Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



22-kapitola-Bye, bye Hogwart!

14. února 2008 v 14:12 | Lilly Asteria Evenová |  Spolocna poviedka Lilly+Andromedka
Ivkina kapča

,,Budíček, Chiara!" vrešťala jej do ucha Lilly ktorá sa nad ňou skláňala až jej červené vlasy dopadali na jej plece. ,,Stávaj, sakra, stávaj! Večer sa drichme!" vrieskala. Podnapitá Chiara sa prevalila na chrbát a žiarivo sa na Lilly usmiala. Neprítomné oči sa pozerali na naštvanú Lilly a jej ruka sa mimovoľne pohla. Hlúpo sa zachichotala.
,,Lilly!" zaštikútala spokojne a obzerala si svoju ruku ,,Vrrr....vidíš letí lietadielko!" prudko zagestikulovala rukou a omylom vrazila Lilly do nosa. ,,Lietadielko narazilo do Mont Everes!" zavrešťala Chiara a zúfalo sa chytila Lilly ,,Pomoc, umriem!" zakvičala a zadrapla nechty do Lillynho krku tak strašne až Lilly vyskočila.
Remus zdesene cúvol ku stene, nesúhlasne mľaskol a pozoroval to radšej z diaľky.
,,Lilly..." zaštikútala Chiara a postavila sa na nohy no v momente sa jej kolená podlomili a znova drízgla na zem až jej hlava rachla o dlážku. Hlúpo sa rozrehotala ale už očí jej tiekli slzy. Unavene sa posadila a zmĺkla. Lilly na ňu nasrato pozrela.
,,Ešte raz sa alkoholu dotkneš, takú ti najebem že sa ho do smrti nedotkneš!" vyhrážala sa jej Lilly ,,Ale ked už sme pritom..." usmiala sa na ňu a objala ju ,,Doneste ešte jeden Fernet, sakra!" zahučala na roztraseného domáceho škriatka. Škriatok zapišťal a unáhleným krokom odcupotal preč. Potom sa vrátil a podal Lilly fľašu. Lilly sa vďačne zaškerila ale na to sa zamračila na Remusa. Remus smutne pozeral na rozcuchanú Chiaru, takmer túžobne.
,,Uvidíme sa po večeri..." hlesol napokon a odišiel. Lilly sa rozosmiala a ladne odštupľovala Fernet. Opitá Chiara sa rozosmiala na plnú hubu a vytrhla jej ho z rúk. Ťarbavo si ho priložila k ústam a poriadne si logla až jej pár kvapiek stieklo po brade.
,,Na...na...zdravíčko!" horko ťažko zo seba dostala Chiara a podala fľašu Lilly ktorá si s úsmevom naložila do seba plnú dávku. Na to to obom dievčatám začalo udierať do hláv. Obidve mali nafúknuté hlavy ako melóny a sústavne do seba udierali hlavami. Oči sa im dramaticky leskli a ústa mali v čudesnom úsmeve.
,,Sakra kde je ten pes zakopaný?" zakvičala Lilly a dopila tretiu fľašku. Domáci škriatkovia nesúhlasne brblali a prevracali očami.
,,Predsa v granulách pokrájaný!" zarehotala sa úplne spitá Chiara ,,Hauuuuuu!" zavyla.
,,Ja chcu Siriuska!" zafňukala Lilly a pustila na zem fľašu ktorá sa rozbila. Chiara zakričala na domáceho škriatka.
,,Ešte! Počuješ?! Ďalšie Ferneto!" vrieskala a na to aj s Lilly vstala. Obidve sa mierne kolísali. Chytili sa za ručičky a začali tancovať.
,,Ked som slúžila prvé leto vyslúžila som si Remusa za to, Remus behá po dvore, Dumbledor honí v komore..." škriekala Chiara a roztočila sa ešte viac.
,,...ked som slúžil druhé leto, vyslúžil som si Siriusa za to, Sirius tľapká do blata, Remus behá po dvore, Dumbledor honí v komore!" skákala do rytmu Lilly a vlasy jej bláznivo viali. Chiara pokračovala a veselo cupkala do rytmu.
,,Ked som slúžila tretie leto, vyslúžila som si Severusa za to, Severus trávu žere, Sirius tľapká do blata, Remus behá po dvore, Dumbledor honí v komore." dupotala Chiara a Lilly sa rozrehotala. Obidve dievčatá ešte spievali pár oplzlých a nechutných pesničiek čo zvyknú spievať starý opitý muži v krčmách. Obe sa veselili, skákali, tancovali ako keby im bolo jedno že dneska odídu od čarodejného sveta. Bledá tvár Chiari, sa šťastne usmievala, oči sa jej leskli, ústa mala bledé. Čierne vlasy ktoré jej kontrasovali s bledou pleťou boli rozcuchané a pár pramienkov jej vytŕčalo z copu. Lilly bola od námahy celá červená, červené vlasy mala strapaté a tak isto sa jej leskli oči. Pery mala našpúlené. Dievčatá znova spadli na zem. Lilly sa rozrehotala, ale Chiara bola ticho ako zašliapnutá myš, čierne korálkové oči vystrašene pozerali na Lilly, pery sa usmievali akýmsi smutným spôsobom. Nervózne zopäla svoje ruky. Bola vystrašená, smutná, zlomená. Možno bola opitá, ale v tom kúsku duše tušila že robí zle. V tej najhlbšej časti srdca tajne dúfala že neodídu. Ale oni musia. Mlčanlivo uprela zrak na studenú, vydláždenú podlahu. Nechápala čo sa to s ňou deje. Cítila sa ako uväznená vo svojom tele, telo jej bránilo k pohybom, bránilo jej vstať, ale výčitky jej behali po rozume čoraz viac. Myšlienky jej zahmlili všetku tú veselosť. Nebola to ona...
,,Lilly!" prudko vstala Chiara a zadrapla nechty ešte doteraz na zemi sediacej Lilly ,,Musíme už ísť!" nakázala prísne a pomohla Lilly vstať. Lilly sa kolísavo postavila. Nechápavo pozrela na kamarátku.
,,Ti šibe? Pozri ako nám je tu veselo!" smiala sa Lilly a načiahla sa po fľaši aby sa napila ,,Ja nechcem ísť preč, je mi dobre!" smiala sa Lilly a prisunula si fľašu k ústam. Chiara jej nahnevane vyšklbla fľašu. Kŕčovito ju zvierala v rukách, do očí sa jej rinuli slzy. Lilly sa načiahla po fľaši. Nahnevane potiahla, ale Chiara ju držala silno.
,,Okamžite ju pusti!" kričala nahnevaná červenovláska a silno potiahla. Čiernovláska zaťala zuby, stisla pery a bojovala aby jej kamarátka nemala v sebe tú odpornú tekutinu. Nastal súboj. Chiara bola odhodlaná jej tú fľašu nedať, ani keby bolo na pokraji smrti. Lillyn výraz tváre sa zmenil na šialený. Nehnevane kričala, metala sa na všetky strany, ťahala fľašu. Chiare sa fľaša šmýkala z rúk. Poriadne sa nadýchla a fľašu potiahla čo najväčšou silou akou dokázala. Lilly nahnevane vyhŕkla, pustila fľašu a padla na zem. Okamžite vyskočila na nohy a vykročila k Chiare
,,Okamžite mi daj tú fľašu!" šepkala hrozivo a ukázala na fľašu ,,Len mi ju daj!" kázala. Chiara zdesene cúvla k stene. Fľaša jej nechtiac vypadla z rúk a s rinčaním dopadla na zem. Lilly vykríkla, fľaša pukla, rozlomila sa na dve časti a víno z nej pila studená dlažba. Lilly bolestne skríkla.
,,Lilly, pod už..." ustarostene ju ťahala Chiara ,,...rýchlo, Lilly čo tam po tom!" ťahala ju. Lilly ju surovo odstrčila od seba.
,,Nechaj ma!" vykríkla nepríčetne a odtiahla sa. Červené vlasy za ňou zaviali. Chiara sa smutne rozvalila na stoličku. Nepozorujúc Lilly ktorá nahnevane na ňu škúlila z druhej strany kuchyne, chytila brko a začala písať na pergamen list. Škripotanie brka sa ozývalo celou miestnosťou. Chiara smutne dopísala, podpísala sa a list dala sove ktorá netrpezlivo húkala pri okne. Na to sa opäť otočila k Lilly.
,,Ideme!" povedala prísne a potiahla ju ku dverám. Lilly sa nebránila. Zmäkla už.
,,Prepáč...to ten alkohol..." ospravedlňovala sa kajúcne.
,,Ved ja viem!" nahnevane sykla Chiara ale na to sa usmiala ,,Aspoň že už si z toho von!" usmiala sa. Lilly kamarátku objala.
,,Ty si taká dobrá, Chiara!" revala jej na pleci ,,Toto si ani nezaslúžim!" nepúšťala ju. Chiara sa roztrasene nadýchla.
,,Lilly, prosím ťa pusti ma, ved ma uškrtíš!" smiala sa polonedchajúca Chiara. Lilly ju pustila. Na to sa vybrali preč z kuchyne. Zamierili prázdnymi chodbami, prešli okolo veľkej siene, pozdravili duchov ktorý okolo nich náhodne preleteli. Smutne vyšli z Rokfortu. Posledný pohľad na hrad s vežami, posledný pohľad na rozsvietené okná, posledný pohľad nad veci a bytosti ktoré sa im zapísali do srdca. Posledný...
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
,,Kde toľko sú?" šepol Remus Siriusovi ktorý tiež ako Remus hľadel na dvere. Obaja chlapci čakali na svoje lásky ktoré neprichádzali. Už hodnú chvíľu tu sedeli a hľadeli na dvere. Nič. Akoby sa vyparili. Večera už pomaly končila.
,,Sakra, Lilla toto si zlizneš!" šepkal Sirius ,,Určite sa niekde zakecala s Chiarou!" odfrkol si nahnevane a pustil sa do spáleného bravčového mäsa. Remus ustarostene pozrel na hodinky.
,,Škoda že sme zabudli mapu v klubovni..." zašepkal Remus Siriusovi. Obaja ako skamenený hľadeli na jedlo. Remusovi zatrepotala pri očiach sova. Nahnevane zahúkala, že mu to tak trvalo kým sa prebral zo zamyslenia a klofla ho do ucha. Remus bolestivo nadskočil. Namrzene odviazal list a zahnal sovu preč.
,,Kto ti píše?" zaujímal sa Sirius prežúvajúc mäso. Remus s roztrasenými rukami otvoril obálku. Vytiahol trošku dokrkvaný pergamen a pustil sa do čítania. Zbledol, až si musel sadnúť. Sirius zmätene pozrel na ťažko dýchajúceho Remusa.
,,Chiara..." zašepkal úplne iným hlasom. Schoval si tvár do dlaní, nechcel sa na ten list dívať. Nedokázal, hoci to tušil ale stále dúfal že sa tak nestane.
,,Remus, čo sa stalo?" zaujímal sa Sirius a potriasol kamarátom. Remus zdvihol zrak a pozrel sa na Siriusa.
,,Išla preč..." zašepkal ticho ,,...a nielen ona...aj Lilly..." šepkal. Sirius vyskočil na rovné nohy, vysoký ako ho matka príroda stvorila. Obaja chlapci si zmätene pozerali do očí.
,,Nie..."
,,Ale áno..."
,,Ako to mohli spraviť?"
,,Neviem..."
,,Kam šli?"
,,Do svojho sveta."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 cassiopea cassiopea | Web | 14. února 2008 v 17:24 | Reagovat

jeej...dobra kapitolka,a este lepsia poviedka,podarila sa:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama