdne miesta, ktoré si si nepamätal. Pamätal si si, ako James robil zle Siriusovy, ako sa ich Lily zastávala, ako si sa ty nečinne pozeral. Chýbal tam však ktosi. A akosi podvedome si vedel, že jeho identitu poznáš až veľmi dobre. Prievozník vedľa teba kráčal skoro nečujne, akoby na seba nechcel upozorniť. Ty si to však vedel... už dávno.
,,Prečo mi to nechceš povedať?´´spýtal si sa zrazu. Cháron si skusol nervôzne dolnú peru. ,,Nemám ti čo vysvetlovať. Som iba prievizník, mojou úlohou je previesť ľudí podsvetím´´
,,Ale ty si somnou išiel ďalej! Toto už nieje predpeklie, kde máš strážiť´´ namietol si. Neodpovedal. Kráčal ďalej bez slova. Mal si chuť mu zrazu jednu vylepiť a nehučať naňho, že je nezodpovedným. Prečo vlastne?
Priblížil si sa k nemu a otoćil ho na seba. Zohol sa, aby ťa umlčal bozkom skôr, ako niečo povieš. Vaše pery sa spojili. Ruky sa inštinktívne ovinuli okolo jeho pása. On začal blúdiť ku gombičkám tvojej košele. A zrazu ďlašia spomienka...
---------
Pery kĺzali po nahej pokožke. Teplá dlaň elektrizujúco pristála na stehne a posúvala sa vyššie. Záplava čiernych vlasou ťa šteklila na bruchu. Vzrušene si preglgol. Prstamy mapoval tvoej jazvy. Tak nežne. Odfúkol si vlasy z tváre a ty si sa zasmial. Pobozkali ste sa.
Videl si, že ste boli obaja starší. Aj jeho výraz bol múdrejší, než v predchádzajúcich spomienkach. A v oćiach akýsi smútok.
Pohladil si ho po vlasoch a stahol si mu nohavice. Vzrušene zaskučal
--------
Cháron sa od teba rýchlo odsunul a prehrabol si rozpačito vlasy. Pritisol si sa znova k nemu a pohladil ho po líci. Usmial sa.
Znova ste kráčali a obaja ste vedeli, že to čo ste videli bolo vaše milovanie. Čo však bolo medzi tým? Tie roky, čo ste zostarli?
Zastali ste na lúke. Bola ponurá a strašidelná. Zpoza stromov sa ozývali najrozličnejšie zvuky. A na lúke tancovali víly. Aspoň sa zdalo, že ženy v bledofialových šatách a zvláštnym prázdnym výrazom sú víly. Neboli
,,Pomôžte...´´ zasyčala jedna z nich. Šaty mala dotrhané, oči vpadnuté a čierne vlasy úplne rozcucahné.
,,Pomôžte!´´ chytila Chárona za ruku ,,Pomôž! Za chvílu prídu...oni! Spomienky! Pomôž mi, zachráň ma! Bratranček môj najdrahší!´´ Žena sa zviezla na zem a zopela ruky smerom k Cháronovy
,,Nie Bella!´´ odpovedal chladne a cúvol. Prepálil ju nenávistným pohľadom a odplul si k jej nohám. Sledoval si všetko toto mierne vykolajene. Čo tá žena vlastne urobila?
,,Pomôž! Si ako ja! Si z tej istej krvy! Pomôź mi, prosím´´ nariekala a zopínala ruky smerom k nemu. Márne. Cháron cúvol ešte o krok
,,To olutuješ! Asi ešte nevieš kto je Bellatrix Lestrangerová!´´ začala sa vyhrážať. A Cháron sa mrazivo zasmial ,,Tu niesi Lestrangerová! Tu si Bella! Malá a prestrašená Bella. Povedz je to tu horšie, ako azkaban?´´
V očiach ženy sa objavili slzy ,,Nie, už niesom Bella! Nie! Niesom jeho! Nie! Nenávidím spomienky!! NIEEEEE´´ jej výkrik sa niesol ešte dlho ako ozvena. Žena sa rozbehla pomedzi stromy. Snaď sa chcela skryť pred spomienkamy, snaď chcela ujsť sama pred sebou. Konáre stromov jej trhali šaty. A ona kričala.
Cháron si posmešne odfrkol ,,Stále budeš iba Bella! To malé dievčatko, ktorému robili zle. To malé dievčatko, čo sa bálo večer spať samé a vliezalo kumne do postele!´´ zkríkol za ňou. Žena sa zviezla na kolená a z jej očí vytriskli slzy.,,Nechcem byť Bella!´´
,,Poď´´ povedal prievozník chladne a potiahol ťa za ruku, keď si nereagoval a ďalej fascinovane hľadel za ženou. ,,Tej neni pomoci.´´
Kráčal si ďalej. Ale zrazu si sa otočil. Chytila ťa totiž za nohu a ťahala. ,,Nie, neodchádzajte. Lupin! Remus! Dohovor mu! Prosím. Viem, že som bola neposlušné dievčatko! Povedz mu, že už nikdy nepôjdem spať k nemu, keď mi to maminka zakázala!´´
Uprel si prekvapený pohľad na Chárona. Znova si iba odfrkol ,,Asi sa už zbláznila´´
,,Nie, nezbláznila! Prosim! Ja...ja som musela. Ten oblúk...ja! Bol si môj ublúbený bratranec, ale nemohla som ťa mať rada! On mi to zakázal!´´
,,Mala si sa spametať skôr, Bella´´ jej meno vyslovil tak detsky. Bellatrix znova zakvílila ,,Prečo to robíš?´´
,,Ty si ma pripravila o život., ja ťa pripravým o rozum!´´povedal chladne. Striasol si sa a chytil si ho za ruku ,,Čo to hovoríš?´´
,,NIE!´´ Bella ťa chytila za ruku tiež. A v mysli ti začali behať obrazy. Množstvo obrazov
------------
Prievozník, ktorého odvážali do azkabanu a ty si cítil ľadové slzy na svojich lícach. Myslel si, že je vinný. Ale za čo? Znova on pod vŕbou mlátičkou. Ako si ho znova uvidel. A vedel si zrazu, že je nevinný. On na Grimualdovom námestí. A potom večer, keď už každý spal iba vy dvaja nie... Stisol si pery pri tej spomienke, aby ti neunikol ston.
A potom znova on. Choval sa akosi chladnejšie. Dokonca aj keď si mu nadával, že ho mohla Umbridgejová prichytiť v tom krbe. Iba mávol rukou. Bol ako blázon.
A potom jeden večer...ach bože tá spomienka sa ti vynorila až príliš jasne. Otvoril si dvere do jeho izby. Nevedel si, prečo bolo zamknuté, ale pomohol si si kúzlom. Bál si sa oňho a chcel si sa porozprávať. V ruke si držal dve šálky čaju pre vás.
To čo si však videl ti vyrazilo dych. Obe šálky s cinknutím dopadli na dlážku a rozbili sa. Osoby na posteli sa strhli. Obaja boli nahý. On a pod ním tvoja bývalá študentka, tvoja priateľka!
,,HERMIONA?!´´ hlas sa ti zachvel. Musel si sa otočiť. Bola nahá a celá udýchaná. Pery mala nabehnuté od jeho bozkov. A on sedel bezmocne na posteli. Kiežby si to nevidel... čo robili, čo sa stalo...
Otočil si sa a so slzamy v očiach utiekol. Počul si ešte Hermionin nevinný hlas ,,Čo je mu?´´ a jeho ako jej odpovedá ,,Nič, len asi má čosi proti tomu, že si bola jeho bývalou študentkou´´
Ach keby tak vedela... keby vôbec tušila... Ale netuší! Vôbec. Nik to nevedel. Bolo to tajomstvo. Malé a hriešne tajomstvo.
Vyrojili sa ti v mysli ďalšie spomienky. Vaša vzájomná ignorácia a tá nenávisť, ktorá z teba sršala.A tak veľmi si mu chcel odpustiť.
A potom ďalšia spomienka. Bojovali ste. Prekvapivo bok po boku. Ministerstvo kúziel. On bojoval s Bellatrix, posielala naňho jedno kúzlo za druhým. Dostatočne rýchlo sa však bŕanil. Bál si sa oňho. Po tom všetkom si sa bál. A túžil si sa mu ospravedlniť. Zrazu naňho Bellatrix poslala smrtiace kúzlo. Zamrzol si obavamy. Akoby sa oňho iba šuchlo. A on prepadol za oblúk. Proste padal. A posledný svoj pohľad venoval...jej! Hermione Grangerovej. Vyhŕkli ti slzy ,,Sirius!!´´
-------
Spomienka sa rozplinula. Ležal si na tráve na lúke a v tvojich očiach sa hromadili slzy. Sirius...volá sa Sirius. Kričal si jeho meno. Túžil si zomrieť. Vlastne si si ani neuvedomoval, že už mŕtvy si. Túžil si zabiť jeho. Aj on uź bol mŕtvy. Kvôli nej.
Sklonil sa k tebe, aby ti pomohol vstať. Pozrel si naňho s nenávisťou v očiach. Zrazu si si všetko pametal. Každý jeden okamžik vášho života. Zatúžil si niečo doňho hodiť. Keď si však uvidel slzy v jeho očiach akosi sa ti zachveli ruky
,,Nechcel som, aby si to nevedel, Remus´´ povedal smutne a klakol si k tebe. Nežne ťa pohľadil po vlasoch. Jeho slzy prekonali okraje mihalníc a spustili sa po lícach. A ty sa tam sedel paralyzovane.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Andromeda Andromeda | Web | 26. dubna 2008 v 23:19 | Reagovat

Vieš čo je zvláštne? Že chodím stále dokolečka, dokola a ani neviem čo robím...ale nemôžem si pomôcť pozrieť si tvoj blog znovu a znovu...mám zvláštnu náladu...a čo sa týka poviedky...je nádherná...

2 macuška macuška | E-mail | Web | 27. dubna 2008 v 10:27 | Reagovat

krásne ach strašne pekné nemám o dodať...je to smutné ale krássne :( :)

3 qtinka;) qtinka;) | E-mail | Web | 27. dubna 2008 v 10:29 | Reagovat

je to krasne zlatko! uplne vazne bez okolnosti. uzasne.. dalej ! :)

4 fanthasia fanthasia | E-mail | Web | 27. dubna 2008 v 14:20 | Reagovat

krasna kapitolka :) veľmi sa mi pači..veď vlastne , všetky tvoje poviedky sa mi moooc pačia... proste nedherne :)

5 Lenuš Lenuš | 27. dubna 2008 v 20:24 | Reagovat

Pekne, veľmi pekne, len ma prekvapila tá časť s Hermioniu, ale inač prekrásne, ako vždy.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama