Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Prolog o pár črepoch kryštálu

15. března 2008 v 0:06 | Lilly Asteria Evenová |  Kryštálové črepy
Tak prolog. Radšej to ani nečítajte a nekazte si náladu

Slané slzy stekali po tvári. Mapovali cestičku až k srdcu, kde sa zarývali hlboko a otvárali staré rany. Dievčina sedela v kresle. Mala červené neposlušné vlasy, ktoré sa vlnili do všetkých strán a padali na ramená, čokoládové oči boli ponorené v smútku a v ruke zvierala kryštáloví pohár s krvavo-čevenou tekutinou.
Bola ešte malá. Iba dievča. Vráska medzi jej očami to však nepotvrdzovala. A predsa bola stále dieťa! Dieťa, ktoré tak rado verilo na rozprávky. Ktoré malo svoj vlastný svet.
Ale ani ten svet nebol dokonalý. Nikdy nebol, a preto tá vráska. Nenávidela dokonalé veci! Vždy museli mať niaku chybu. A tie chyby boli to najkrajšie na veciach.
Izba bola ponorená v šere a ona sedela na krajsi postele. Vedľa nej pomaly pohasíňala obrazovka notebooku, ktorý práve vypla. Knižnica plná kníh pútala pozornosť a takysto zbierka plyšových zvieratiek na skrini. A ďalšou zvláštnosťou bolo množstvo vankúšov na posteli. Neskutočné množstvo! Milovala si iba tak lahnúť a schovať sa do nich. Necítila sa potom sama.
Samota ju desila. Často iba tak z caviku vzala niakeho plyšáka a posadila si ho vedľa seba len aby sa necítila sama.
A teraz? Sedela na posteli. Sama. S pohárom krvavočerveného vína v ruke. Túžila sa opiť do nemoty a nemyslieť.
Spomínala na všetko. Na život, na priateľstvá, na zrady, na lásky a na slzy. Na všetky tie slzy, ktoré už zmáčali jej líca.
Sama. V dome nikto. A poprvý raz v živote nezapla skype, poprvý raz v živote nikomu nezavolala a ani nenapísala sms, poprvý raz sa nenačiahla za mäkkou plyšovou hračkou a nepritiahla si ju náručia. Iba ticho plakala.
Naozaj je taká, za akú ju majú jej spolužiaci? Trápna pipka, čo sa hrá na dôležitú a najmúdrejšiu a musí mať pravdu?
Nenávidela škatulkovanie. Nenávidela však aj moc zložité veci. A nenávidela seba za to, že to robí. Vždy všetko komplikuje! Akoby žila dva životy. A stále sa nevie rozhodnúť, ktorý je klamstvo.
Prekotúlila stopku pohára v prstoch, akoby rozmýšlala nad jeho osudom a rozvírila krvavú tekutinu.
Povolila stisk a pomaly fascinovane sledovala, ako kryštálový pohárik pomaly klesá k bledým parketám. Prečo vždy veci ničila?
Ozvalo sa cinkanie skla a šplechot. Víno zfarbilo parkety svojou výraznou farbou a čriepky kryštálu sa rozleteli na všetky strany. Sledovala ako aj posledný črep opustil miesto dopadu a odletel o kúsok ďalej. Jagali sa v šere izby osvietenej iba jemnou červenou lampičkou nad psoteľou, ktorá vydávala matné krvavé svetlo. Kryštál ju vždy fascinoval svojou čistotou. Pritahovali ju veci, ktoré boli jej opakom.
Akoby sa v Črepoch mihal jej život. Krátke útržky, ktoré tvorili jeden príbeh života.
Videla tých, na ktorých túžila zabudnúť. Tých, ktorý jej najviac ulížili a zároveň ju najviac posunuli vpred. Tý, ktorý ju mali radi a tý, ktorý ju klamali. Tý, ktorý ju zmenili!
Už nebola ako vtedy. Ako pred tým, než sa rozhodla...rozhodla byť niečim, čo ovplivnilo celý jej život!
Sledovala kryštálové črepy a v každom jednom videla príbeh, ktorý sám udával svoju cestu. Akoby tie črepy boli všetky jej spomienky a chceli jej pripomenúť kým je!
Hlava sa jej zatočila...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Andromeda Andromeda | Web | 15. března 2008 v 8:55 | Reagovat

Jeej :) Bože mojko...o polnoci... nádherné samo osebe...tuším sa na tom stretku rozplačem ked ta zbadám Ferko :) Tvoj najmilší Jožo...

2 Jasane Jasane | E-mail | Web | 15. března 2008 v 12:15 | Reagovat

Páni... Je to nádherně napsaný.. Ty city... Já.. Sem upe na měko... Je to nádherný.....

3 nyquska nyquska | Web | 16. března 2008 v 17:34 | Reagovat

Na to že to bolo písané o polnoci je to pekné,ale aj smutné...

4 qtinka;) qtinka;) | E-mail | Web | 16. března 2008 v 20:27 | Reagovat

Je to nadherne zwato moeee :-*** som zvedava co vytiahnes na mna v crepoch laska ! :) heh :-**

5 Katie Katie | Web | 8. června 2008 v 11:32 | Reagovat

Krásne a zlatučké,trošku depresívne ale krásne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama