Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



19.kapitola- Laň

23. dubna 2008 v 3:46 | Lilly Asteria Evenová |  Strážkyňa Tajomstiev
Je streda a s ním prinášam aj strážkyňu. Dúfam, že nebude moc odveci :) Pomaly sa nám to začína vyostrovať. Tak čo? Prosím si komenty :)

19.kapitola- Laň
Ubehlo pár mesiacov a Lilly si musela priznať, že si na Rokforte zvykla. Mala to tu rada. Tie chladné steny sa stali jej domovom. A skutočnosť, že bývala v svojich vlastných komnatách ju tešila asi najviac. I keď boli dni, kedy si priala, aby tam niekto bol s ňou. Nemala však nikoho. Dracovy sa vyhýbala. Proste to s ním ukončila. Nebola si istá, či mu ide iba o to, aby informoval svojich smrtožrútskych kamošov. A k tomu...nebola ešte na lásku pripravená. Nie teraz!
Bol chladný november a ona sedela na obloku v svojich komnatách. Vonku husto pršalo a ona znova zatúžila, aby ju ktosi objal. Zatvorila oči a vybavila si dni, keď ho bozkala. Čím ďalej tým viac sa jej vracali tie okamžiky. Budila sa zo sna a myslela naňho. Predstavovala si, ako ju drží v náručí....
Pokrútila hlavou, aby zahnala tie myšlienky.Nemohla na to myslieť. Proste nechcela. Alebo áno?
Znovu pozrela na to upršané počasia a na chvílu zatúžila po tom ísť von. Odmalička milovala dážď. Zatial, čo ostatné deti sa báli búrky ona ju zbožnovala.
Skĺzla s parapety, vzala kabát z vešiaka a otvorila dvere. Z tmavej chodby prenikol k nej chlad a hvízdanie vetra. To ju však neodradilo. Ťahalo ju to dnes von tak, ako ešte nikdy predtým. Prečo si bola istá, že tam vonku, v hmle...ale je to hlúposť! Zahriakla samu seba a namierila si to dolu po schodoch. Zbehla na prízemie a otvorila ťažké dubové dvere. Ovanul ju chlad a jemné kvapky dopadli na tvár. Zhlboka sa nadýchla. Milovala tento pocit. Prestávala myslieť a užívala si iba tento pocit. Dážď jej zmáčal vlasy a prenikol aj pod kabát. Prečo tu ešte stála? Čosi ju však ťahalo dopredu...smerom k tmavému lesu. Vykročila do bahnitej pôdy.
,,Lilly stoj!´´ zo zavíjania vetru k nej dolahol hlas. Neotočila sa, kráčala ďalej....rovno, dopredu.... Čo to bolo? Čo ju tam tiahlo? Prečo....?
,,Lilly!!!´´strhol ju k sebe. Pozrela mu do bledej tváre...Draco Malfoy!
,,Čo robíš? Prší, si celá premočená´´ Objal ju okolo pliec. Aj on už bol celý mokrý a z cípou vlasou mu kvapkala voda.
Nezmohla sa na slovo. Čo vlastne robí? Je šialená? Stále ju tam čosi ťahalo. Vedela, že tam, kdesi v tmavom lese je...čosi...
,,Pusť ma Malfoy´´povedala chladným hlasom. Sama zaskočená tým čo robí vytiahla prútik. Bože, veď neviem ani poriadne čarovať... Čo robí? Čo sa deje?
,,L-Lill... ja´´
Prútik priložila k jeho ústam, aby ho umlčala. Potlačila nutkanie ho pobozkať, keď bola tak pekelne blízko a zašepkalá kúzlo. Snaď to víde...,,Petrificus Totalus!´´
Draco sa bez jediného slova zosunul k zemy ako doska a dopadol na bahnitú pôdu. Nahla sa k nemu a chvílu sledovala jeho oči, ktoré jediné sa hýbali a šokovane tikali z jej úsmevu k jej prútiku a späť.
,,Prepáč´´ šepla ,,Musím... ja...prepáč´´ vykoktala a nahla sa k nemu. Jemne ho pobozkala na pery a vzápetí prudko vstala ,,Prepáč...´´
Otočila sa a namierila si to k Zakázanému lesu. Zastavila kdesi na okraji a ešte raz sa obzrela na postavu, ktorá bezmocne ležala na premoknutej tráve. Bude v poriadku? Neprežila by, keby...
Zprudka pokrútila hlavou. Čo je to s ňou? Oči sa jej zaliali slzamy a ruky zovreli v päsť. Kráčala ďalej do lesa... Tak strašne ju to tam tiahlo. Ale prečo?
Bola už hlboko, keď sa za stromamy mihlo čosi strieborné. Pridala do kroku. Klusalo to, počula člupnutia kopýt o rozbahnenú zem. Predsalen to neboli obyčajné kopytká. Vźdy keď o seba škrkli akoby sa rozozvučalo milion rolničiek. Ten zvláštny zvuk a strieborná žiara sa miešala s kvapkami dažďa a mihala sa medzi konármy. Rozbehla sa. Čo to je?
Zrazu to zastalo. Videla obrys medzi stromamy. Vyzeral kôň, ale bol očosi menší. Čo je to za tvora? Pristúpila bliźšie a odhrnula konáre. Strieborné stvorenie na ňu otoćilo svoju hlavu. Laň! Bola to laň! Snehobiela, skoro strieborná a žiarivá. Kopytá boli z čistého striebra a trblietali sa v daždi. A najzvláštnejšie boli oči. Smaragdové a hlboké. Mali mandlový tvar ako tie jej. Sklonila hlavu a dovolila Lilly ju pohladiť.
Laň vykročila dopredu a Lilly ju nasledovala. Akoby ju tiahlo niake neviditelné kúzlo, ktoré ich zväzovalo. Laň zastavila a hrabla nohou do zeme. Zacvendžalo to. Ako rolničky. A kopyto o čosi narazilo. Lilly sa zohla a z bahna vytiahla kameň. Červený, ošúchaný a na ňom čosi vyryté. Dážď zmáčal jeho povrch a odhalil tak zvláštny znak. Trojuholník a v ňom kruh a čiaru. Fascinovane hladela na kameň a otočila ho medzi prstamy. Na oblohe blislo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Andromeda Andromeda | 23. dubna 2008 v 8:26 | Reagovat

Jeeej :) je to krasne. Hmm, no som faaakt zvedava co dalej :p tesim sa na patek...

2 Fanthasia Fanthasia | Web | 23. dubna 2008 v 10:15 | Reagovat

vaaaaw tak toto je fakt dobree :D našla kameň oživenia! som zvedava čo bude dalej!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama