Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



1.kapitola-Home, sweet home

26. dubna 2008 v 23:39 | Lilly Asteria Evenová |  Život je sviňa – alebo ako ich bolo osem
Tak aby som vám urobila radosť vkladám túto kapitlu :) úprimne? Je dlhá a oničom :) ale tak no... ja nič, ja slasher O:-)
PS: Už v živote nechcem vidieť zoo....kto nechápe, ten nechápe :D A ani segru nechcem vidieť :D

1.kapitola-Home, sweet home
We can live like_________________________Mohli by sme si nažívať
James and Lilly if we want *_________________ako James a Lily, keby sme chceli
where you can always find me_________________________ tam, kde ma vždy nájdeš
We'll have Halloween on Christmas_________________môžeme na Vianoce sláviť Halloween
And in the night we'll__________________________________a v noci si priať
wish this never ends_______________________ aby sa to nikdy neskončilo
A/N: *upravila som si text pesníčky :)
Lily sa s úsmevom hodila na svoju posteľ v svojej starej detskej izbe a vdýchla tú známu vôňu muklovského pracieho prášku, ktorý jej mama s oblubou používala. Cez závesy na oknách dnu preniklo tlmené letné slnko a vtáčik na strome, ktorý rástol pri dome zanôtil tú známu melódiu, ktorú uź toľké roky počúvala. Na chvílu zatúžila ísť von a zhúpnuť sa na húpačke vyrobenej zo starého kolesa, ktoré vyselo na tom veľkom strome ale vzápetí si to rozmyslela, keď sa dvere do izby otvorili a v ních sa zjavila Petúnia s povýšeným výrazom na tváry. ,,Naša malá čarodejnica je späť?! Tak čo, pohorela si tento rok, Lil?´´ jej meno vyplula tak škaredo, až sa Lily strhla a vzpriamila na svojej posteli ,,Nie, som jedna z najlepších v ročníku pre tvoju informáciu´´
,,Nie, niesi! BOLA si najlepšia´´ upozornila ju Petúnia s úškrnom. Lily sa zarazila, keď si išla sebavedome prehrabnúť vlasy a ruka sa jej na chvílu zachvela. Teraz keď to Tuny vyslovila to bolelo ešte viac... Bola...boli...už nebudú. Všetko skončilo! Lily sa na ruke zablištal zlatý prstienok s jasne červeným kamienkom a hodil oslepujúci lúč smerom k Petúnii. Tá vypúlila oči a otvorila ústa ,,Od koho to máš?´´
Lily stiahla ruku späť a uškrnula sa. Konečne má proti nej niaky tromf!
,,Od koho máš tak drahú vec?´´zvreskla na ňu Petúnia hlasnejšie. Lily sa zasmiala ,,Tá -drahá vec- ako si to nazvala sa volá zásnubný prstienok, ak by si náhodou nevedela. Ale to je asi pod tvoju mozgovú kapacitu drahá, kedže ty nikdy nič také nedostaneš!´´
,,Od koho, sakra...?´´
,,Od Jimmyho´´ skočila jej do reči Lily zo smiechom ,,Áno presne tak, dlho asi v tomto dome nepobudnem, niesom ty, aby som musela po skončení školy ostávať u rodičov´´ dodala ešte ,keď išla Tuny otvárať ústa k ďalšej otázke. Tá iba zčevenala zlosťou a zaťala päste ,,Ten...ten nýmand? Potter, či ktorý?´´
..Ešte raz mu povieš nýmand a ja ťa...´´varovne vytiahla prútik. Petunia otvorila ústa v nemom úžase a cúvla k stene. V Lily to vrelo... Pričarovať jej tak prasačí rypák, alebo kopytá. Veď môže, má už sedemnásť. Ale nie...
Sklonila prútik a založila ruky na prsiach. Nebude riskovať svoju karieru kvôli svojej sestre. Petúnia si vydýchla a napriahla sa k ďalšej poznámke. ,,Lily, zlatko telefón...´´ ozvalo sa z dola. Petunia sa zaškerila. Lily však vykročila a prešla okolo nej, akoby bola vzduch.
-----------
Remus dopadol na svoju posteľ v svojej starej izbe. Tmavé, hnedé závesy na okne boli zatiahnuté a nevrhali tak hrôzostrašné svetlo na steny izby, ktoré boli doškriabané a kde-tu chýbala omietka. Na stole sa povalovalo množstvo pergamenov, ktoré tu nechal ešte pred odchodom a aj pero, na ktorom bol ešte zaschnutý atrament, ako sa prvé septembrové ráno ponáhľal na vlak a rýchlo dopisoval úlohu z transfigurácie. Nahmatal pod vankúšom ten kúsok papiera, ktorý tam vtedy nechal a vytiahol ho. Štyria záškodníci sa na ňom štastne usmeivali a kývali mu. Sirius mal nakreslené jedno veľké srdiečko okolo hlavy. Znova siahol pod vankúš a vytiahol druhú fotografiu. Štyri dievčatá a on medzi nimi sa na čomsi smiali, vtipkovali a občas sa usmiali do kamery. Jemne položil obe fotky na vankúš a s úsmevom si ich prehliadol. S ľútosťou pozrel na kufor, ktorý ešte nevybalil a stál uprostret stola. Sedem rokov v ňom iba menil učebnice a habity, ktoré mu boli malé. Sedem rokov ho sprevádzal a teraz. Má ho vybaliť úplne? Zmocnila sa ho zvláštna úzkosť.
V predsieni zazvonil telefón a on si to namieril zdvihnúť ho.
---------
Sirius sa bolestne hodil na posteľ v svojej starej a zaprášenej izbe. Nenávidel tento dom! Neukázal sa tu dva roky! A teraz, keď bola jeho matka mŕtva...
Privrel oči a predstavil si útulnú klubovňu a ich bývalú izbu na Rokforte. Ako rád by sa vrátil do svojej baldachýnovej postele a pritiahol si do náručia nahé telo kohosi...nahé telo Remusa Lupina. Zovrel v rukách vankúš a pritisol si ho na hruď. Musí vydržať. Iba chvílu a vráti sa k nemu. Do ich bytu!
Zaskučal ako ranené psíča a otvoril oči. Nachádzal sa v tej hnusnej izbe. Jediné čo ju spríjemňovalo boli chrabromilské zástavy, malá fotka nad posteľou a....PANE BOŽE! Sirius vypúlil oči na veľký plagát z jedného muklovského časopisu. Podotýkam časopisu pre dospelých.
Vstal a pokúsil sa plagát strhnúť. Neupešne. Držal špecialnym kúzlom a nemal šancu. Blonďatá dievčina iba v plavkách zakrývajúcich to najnutnejšie sa k nemu nakláňala a vystavovala mu svoj dekolt. Odvrátil tvár a znova sa posadil na posteľ. Všetko tu ostalo tak, ako to bolo kedysi. Nikdo sa toho asi neodvážil dotknúť. Dokonca aj ten veľký namalovaný chrabromilský znak na dverách ostal.
Ach ako nenávidel tneto dom...
Na okno zaklopala sova a on sa zdvihol, aby ju vpustil dnu.
------------
Merlyn pristála na posteli s svojej -zlatej klietke- ako s radosťou nazývala svoju izbu a všetkou silou sotila veľký kufor do prostriedku veľkej kruhovej miesnosti. Ten dopadol na zem zo zadunením a otvoril sa. Veci sa automaticky začali upratovať do skrine a ona bolestne zaskučala. Prečo všetko musí raz končiť? Prečo nemohla ostať v Rokforte navždy? Namiesto toho je tu! Ako nenávidela svojho cieľavedomého otca a príliš pyšnú matku. Ako ich nenávidela. Zničili jej život. Kedysi bola iba rozmaznaná princezná. Oni ju zmenili... Pozrela na veĺkú fotku v zlatom rámiku, ktorá stála na dubovom stole.
Cez zlatom lemované záclony na veľkom oblúkovitom okne prefúkol dnu letný vánok a prehrabol jej vlasy. Zhlboka sa nadýchla a spomenula si na dni, keď sedela pod veľkým dubom pri jazere a pozorovala obrovskú sépiu. Zacnelo sa jej. Najradšej by sa všetkého tohoto vzdala a vrátial sa tam...na Rokfort!
Pohmýrila sa na posteli, keď na okno zaťukala sova a zo škriekaním sa dožadovala vstupu dnu.
-------------
Clhoe zlostne zabuchla dvere a obzrela si svoju izbu. Všetko ostalo na mieste! Od počítača na stole a množstva káblov okolo neho, až po čiernu posteľ na ktorej tak milovala spávať, keď bola malá. Teraz by však dala neviem čo za to, aby sa tam mohla vrátiť - na Rokfort! Jej mama samozrejme sadla za počítač a nevnímala nič. Nenávidela jej prácu. Celý deň sedela iba za tým mizerným notebookom. Možno ani nepostrehla, že má dcéru čarodejnicu. A ani by sa tomu nečudovala. Jej mama neboal z tých, ktorým to rýchlo dopínalo. Odkedy jej otec odišiel (mala vtedy päť rokov) mama sa snažila o to, aby sa rodina mala dobre. Snažila sa zarábať peniaze, veľa penazí a darilo sa jej to. Len keby popritom nezabúdala na svoje deti.
,,Ty už si späť?´´ zaznelo odo dvier. Chloe sa otočila a zbadala svojho mladšieho brata, ako sa s radosťou na ňu šklabí a na očiach popolníky veľkosti menších tanierov, uši ako vždy odstávali a mal na sebe dva dni starú košelu.
,,Nemal by si ísť na za kamarátmy von?´´odbila ho bez pozdravu. Čiernovlások sa iba zašklabil ,,Nie, vymýšlam nový program na odkódovanie ktoréhokoľvek hesla v sieti!´´
,,Tebe už ten počítač tiež lezie na mozog´´vzdychla. Jej o štyri roky mladší brat Mark bol...kockatý šprt - dalo by sa povedať. Nezaujímalo ho nič iné ako matematika a počítače, aj keď aj z ostatných predmetov mal jednotky. Ani len šikanovať sa ho nedalo, kedže každého odzboril kapacitou svojho mozgu. Ach ako ho nenávidela! Keď jej v jedenástich rokoch prišiel list o prijatí na Rokfort Mark vyhlásil, že nič také neexistuje. Že z vedeckého hladiska sa každé kúzlo dá vysvetliť. Nemalo by vśak sedemročné dieťa ešte veriť v rozprávky? Už vtedy Mark celý čas popieral existenciu mágie. Keď však Chloe na školu nastúpila musel prijať fakt, že nie všetko sa odvíja od vedy.
Zrazu už piaty krát zazvonil telefón a Chloina mama si to namierila zdvihnúť. Ako však Chloe prekvapila, keď ju zavolala so slovami, źe je to pre ňu.
--------------
Peter dopadol zťažka na svoju veľkú posteľ a rozčapil sa ako žaba. Ležal tak hodnú chvílu bez pohnutia, než sa znova vyrovnal a zaklipkal svojími malími očičkami po miestnosti. Nič sa tu nezmenilo a stále mal veci na svojom mieste. Dokonca aj plyšového macíka v kúte a kúsok nedojedenej čokolády na stole. S povzdychom sa nervôzne prešiel po izbe. Už sa tam naozaj nevráti? A nebude to tak lepšie?
Nevedel sa rozhodnúť, čo je lepšie. Či snaď nevrátiť sa na Rokfort a oddeliť sa od kamarátov, alebo byť snimi. A nieje terza pre ních nebezpečný? Teraz keď...
Kdesi v dome zazvonil telefón. Peter sa strhol a nedokončil myšlienku. ,,Peťo, je to pre teba!´´zkríkla jeho mama smerom k jeho izbe. Namieril si to k telefónu zvedavý, kto mu volá.
------------
,,Holly prosimťa dopíšem toto a odošlem to. Ty zatial najdi v adresáry ostatné čísla´´ James jej hodil malý zošítok do ktorého si zapisoval telefónne čísla. Namočil ešte raz pero do kalamára a vzápetí sa podpísal na jeden a aj druhý pergamen, ktorý ležal na stoel. Nechal atrament trochu zaschnúť a vzápetí pergameny zroloval a pripevníl k nohám dvoch sov pálených, ktoré patrili ich rodine.
,,Počúvaj odkedy máte vlastne telefón?´´ zasmiala sa Holly a prezerala si tú zvláštnu vec na stole. Učili sa predsa o nej na zvykoch muklov! Ach áno učili...Kedysi! Ako jej chýbali tie časy. A to nebola z Rokfortu preč viac ako dva dni.
Zdvihla sluchátko a roztrasene začala vytáčať číslo. Zvonilo to.
,,James!´´otočila sa nańho rýchlo. Stál pri okne a práve vypúštal poslednú sovu ,,Poď rýchlo, zvoní to!´´
James si od nej z úsmevom prevzal telefón a počkal, než to človek na druhej strane zdvihol. Je úsmev sa rozžiaril, keď sa v telefóne ozvalo štuknutie a ktosi zdvihol ,,,Dobrý pani Evansová, tu James Potter.....ach áno ten. Mohol by som hovoriť s vašou dcérou?.......Dobre, čakám........Lily! Ach zlatko chýbaš mi....áno ja viem, že aj ja tebe. No.....áno aj ja ťa milujem......Áno, áno. Mám pre teba jedne taký návrh.....´´
Holly so smiechom sledovala túto prehnane sladkú scénku a aj to, ako sa James prekrúca pred telefónom, až sa úplne zamotal do šnúry a upravuje si vlasy, aj keď is je vedomí toho, že ho Lily cez telefón nemôže vidieť. Ale zároveň mala aj radosť. Tá ponuka, ktorú jej povedal James dnes ráno ju úplne nadchla. A k tomu cítila sa ako keď bola malá, keď spolu sedeli u ních na záhrade pri pieskovisku a rozprávali sa. Bolo to ako vtedy...akurát keď mala osem mu vyklopila pieskový koláčik na hlavu a teraz namiesto toho ho obliala malinovkou. Ale mohla za to, že je tak nešikovná?!
Zasmiala sa, keď James položil sluchatko a žiarivo sa na ňu usmial ,,PRIJALA!´´ skoro vyskočil po strop a vzápetí sa hodil na posteľ. ,,Ešte, že som nevybalil! Som síce konečne doma, ale vieš ako sa hovorí. Všade dobre, tak čo doma?´´zasmial sa.
,,Ja zasa poznám, že všade dobre, doma najlepšie´´ oponovala mu Holly so smiechom.
,,No to hej ale aj tak´´pokrčil plecia ,,Tak ćo, zavoláme ostatným!´´ Chytil telefón a začal vytáčať číslo. Holly so smiechom sledovala jeho hovor s Remusom, Chloe a dokonca aj Petrom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Andromeda Andromeda | Web | 26. dubna 2008 v 23:59 | Reagovat

Krásna kapitola...usmievam sa ako debil na slníčko :D

2 qtinka;) qtinka;) | E-mail | Web | 27. dubna 2008 v 10:01 | Reagovat

jezis to je super! a vobed to nevadi ze je to dlhe sak je to super! :)rychloo daleeej :)

3 macuška macuška | E-mail | Web | 27. dubna 2008 v 10:21 | Reagovat

inak akože až teraz som spozorovala že sa podpisujem ako maciška ježiši aké trápne no ale späť k poviedke....Lilly to som zvedavá čo si to vymyslela kam pôjdu už sa nemôžem dočkať.bolo to perfektné a ešte stále ma neemôže prejsť radosť že v tejto poviedke pokračuješ je to super a mimochodom ten rozhovor cez telefón jamesa a lily bol perfekt ja som sa pri ňom usmievala jak šibnutá zlatko..hehehe ideš rýchlo dalšiu cmuk

4 cassiopea cassiopea | Web | 27. dubna 2008 v 11:58 | Reagovat

táto kapča je úplne úžasná!!! som moc rada že si sa dala na pokračovanie poviedky ŽJS, a zatiaľ to vyzerá perfektne!

rýchlo POKRAČKO!!!:)))

5 fanthasia fanthasia | E-mail | Web | 27. dubna 2008 v 14:35 | Reagovat

waaw :D perfektnee! som zvedava čo James vymyslel... rychlo pokračko!!!

6 Jasane Jasane | E-mail | Web | 27. dubna 2008 v 20:12 | Reagovat

Skvělé!!! Super kapitola..xD Mrtě skvělý!

7 Elis Elis | Web | 28. dubna 2008 v 18:06 | Reagovat

jeeej, super, už sa teším na pokračko, táto poviedka je úplne geniaáááálna

8 Elis Elis | Web | 28. dubna 2008 v 18:07 | Reagovat

ešte som zabudla, máš krásny design

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama