Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Preco?

13. srpna 2007 v 22:10 | Lilly22 |  HP-Jednorázovky
Kedze anketa o slashy dopadla skoro jednohlasne som povinna sem niaky ten slash hodit no tak tu ho mate. Je to taky maly preslash k zaveru. Nic viac aby som vas hned na zaciatku nevylakala :D
Takze a este moja povinnost-Varovanie: 15+ Preslash!!!
Mlady muz kracal po starom popraskanom chodnicku k obrovskemu domu. S jeho vlasami sa pohraval vietor a odhaloval tak aristokraticke rysi jeho tvare. Polozil ruku na tazke mahagonove dvere, ktore sa s vrzgotom otvorili. Stara vila si prenho pripravila sokujuci pohlad. Kedysi mozno honosne vyzerajuca hala bola rozbita na framforce a pokryta vrstvou prachu.

Presiel az ku krystalovemu lustru spadnutemu na zemi. Male krystaliky s jeho stien sa ligotali v jase zapadajuceho slnka tak ako aj crepy zo starobilich vaz. Vaz, ktore jeho matka tak milovala
-Mamiii-zvolal ako male dieta smerom na mahagonove zaprasene schody. Cakal.
Nechapavo stocil hlavu nabok ako psica a opet chvilu cakal. Nic. Jeho nadej sa rozplinula.
Postupil o kusok dalej k velkemu rozbitemu oknu. Zaclony rozrezane na male pasy trepotajuce sa vo vetre mu nahnaly strach. Zadival sa von, kde sa ruzove zore striedali s modrastou oblohou. Nastalo mrazive ticho. Iba pasy zavesou trepotajuce sa vo vetre vydavali nepatrni szchot
-Oci-znova stocil svoj pohlad na schodisko. Hned ale nesuhlasne potriasol hlavou. Nohou preskocil velky dreveny stolik rozbity na triesky a vydal sa po schodoch na druhe poschodie. Schody pod jeho nohamy nesuhlasne vrzgali akoby hovorili : Nechod tam!
S trasucimi sa rukamy otvoril rodicovsku spalnu. Zalapal po dychu. Kedysi krasna postel z nebesami bola rozlamana na kusky a postriekana krvou
-mami-vzlikol a uprel pohlad na stolik so zrkadlom, ktory kedysi patril jeho matke. Aj ten bol na male triesky. Podisiel blizsie. Nieslo to tam stopy zapasu, puder, ktory jeho mama pouzivala bol rozsypany na zemi a boli v nom otlacky noh. Hreben bol zhodeny na zemi a este na nom ostalo par dlhych svetlych vlasou. Prekrasna velka sperkovnica bola tiez zlomena a boli z nej povyhadzovane veci.
Natiahol ruku a zdvihol zo zeme malu brosnu. V odraze slnka sa zaligotala v jeho rukach kovova cierna ruza z malym zirkonom vo vnutri.
Strcil si ju do vrecka a stocil sa naspet ku dveram. Namieril si to presne do otcovej pracovne.
Stazka sa nadychol ked vydel co sa stalo z honosnym stolom. Boli z neho iba akesi kusky a kalamare s atramentom a brka boli rozhadzane vsade navokol. Sfarbovali luksusny cerveny koberec atramentom.
Rychlo sa otocil naspet ku dveram a ocitol sa opet na tej doverne znamej chodbe. Tentoraz sa nezastavil ani pri prvych dverach ani pri druhych ale namieril si to uplne na koniec.
Rychlo stlacil klucku na dverach a naskytol sa mu pohlad na jeho izbu. Kupodivu bola nedotknuta. Presiel k oknu a zdlhavo sa zadival na kedysi mozno krasnu zahradu. Dnes vhanala slzy do oci. Kriky kedysi tak pracne zastrihane do roznych tvarov pripominali neforemny zhuzvalec. Po trave nebolo ani stopy. Nahradila ju burina. Vyschnuta cierna fontana bola obrastena machom.
-Preco?-zvolal do vetru. Odpoved prisla v podobe chytenia za rameno.
-Pod Draco musime ist-povedal mu chlapec s uhlovociernymi vlasmy a smaragdovymi ocami.. Prikyvol a otocil sa na odchod. Este raz sa stazka nadychol kym presiel tazkymi dveramy vysiacimi iba na jednom pante do zahrady. Chlapec mu otvoril dvere. Zrazu sa zarazil. Obzrel sa naspet k vile a do oci sa mu vtiskli slzy.Rychlo ich ale zahnal a vytiahol malu brosnu co nasiel v rodicovskej spalni. Zavesil ju na najblizsiu vetvu kriku a vydal sa za tymi najjagavesjimi smaragdovymi ocami. Ocami co symbolizovali novu a lepsiu buducnost. Uz vedel preco sa to stalo.Dostal jasnu odpoved. Aby opet stretol jeho. Chlapca-co-mu-dodal-silu-zit-dalej.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama