Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Posledny rodu draka

6. září 2007 v 14:40 | Lilly22
Dalsi diel tejto poviedky. Viac nemam zatial napisane ale pracuje sa na tom a mala by byt asi tak o tyzden

-Cakal som to-povedal riaditel ked za nim buchli dvere. Az vtedy sa Rony spametal a obzeral sa dookola. Nachadzali sa v akejsi miestnosti so stojanmi zo sviecami a zaujimavimi vecickami vsade naokolo.
-A co ste cakali?-ozval sa sokovany Rony
-Cakal som taky rozruch-odpovedal akoby to bola samrejmost stary kuzelnik
-Ale preco sa to stalo?-vyzvedal dalej
-Lebo dva predmety velkeho carodejnika sa po rokoch stretli-zasmial sa
muz
-A akeho carodejnika?-opatal sa opet Rony
-Viete potom co vas otec zomrel zanechal vam tento talizman..-
-Moj otec zije-prerusil ho
Ale kdeze. Zomrel a vasa matka sa zasa vydala-vysvetlil pokojne akoby mu ponukal caj a nie oznamoval smrt praveho otca
-Ale...ale to nemoze byt pravda-vyjachtal ledva
-Je to pravda on nieje vasim otcom. Vy ste totiz vynimocny. Ste posledny potomok slavneho dracieho rodu-
-Coze?-vyletel nanho Rony bez rozmyslania
-Ano ste drak. Dokazete sa nanho menit-Pritakal Defoe
Rony sa zadival na este stale svetielkujuci talizman na jeho krku. Tie male hviezdicky sa vzniesli a pridali sa k tym s prutika v jeho rukach. Obkruzili ho od hlavy az k noham a tam sa zjavili na jemnu hmlu, ktora sa ochvilku rozplinula
-Vydim, ze ste uverili Pan Bright-usmial sa-ale teraz je neskoro mali by ste sa vratit do izby-
Stary muz ho jemne vysotil z dvery a zvarl ich. Rony nemal ani najmensiu chut to teraz vysvetlovat v izbe chalanom a tak sa radsej vydal na opacnu stranu. Az teraz si zacal uvedomovat ake je to tu obrovske a po chvili sa stratil. Steny boli v celom sidle rovnake-zo studeneho mramoru zakryte akymisi nevkusnymi zltymi zavesmi, ktorymi prenikalo este teple septembrove slnko a ako tak zohrievalo inak asi chladne chodby. Citil sa ako v rozravke a bez rozmyslania nad tym co sa prave dozvedel sa posadil na jedno velke vyklenkove okno. Rozhliadol sa po okoli hradu. Vyhlad aky sa mu naskytol bol velkolepi. Jedine co vsak vydel bolo jemne scerene jazero a dlha travnata plan. Kde tu niaky strom a par kvietkou inak nic.
-Tu si-hodil sa mu ktosi zozadu okolo krku. Vydel jej zvlastnu farbu vlasou a hned vedel kolka byje alebo lepsie povedane kto ho prave dusi
-Lilly skrtis ma-zasycal cez jej vrucne zovretie.
-Bala som sa o teba. Tu Hermiona mi vsetko povedala-Az teraz si vsimol fialovooku dievcinu.Jej vlasy zmenili farbu behom okamziku so striebristej na okrovu.
-Ahoj-pozdravila sa a vzapeti sklopila zrak. Rony si bol isty, ze tie oci uz niekde vydel. Ved aj riaditel ma take, pomyslel si a opet si premeral dievcinu.
-Ehm, mozem mat otazocku?-spytal sa opatrne
-Uz si sa spytal ale pytaj sa este raz-
-Vies o tom, ze mas podobne oci ako riaditel-
Jej vlasy pomaly presli do ohnivo cervenej-No a co tak je ten saso moj foter ale ja niesom ako on-vybuchla
-Ja netvrdim, ze si-opacil sa chlapec
-Ale myslis si to! Aj on by chcel aby jeho draha dcerka bola ako on-
-Inak ako to robis s tymi vlasmy?-zmenil rychlo temu Rony
-Narodila som sa tak. Menia sa podla nalady. Ked mam strach su sede, ked sa hambim su zlte, ked som vesela su hnede, ked smutna cierne, ked zamilovana ruzove no a ked nastvana...-
-cervene-dokoncil so smiechom Rony za nu
-No ano-prikyvla a jej vlasy zozltli.
-No ideme na tu prehliadku?-zvolala z rohu Lilly, ktora sa prejstotu drzala dalej
-Aku prehliadku?-vyjavene sa zadival na Lilly Rony
-Hermiona nam ukaze toto sidlo-vysvetlila zatial co Hermionine vlasy presli do prijemnej hnedej farby.
-No tak ideme nie?-zavelila razom momentalna hnedovlaska
Prechadzali sidlom uz hodinu. Malo 22 ucebien, 3 klubovne, chlapcensku a dievcensku cast, 13 kabinetov a za sidlom bola zahrada, kde sa vyucovala florologia.
Zasli az k obrovskemu jazeru. Az teraz si Rony stohol vsimnut, ze voda v nom je priam cierna
-Toto je Prekliate jazero. Podla legendy sa v nom utopila nevesta, ked ju zenich nechal pred svadbou a vtedy scernalo. Moze donho vstupit iba naozaj milujuci clovek-dopovedala a jej vlasy nadobudli sedozltu farbu
-Ja tomu neverim-odfrkol si Rony. Hermiona sa iba uskrnula a pokracovala dalej smerom do hradu.
-Kam ideme teraz?-spytala sa so zaujmom Lilly
-Musime do hradu uz bude obede a budu nas zhanat-vysvetlila a pridala do kroku. Rychlo presli vstupnou branou az na chodbu, kde ich zastavil akysi ulizny mladik
-Ale kamze kamze?-zastavil ich sykotom-o takomto case obeda sa tulate?-
-No my..-jachtal Rony
-Pojdete pekne somnou-pokynul im aby ho nasledovali
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama