Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Naučím ťa milovať

8. března 2008 v 1:40 | Lilly Asteria Evenová |  HP-Jednorázovky
Heh toto je špecialne pre dievčatá k MDŽ :) Venované všetkým, ale naozaj všektým dievčatám a ženám! Krásny deń žien, zlatká.
Vybrala som toršku netradićný pairing, na ktorý ma inšpirovala Ivka a jedno videjko, ktoré mi poslala (máte ho nižšie v texte). Hermiona/Remus. Nemala som s týmto párom zatial žiadne skúsenosti a ani som nečítala nikdy žiadnu poviedku, kde sa takýto pairing vyskytoval (Kebyže niaku dobrú s týmto pairingom poznáte hoďte mi ju do komentov)
Jedná sa o romantické pwp dala by sa povedať. Odohráva sa cez prázdniny po šiestom ročníku v Brlohu pred príchodom Harryho. Snažila som sa, aby to malo hlavua pätu, ale niak my to nevyšlo O:-)

Naučím ťa milovať

Remus Lupin bol jeden z mála ľudí, ktorý v týchto časoch ostával chladný a pokojný. Zatial čo ostatný pobehovali po Brlohu a pripravovali všetko na Harryho príchod, on bezcielne blúdil po záhrade s hlavou sklonenou a očami sklenenými ako vždy pred splnom a pozoroval trpaslíkov, ktorý sa veselo hrali na schovávačku medzi krovím.
A potom tu bola ona. Hermiona Grangerová! Mladá študentka, ktorá bola v posledných dňoch zahĺbená v knihách a študovala na dlhú cestu, mala oči podobne sklenené a prázdne. Prepacované, unavené...
,,Miona, zlatíčko!´´Pani Weasleyová jej zaklopala na dvere a vzápetí vošla. Hermiona rýchlo schovala starú knihu o čiernej mágii pod paplón a nahodila výraz neviniatka. ,,Hermiona, bude večera. Mala by si zísť dole, Ron ťa už čaká!´´ prehlásila a otočila na na odchod.
Hermiona vstala, zastrčila si neposlušné vlasy za ucho a pozrela na kopu kníh válajúcich sa pri jej nohách. Každý deň v nich presedela hodiny. Po večeroch študovala a cez deň si robila výpisky.
Vzdychla a vydala sa k dverám. Rýchlo zbehla schody, ktoré ústili pri vchode do kuchyne a zasadla za veľký stôl. Jej zrak prekĺzol cez hŕstku zhromaždených a ústálil sa na rovnako sklenených očiach. Remus študoval vzor koberca pod nohamy, a jeho oči sa leskli v chabom osvetelní Brloha. Keď zacítil jej pohľad zdvihol hlavu a zadíval sa jej do očí. Jeho pery sa zvlnili v náznaku úsmevu. ,,Áno, Hermiona?´´
Hermiona pokrútila hlavou, akoby odháňala muchu ,,Nič´´zašepkala potichu a vrátila sa k svojmu jedlu. Žalúdok sa jej však zvláštne stiahol a nedostala do seba ani sústo. Ticho sedela a pozorovala ľudí pri stole. Jedni si šepkali, druhý sa dobre bavili...a potom tu bol on. Tichý ako pena, so sklonenou hlavou, nenápadne pozorujúc všetkých naokolo. Ich oči sa na pár sekund znova stretli. A keď sa odvrátila ostal iba ten chvejiví pocit v žalúdku. S ťažkosťou dojedla tých pár súst a vybrala sa hore do izby. Potrebovala ešte čosi dorobiť.
Noci v Brlohu bývali najhoršie. Hermiona nemohla spávať. Jej myseľ krúžila okolo množstva kníh a všetkých tých hrozných vecí, ktoré sa v nich dočítala. Občas rozmýšlala, či sa do toho mala nakoniec púštať.
Dnešná noc bola ešte horšia. Vonku zúrila letná búrka. Síce bol jún a cez deň neskutočné teplo, ale dnes bolo zatiahnuté a oblaky križovali nebo. Hermiona sa prudkým trnuhtím prebudila zo sna. Izbou preblesol odraz blesku a osvietil strašidelné komíniky kníh v rohu miestnosti.
Hermiona rozšírila oči hrôzov a vzápetí sa upokojila. Bol to iba blesk! Prehodila cez seba šarlatovočervený župan a potichu vyšla z izby. Vkĺzla do kuchyne, aby si urobila kakao a uvidela osobu sediacu za stolom. Hlavu mala zloženú v dlaniach. Znova blesk preťal oblohu a osvietil miestnosť odhalujúc totožnosť osoby za stolom. Remus! Smutný a zronený si pretieral oči od únavy.
Pomaly sa odvážila pohnúť sa z miesta, na ktorom ostala primrazená na niekolko minút a podišla k nemu. Zdvihol hlavu a ticho pozoroval, ako sa posadila vedľa neho. ,,Hermiona´´ vzdychol potichu.
Kývla hlavou, aby ho umlčala a zapozerala sa mu do jantarových očí, ktoré ako jediné žiarili v tme. ,,Remus, čo sa deje?´´
Neodpovedal. Prepaloval ju upreným pohľadom, akoby niečo hladal. Kúsoček niečoho dôležitého, niečoho, čo ho mohlo zachrániť. Kúsoček nádeje.
,,Remus...´´ opatrne ho pohladila po jednej ruke a pousmiala sa. ,,Čo sa deje?´´
,,Oni...idú po mne. Idú po vlkolakoch´´zašepkal skoro nepočutelne. Jeho tvrdenie doplnil hrom, ktorý zadunel za oknom. Hermiona zmĺkla. Remus prázdny pohľad ju desil. Stačil by mu kúsok štastia, aby sa jeho oči rozžiarili, stačilo by pohladenie, objatie. To, čo potrebovali obaja. Láska. A Hermiona sa bála.
,,Remus, neboj sa. Sme s tebou!´´ prehlásila presvedčená o svojej pravde. Nesúhlasne pokrútil hlavou ,,Nie. Nemám už nikoho´´ prehlásil ,,Už nikdy, Všetci ma opustili. Asi sme boli zakliaty´´ Šepkal to tak zronene. Akoby nádej pochovali spolu s jeho posledným priatelom. Už to bolo viac ako rok a nik na tú udalosť nezabudol. Pre Remusa to však bolo najtažšie. Stratil posledného priatela, poslednú nádej. Jediným, pre koho žil bol Harry. A to bola chyba.
,,Viem, že to bolí, ale musíš sa cez to preniesť. Život musí pokračovať!´´ Hermiona si sadla tesne vedla neho a objala ho okolo pása.
,,Môj už skončil. Aj Nymphadora sa správa čudne. Nedokážem ísť ďalej´´ zašepkal a znova zachytil jej pohľad. Znova hladal tú nádej.
Chvílu ju prepaloval pohľadom a čakal na zázrak. Hermiona sa o kúsok priblížila. Privrel viečka a smutne ju pozoroval. Bola blízko. Nosom sa takmer dotýkali. Chýbal iba malinký kúsoček. Zábrana, ktorá bola medzi nich daná vekom, časom a dobou. ,,Remus som s tebou´´ šepla.
Znovu blesk osvetlil miestnosť a Remove predtým tak prázdne oči sa zaligotali. Dážď zanôtil melódiu a bol vzápetí prerušený hromom. Hermionu vytrvalé klopkanie dažďa posmelilo a nahla sa.
Najprv iba jemne položila ruku, na Remusove líce. Mal ho drsné a neoholené. Priblížila sa a zavrela oči. Ich pery sa stretli v náznaku bozku a vzápetí sa obaja oddialili.Pozorovali svoje oči. Predtým tak sklenené a prázdne boli zrazu plné neposedných ohníčkov ale aj strachu z toho, čo práve urobili.
Remus sa odvážil priblížiť znova a jemne zmapoval Hermionine pery svojím jazykom. Obkreslil ich kontúru a vzápetí vkĺzol rukou do vlasou. Chytila ho za krk a vášnivo pritisla k sebe v zúfalej túžbe po dotyku. Pootvorila ústa a vpustila ho dnu. Správal sa jemne, akoby si pýtal prístup do tajnej chodby. Akoby šepkal heslá, ktoré mu otvárali nové zákutia. Dovolil si jednou rukou skĺznuť na driek a zmapovať prstamy látku jej nočnej kośele, ktorú mala na sebe. Schádzal po satenovej látke stále nižšie, až prišiel na miesto, kde mala len tak previazaný uzol na župane Opatrne ho rozviazal. Župan po krehkom a hebkom saténe skĺzol na zem.
Obaja sa na chvílu na seba zadívali, akoby zvažovali počet možností.
Remusove oči sa jagali v tme ako svetlo majáku, ktoré Hermionu privádzalo do tranzu a lákalo ako námorníka k prístavu. Obaja potrebovali kohosi blízkeho, kohosi rovnakého a predsa odlišného. A ani vo sne by ich nenapadlo, že sa nájdu. Jeden druhého. Bola to vášeň, ktorá sfarbovala Hermionine líca do planúcej červenej a bola to túžba po živote a po štastí, ktoré nútilo Remusove oči žiariť. Obaja už zabudli, čo je to láska. Toľko zloby v ich živote...Toľko sklamaní a falošných nádejí. Potrebovali sa navzájom naučiť žiť, smiať sa....Milovať!
,,Remus...´´kývla mu hlavou na súhlas. Na chvílu zaváhal. Na krátku chvílu rozmýšlal, či by nebolo jednoduchšie sa stiahnuť, bojovať sám zo sebou, nepoddať sa. Vzápetí však obtočil ruky okolo nej a vzal ju do náručia. Ona ho pevne objala okolo krku a zaborila tvár do vône jeho košele.
Vyniesol ju na poschodie, do izby, ktorú teraz prechodne obýval. Položil ju na postel a zatvoril dvere. Posadil sa vedľa nej a ticho ju pozooval. Lezala vyzívavo čakajúc, čo sa stane. Keď sa však Remus nemal k činu sama sa posadila a začala ho pomaly bozkávať. Mapovala pery, líca a krk drobnými bozkamy, ktoré akoby rozpalovali Remusovu kožu do biela. On sa zatila pohrával zo saténovou látkou jej košielky a kĺzal jednou rukou po jej chrbte. Trochu nemotorne sa sklonila, aby mu začala rozopínať gombíky košele, ktorú mal na sebe. Trochu ju prekvapilo, že je ešte stále oblečený, keď je už hlboká noc a aj to, že jeho vlasy voňali dažďom. Snaď len nebol v takomto počasí vonku!
Keď konečne odhalila hruď, ktorá bola posiata chĺpkamy a škrabancami, pritisla sa k nemu, aby mu venovala bozk plný naliehavej vášne. Keď sa znova vzdilalila od jeho pier zatlačila ho jemne do perín a začala prstom mapovať jeho jazvy na hrudi. Jazdila po ich cetičkách bruškami prstov a užívala si ten pocit štastia a lásky.
Remus to už nevydržal a pomaly začínal odopínať zips na nohaviciach. Rýchlo si ich stiahol a odhalil tak čierne, mierne ošúchané boxerky. Zahákla prsty za lem boxeriek a pozrela mu do očí. Vedela, že po tomto nebude cesty späť. Vzrušene zaknučal ako šteňa. Sladko sa pousmiala a sklonila sa, aby ho pobozkala. Prekotúlil ju pod seba a začal brázdiť prstamy po jej bokoch a prešiel na prsia, ktoré jemne dráždil cez saténovú látku nočnej košele. Pomaly sa presunul na stehná a jazdil po nich bruškami prstov. Vkĺzol pod košielku, hore po stehne až do miest, kde dotyky zbavovali sebaovládania. Vkĺzol dnu jedným prstom a zistil, že je vlhká. Rýchlo ju zbavil aj nočnej košele, ktorá skončila v tej prudkosti na zemy a pomaly ju prilahol celým telom. Nebránila sa ani na chvílu a slastne vzdychla, keď ju vyplnil na doraz. Pomaly sa zaćal pohybovať šepkajúc jej do ucha tie najsladšie slová. Búrka sa pomaly utišovala, ažnakoniec ostalo iba monotonne kvapkanie na okno miesiac sa so vzdychmi. O malú chvílu po tom, čo dážď prestal bubnovať na okenné tabule sa ozval výkrik a vzápetí sa obaja milenci ocitli v orgastickom kŕči. Ešte dlho sa zasypávali drobnými bozkamy, až nakoniec bezvlásne klesli na vankúš a v objatí spoločne učičíkali toho druhého k spánku.
Ráno Hermionu prebudili slnečné lúče hladkajúce jej tvár. Štastne sa usmiala na muža, ktorý ju potichu pozoroval. Nevadilo jej, že hrala o čas a keby ju tu niekto našiel mala by problémy. Pritisla sa k Remusovy do náručia a pobozkala ho na usmiate pery. Jeho oči znova žiarili a boli plné života a lásky. A ona sa po dlhom čase usmiala na svet okolo. Jedna noc im dala chuť do života. Jedna noc, ktorá sa už nemala nikdy zopakovať. A práve preto sa Hermiona neponáhlala a nechala sa objať okolo pása a schúlila sa Remusovy na hrudi. Moc dobre vedela, že keď za ňou dnes ráno klapnú dvere tejto izby zavrú aj kapitolu predoślej noci. Život bude zasa tak zmätený a rozhádzaný ako predtým, iba o čosi veselší a usmievavý. Ako keď po búrke víde slnko. Oni našli svoje slnko-oči toho druhého. Slnko, ktoré im bude svietiť na cestu a ožiari každý chmúrny deň. Oni nanučili jeden druhého milovať!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Jasane Jasane | E-mail | Web | 8. března 2008 v 9:52 | Reagovat

Jé to je tak krásný a dojemný...Málem jsem se rozbrečela... Je to vážně  nádherně napasný... Prostě krása!

2 Andromeda Andromeda | Web | 8. března 2008 v 9:52 | Reagovat

Nedýcham, vôbec mi nebúcha srdce...proste nič...nedokážem robiť tolko namáhavých vecí na raz...jediné na čo dokážem je myslieť, táto poviedka ma položila na kolená...neviem či sa oplatí aby som niečo písala....nádherné...

3 fanthasia fanthasia | E-mail | 8. března 2008 v 16:24 | Reagovat

nadherne proste naaadherne...nemam slov

4 Kessy Kessy | 8. března 2008 v 19:00 | Reagovat

Nádhera moc líbí !

5 cassiopea cassiopea | Web | 9. března 2008 v 10:15 | Reagovat

nádherné, úplne moc moc!!!♥

škoda že to je len jednorázovka:(:(

6 Cajnicka Cajnicka | 30. března 2008 v 19:53 | Reagovat

kraaaaaaasa...milujem taketo typy poviedok...viem ze opakujem po druhych ale naozaj to bolo uuuuuuuzasne napisane...nech sa ti taketo daria aj do buducna :)

7 Mia Mia | E-mail | 12. dubna 2008 v 11:07 | Reagovat

tuto poviedku som citala asi pred mesiacom velmi sa mi pacila ale zabudla som na akom blogu som ju citala, hladala som ju asi na vsetkych blogoch co existuju a zrazu ...... som ju nasla ani si nevies predstavit aka som stastna ,ze som ju nala, pretoze tato poviedka je proste uzasna

8 narrccissa narrccissa | 23. září 2008 v 19:23 | Reagovat

tuto poviedku som citala uz viac krat ale je stale pekna a je to jedina poviedka s tymto parom aku poznam.

9 Sela Sela | Web | 15. října 2008 v 23:19 | Reagovat

To je nádhera! Tato povídka je unikátní párváním i pojetím!

Tato dvojice se snad nikde nevyskytuje.

Je to moc krásné,ale trochu nerozumím tomu konci - proč by se neměli dál stýkat? To by byla škoda.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama