Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Ked sa ocko tula po nociach...

4. října 2007 v 19:03 | Lilly22 |  Vzorni ocinkovia
Takze uz slubovana nova poviedka (ja viem som blazon, ked ich mam tolko rozpisanych ale nemozem si pomoct). Dlho som uvazovala, ci ju zverejnit, kedze ide o SLASH (komu vadi, nech necita!) ale nakoniec my Elliz (dakujem ti laska) povedala aby som ju zverejnila. Takze tu ju mate. Trochu humoru, trochu Slashu a trochu alkoholu (presny popis tejto poviedky najdete v pero,pepier a vlk ako vzdy).
Dopredu vsak upozornujem, ze sa tam vyskytuju SPOILERY z HP7!!! Kto tento diel necital moze vam prezradit zaver knihy!!! Takze milankovia prijemne citanie :)
PS: Poprosim komenty od kazdeho, kto si aspon kusok precita aby som vedela, ci mam v poviedke pokracovat :)

Nebolo zvykom aby ucitelia cestovali na Rokfort so svojimi ziakmi v jednom vlaku. Ako vsak uz pred niekolko rokmi tak ucinil jeden z ucitelov obrany aj tento raz sedel v kupe muz pevne zahladeny na okno, po ktorom stekali prudy vody. Vonku sa kde tu zablisklo a male dievcatko, prvacka, sa k nemu v takych chvilach pritulilo a pevne ho chytila akolo pasa.
,,Lilly nechces sa ist zoznamit so svojimy novymi spoluziakmi?´´spytal sa jej, ked sa ho strnule chytila okolo krku a roztrasene pozorovala mohutny blesk vonku. Dievcatko az privelmi rychlo pokrutilo hlavou.
,,Nie, oci´´odpovedala nakoniec. Ciernovlasy muz sa privetivo usmial.
,,Lilly, mala moja nesmies my hovorit oci. Ked prideme na Rokfort som preteba Pan Profesor Potter. Je to jasne?´´
Dievcatko smutne pokyvalo hlavou.
Lilly Potterova bola najmladsia so suredencov Potterovcov. Maznacik celej rodiny, dalo by sa povedat. Otec Harry na nu nedal dopustit. Jeho najstarsi syn James bol vtipkar a provokater. Presne ako kedysi jeho dedko. Ten mladsi bol zasa pilny student. Vzdy dosahoval v skole najlepsie vysledky. A teraz isla na skolu aj najmladsia dcera. Nevinna a az privelmi detska na svoj vek bola ockovym pokladikom. Ginny mu casto dohovarala aby ju nerozmaznaval. Bohuzial uz sa stalo. No Lilly nebola rozmaznana. Bolo to skromne dievca aj ked mala vzdy to co chcela. Jedine co vsak potrebovala bol jej milovany otecko, ktory ju casto braval do svojho objatia a citaval jej rozpravky pred spanim. Nie obycajne rozpravky ale rozpravky o svete aky bol kedysi. O svete Temneho pana a o krasnej princeznej Ginny a princovy Harrym, ktory nakoniec zachranili svet.
Vlak prudko zastavil. Malu Potterovu mierne myklo ale mymovolne sa usmiala, ked videla radost na otcovej postarsej tvary. Harrymu Potterovy predsalen tiahlo na 40 a urcite nebude najmaldsi s noveho ucitelskeho zboru.
,,Pod vystupujeme´´vyhlasil natesenym nezvycajne chlapcenskym hlasom a vzal dcerku za ruku. Tam ju s plnou doverou odovzdal Hagridovy, ktory ho s velkou radostou privytal slovami: Opet doma, co? Dalej sam pokracoval razantnym a sviznym krokom k Testralom.
K nemu do kupe si prisadli jeho dvaja synovia a este niaky chlapec, ktoreho nepoznal. Nevenoval vsak tejto trojici niaku velku pozornost. Jeho oci sa stocili na okno kociara. Vonku vytrvale doslova lialo ale svietiace okna hradu sa myhotali uz z dialky a vytali novych ci starych obivatelov hradu vracajucich sa s prazdnin. Harry mal pocit, ze pocituje rovnake vzrusenie ako ked tuto cestu meral prvy krat. To sa ale plavil cez obrovske jazero.
Sedel za ucitelskym stolom a jeho pozorny zrak studoval tvare deti za stolmi. Jeho syn James, ktory bol uz siestak sedel v spolocnosti styroch chlapcov. Iba sa pousmial nad tym ako sa historia opakuje a nechal ho na pospas svojho osudu. Jeho druhy syn Albus sedel s velkou bachlou v ruke a cosi cital. Z druhej strany donho zaparali akesy dve dievcata. V jednom z nich spoznal rysavu Wealeyovic Lilly, ktora bla tretiacka tak ako on. Opet sa iba pousmial.
Zrak slkzol na Slizolinsky stol. Sedel tam Scorpius uplne na konci stola a usmieval sa . Dracov syn zdedil vsetky crty jeho tvare az na vlasy, Tie boli cierne aj ked dlhe. Harrymu to pripominalojedneho obavaneho profesora. Scorpius chodil do siesteho rocnika, tak ako Rose. Venoval zrazu oslnujuci usmev k dveram a dievca, co voslo sa prinom zastavilo. Cosi mu zasepkalo a islo si sadnut k chrabromilskemu stolu tak ako ostatok jej rodiny. Bola to druha Weasleyova-Rose. Vlasy mala rysave ako jej otec a oci boli cokoladovo hnede po matke. Bola pomerne vysoka ale to sa dalo cakat, ze to zdedi po otcovi.
Preletel este ostatne stoli. Stihol si vsimnut malej Longbottonovej, dalesej Weasleyovej (tak ako minule pokolenie boli iba chlapci teraz boli dievcata. Chlapec bol iba jeden a ten mal zatial 7 rokov) a potom aj dievcatka, ktore sa svojim vyzorom ale aj spravanim a osamelostou ponasalo na Lunu. O svojej davnej kamaratke nic nevedele. Jedine co vedel, ze ked sa vydala odcestovala do ameriky a odvtedy od nej nedostal ani riadok.
Zrak mu zalietol na ucitelsky stol. Na riaditelskom mieste sedela McGonagalova, bol tu vsak aj Hagrid a ostatok nepoznal. Co vsak bolo zvlastne, ze miesto ucitela elixirov bolo prazdne.
Harrymu usmev skamenel, ked sa dvere otvorili a dnu vstupil ako v ziare reflektoru jeden clovek, ktoreho velmi netuzil vidiet. Hned mu bolo divne, ze sa s nim nestretol na nastupisti ale vtedy mali taky zhon, ze sa nad tym nepozastavil. Teraz mu vsak nebolo vsetko jedno, ked si vsetkymi obdivovany sadol vedla neho.
,,Dobry den, Potter´´kyvol na pozdrav k nemu a venoval mu jeden so svojich uliznych usmevov.
,,Vitaj Malfoy´´zaskaredil sa Harry.
A zacalo triedenie. Harry sa netajil radostou, ked jeho mala Lilly isla do chrabromilu. Dracovy zasa neusli mena ako: Langester, ci Goylova ,ktory putovali do slizolinu.
McGonagalova rozpustila stretnutie a obaja muzi zamierili bez slova do kabinetov, vedomy si toho, ze sa predsalen niekde stretnu.
Potter tej noci nemohol spat. Zobral teda zo stola zaskodnicku mapu, aj ked mu bolo jasne, ze ju nepotrebuje ak len nechce spehovat studentov a vidal sa na tmave chodby hradu. Velmi sa to tu za tie roky zmenilo. Ked Rokfort naposledy opustal schodisko bolo rozlamane a kde, tu by ste nasli stopy krvy. Bolo to nieco strasne co sa vtedy odohralo.
A tie roky potom. Kazdy Harryho obdivoval. Ludia ho zastavovali na ulici a pytali sa ho ako to vsetko jeden chlapec sam dokazal. On vzdy iba odpovedal: Sam som to nikdy nedokazal a bolo mnoho ludi, co zamna polozilo zivot, aby som dosiel tam kam som dosiel.
Bolo to uz ako basnicka, obohrane a nudne. No bola to pravda. Nikdy si neodpustil, ze museli umriet ludia ako Dumbledore, ci Snape, Tonksova, Lupin a dalsi. Bol ich cely zoznam. No v tedy, ked z jeho ramien padol osud celeho sveta sa zacal splhat nahor. No nie po vydlazdenom chodniku z minulosti ako slavny chlapec, ktory prezil aby nas mohol zachranit. Nie, zacal robit prisne skusky na Aurora. Stal sa tym najlepsim z najlepsich. Celych 20 rokov zasvetil chytaniu poslednych smrtozrutov a ked neostal vonku ani vlasok, nie to posledny smrtozrut Harry bol na vyslni svojej karieri. A vtedy podal vypoved. Sam to odvovodnil slovami: po najvyssom spici caka uz ia pad dole, a to nechcem. Preto odchadzam dobrovolne.
No Ron ostal. Aj on bol aurorom no nie az takym dobrym ako Harry. Platili mu vsak dobre. Bolo to vydno aj na jeho detoch, ktore chodili prepichovo oblecene a mali nove knihy. Harry im to prial. Rodina Weasleyovich si to zasluzila. Vzdy boli chudobny a teraz sa mali ako v bavlnke. Len aby ta bavlnko nemala tenke vlakna a nepotrhala sa.
,,Prisaham, ze nemam v umysle nic dobre´´predniecsol do tmy, osvetlenej iba spicom prutika. Na kusku pergamenu sa zjavila mapa.
Sledoval malu bodku s napisom Rose Weasleyova ako urychlene opusta svoej komnaty a ide smerom k zalarom. Odtial sa zasa vynorila bodka s napisom Scorpius Malfoy a sinula si to k nej. Harry zbadal, ze su iba kusok od neho, kde zastali. Pomaly sa tam prikradol. To co vsak vydel ako ucitel a ako najlepsi priatel otca Rose nemal vidiet. Rose tlacila Scorpia o stenu a obaja sa vasnivo bozkavali. Harry sa prudko otocil. Potreboval sa potom ist nadychat cerstveho vzduchu. Bezal rychlo von. Dobehol az k dvom hrobkam ostro kontrastujucim so zelenou travou. Jedna bola biela s napisom Albus Dumbedore a druha cierna s napisom Severus Snape. A tu odpocivali uz par rokov dvaja najvedsi riaditelia Rokfortu. Na tej bielej hrobke vsak desela osoba. Harry jej nevidel do tvare, ked sa vsak posadil na protilahlu hrobku rozpoznal v svetle prutika Draca Malfoya. Hlavu mal zvesenu smutne medzi ramenami a iba letmo nanho pozrel, ked mu oziaril tvar. Harry by prisahal, ze mal sklenene oci ako ked placete.
,,Stalo sa nieco?´´prehovoril do ticha nastolenom zlym miestom a chvilou, kde sa tyto dvaja stretli. Blondiak sediaci na bielej a ciernovlasy muz na ciernej hrobke. Bolo to tak zvlastne.
Malfoy skoro neznatelne pokrutil hlavou,,Chod prec´´nebol to prikaz. Skor zufala prozba.
,,Je to kvoli Jane?´´Janneth bola Dracovou menzelkou. Pred par tyzdanmi ju vsak zabil pokus v laboratoriu Sv. Munga, kde pracovala.
Draco neodpovedal. Namiesto toho sa iba zdvihol a chystal sa na odchod. Harry ho vsak chytil za ruku a stiahol naspet si sadnut. Chytil mu aj druhu ruku a donutil sa pozriet mu do oci.
Sedeli oproti sebe, drzali sa za ruky a pozerali si vzajomne do oci. Draco Malfoy pocitil zvlastne napetie. Bolo to ako deja vu. Ked boli este v boji proti Voldemortovy tiez takto sedeli oproti sebe za stolom. To Draco vsak bol ten utesovatel, ktory sa snazil z Harryho vypacit co sa deje. Tyto dvaja na vonok k sebe chladny muzi boli vsak butlavou vrbou jeden druheho.
,,Povedz mi co sa stalo´´prikazal mu Harry pomaly a cakal. Malfoy vsak mlcal.
,,Draco...´´okrikol ho. Malfoy sa strhol a vymanil si ruky z Harryho. Este nikdy mu nepovedal Draco. V duchu sa sice tak oslovovali ale nahlas to nikdy nepovedali. Bud to Bol Potter, ci Malfoy alebo si nehovorili niak.
,,Harry´´oplatil mu to Malfoy a pohraval sa s tym slovom na jazyku. Este jeho meno nikdo tak nezne nevyslovil co Harryho prekvapilo.
Obaja sa na seba usmiali. Zdalo sa, ze Malfoyovy je uz lepsie. Zeby potreboval iba niekoho spolocnost? pomyslel si Harry. Bok po boku teda dosli do hradu. Pri Harryho komnatach sa rozlucili formalnym: dovidenia a Draco pokracoval do tmaveho podzemia hradu.
*
Druhy den mal Potter trochu problem. Nebol zvyknuty tak skoro vstavat. Jeho porekadlom bolo: Aj zlocinci sa musia vyspat, tak sa moze aj on. No tu uz nebol auror a musel si zvykat na nove pravidla. Rozospaty prisiel do velkej siene a sadol si vedla Malfoya. Ten sa iba mierne uskrnul aby dal najavo, ze dakuje za vcerajsok ale inak sa to zaobislo bez niakych inych prejavov, ze tyto dvaja sa toleruju ci snad maju radi. Hodiny prebehli vcelku v poriadku a ked si to hladny Harry razil na obed zastavil ho v jednej z tmavych uliciek jeho blondaty kolega.
,,Prid ku mne dnes, vypijeme si´´povedal mu len tak akoby mimo rec a pokracoval dalej. Harry sa nad tym nepozastavil a kracal dalej za svojim cielom-jedlom.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Andromeda Andromeda | Web | 4. října 2007 v 19:13 | Reagovat

Skvelé!

2 Elliz Elliz | 4. října 2007 v 20:39 | Reagovat

Lol jasne ze pokracuj :) Som zvedava

3 Lilly Evenova Lilly Evenova | 5. října 2007 v 14:32 | Reagovat

Dakujem :-*

4 Clemenz Clemenz | 30. října 2007 v 19:21 | Reagovat

jaj :D no, určite moc, moc zaujmavé... No tak rýchlo, nech tu ja daľšia kapitolka...

Mno..., ale, že by Draco trúchlil za Jane, hmm, alebo nebodaj smúti kvôli niekomu inému...:)

5 Koudelacka Koudelacka | 18. února 2008 v 10:48 | Reagovat

juj...je to vážně skvělý

6 CajushHP... CajushHP... | Web | 17. srpna 2008 v 22:41 | Reagovat

Fiiha.som zwedawaa na dalsiu kapcu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama