Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



20.kapitola- Posledný krát

4. února 2008 v 19:33 | Lilly Asteria Evenová |  Spolocna poviedka Lilly+Andromedka
Ivkina kapitolka. Pomaly sa nám to blíži ku koncu

Chiara zamyslene sedela na posteli a počúvala madam Pomfreyovej mrmlanie, že tu človeka na pokoji nenechajú. Pozrela sa von oknom, keby tam tak mohla byť...bolo tak nádherne a ona musí byť tu! Slnko ponúkalo neskutočne nádherný západ slnka. Zakutrala sa do periny, hoci jej nebola zima. Chvíľu len dýchala a pozerala na nočný stolík, ale napokon odkopla perinu a posadila sa. Spať sa jej nechcelo, bola príliš rozrušená, musela niečo vymyslieť, nechcela aby sa jej niečo stalo. Musia odísť preč, predsa nesmú zomrieť! Do ich sveta, do bezpečia...
,,Chiara..." vyrušil ju nežný hlas. Chiara sa obzrela.
,,Remus...čo tu..." opýtala sa ale jej vetu prerušil Remus. Jemne ju pobozkal na pery, chytil a posadil na kolená. Chiara sa naňho unavene usmiala, odhrnula mu medové vlasy z čela, pohladila všetky škrabance na tvári. Jeho orieškové oči ju bodali do srdca. Už ich nikdy neuvidí, už nikdy nezacíti jeho mäkké pery, nepohladí stehmi zašité rany.
,,Chiara, som taký rád že sa ti nič nestalo..." usmial sa vlkolak a pevne ju objal ako by ju mohol stratiť ,,...bál som sa o teba..." šepkal a omotal si jej prameň čiernych vlasov okolo prsta. Chiara zavrela viečka, dlhé riasy boli mokré, slzy sa jej jemne trblietali. Tiež ho objala. Potrebovala ho, ľúbila ho...a teraz v rozpuku ich lásky musí odísť...bude sa cítiť ako rozpolená...taká zraniteľná, neznesiteľná... Ešte silnejšie ho chytila okolo bokov a tesnejšie prisunula k hrudi, až počula jeho rytmické búchanie srdca. Pripomínalo jej to žalostné kňučanie vlkov. Musela si zakusnúť do pery, aby nevzlykla. Oči sa jej bláznivo leskli, slzy jej vytiekli z kútikov a skotúľali sa po lícach.
,,Remus...ani nevieš ako mi je to ľúto..." zašepkala a pozrela sa mu do očí ,,...ale my musíme skončiť..." zaskučala a skryla si hlavu do dlaní. Nedokázala sa na jeho, výčitkami zbrázdenú tvár, pozerať. Jej srdce bláznovo búchalo o hrudný kôš ako keby mu chcelo skočiť do rúk. Chytila mĺkveho Remusa za tvár, s uplakanými očami sa naňho pozrela, akoby si chcela jeho tvár navždy vryť do pamäti. Bez slova sa naňho pozerala. Remus neuhol pohľadom. Venoval jej tiché minúty obzerania jeho tváre. ,,Remus..." zadúšajúc zašepkala a nahlas potiahla nosom. Na to si utrela slzy rukávom.
,,Nechápem ťa, Chiara...bola si taká bezstarostná..." šepkal Remus a tiež si poriadne obzrel jej tvár ,,...a teraz ma chceš opustiť, mám na teba zabudnúť? To sa nedá, mám ťa príliš rád!" skrivil sa mu úsmev. Chiara bez slova naňho pozerala. Silno chytila jeho dlaň a priložila si ju na srdce.
,,Remus, ty si navždy tu..." pridržala mu ruku na hrudníku tak aby počul tlkot jej srdca ,,...nezmizneš z môjho srdca...ale musíme skončiť...musím preč, preč od čarodejného sveta, preč od Rokfortu..." odmlčala sa ,,...preč od teba..." vyhŕkla a z očí jej vytryskli slzy.
,,Chiara, neplač..." utešoval ju Remus ,,...aj ja ťa ľúbim..." zašepkal jej a objal ju. Napokon vstal.
,,Nechoď!" rozplakala sa Chiara ešte viac ,,Chcem byť s tebou do poslednej minúty čo tu môžem byť!" úpenlivo na neho pozrela. Remus sa na ňu usmial.
,,To vieš, že budem..." usmial sa a ľahol si k nej na posteľ a pobozkal ju ,,Nepôjdem preč..." chytil ju za dlane.
,,Remus mám ti toho toľko povedať..." šepkala Chiara ,,...neviem či existuješ alebo si výmysel...." chytila ho za tvár akoby nevedela uveriť že je hmotná a dotknuteľná, že sa jej nerozplýva spomedzi prsty.
,,Pss..." utešil ju Remus ,,...o tom nebudeme hovoriť...budeme myslieť na šťastné veci..." usmial sa na ňu. Chiara nasadila falošný úsmev.
,,Dobre, ale myslím že sa to dá i bez slov!" pevne ho objala. Cez okno svietil dnu mesiac, a keby nazrel cez okno do miestnosti, uvidel by dvoch ľudí, ako ticho plačú a objímajú sa.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
,,Chiara..." šepkala Lilly Chiare ktorá vyšla z nemocničného krídla. Opuchnuté oči hovorili za všetko, unavená tvár naznačovala že ona vtú noc nespala, rozcuchané vlasy premietali v Lillynej hlave ako sa Chiara prehadzuje v posteli. ,,...musím s tebou hovoriť..." povedala a nasmerovala ju do prázdnej učebne. Všimla si rovnako unaveného Remusa ako za nimi smutne hľadí. Lilly otvorila dvere, Chiara bez slova vošla a posadila sa v prázdnej učebni na zaprášenú stoličku, unavene sa na nej rozvalila. Lilly bez slova zatvorila dvere. Obklopilo ich mŕtvolné ticho. Prisunula si stoličku ku Chiare a sadla si vedľa nej.
Ticho...mŕtvolné ticho...plač...slzy...spomienky...otázky...bolesť...
,,Dneska večer som sa rozlúčila so Siriusom..." šepla Lilly a očakávala Chiarinu reakciu. Kamarátka však mlčala. Lilly trpko na ňu pozrela ,,Chiara..." opýtala sa jej nežnejšie. Smaragdové oči sa do nej zapichli. Lesk jej očí, plávajúce nešťastie v nich vysvetľovalo za slová. ,,Chiara, som pevne odhodlaná odísť..." chytila ju za ruku. Pery čiernovlásky sa pohli.
,,Pre mňa, za mňa..." zašepkala a mikla plecami, na to venovala pohľad stene. ,,Ja som pripravená už dávno..." zašepkala napokon.
,,Chiara...a čo ty a Remus?" spýtala sa Lilly opatrne ,,Ved vy sa máte radi..." zašepkala, Chiarin pohľad ju umlčal. Vedela že Chiara to nemá ľahké, vedela že stratila Remusa, vedela to dobre, ale uznať to nechcela.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama