Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Dospela

14. srpna 2007 v 21:23 | Lilly22 |  -Príbehy mimo HP
Je to vlastne svojim sposobom funfiction ale dlaa som to do tejto rubriky, lebo je to osobne.Prosim si komentare. PS: Inspirovala som sa vyrokom od Kris: Ked sa niekto zacne zaujimat o to preco sa to stalo?, Aku to malo pricinu? alebo Ci je to vobec realne? asi uz dospel

Bol jeden s tych vecerou ked moju tvar ozaroval iba monitor pocitacu. Vytrvalo som ignorovala hodiny, ktore sa neuprosne blizili k trom hodinam rannym. Uz dobru polhodinu som nevnimala co vlastne pisem a ci citam. Proste potrebovala som zo seba dostat vsetky zle pocity.
Po par minutach som klilka na ulozit a vypla pocitac. Monitor potemnel a v mojej izbe nastala tma. Dostala som strach. Ako male dieta. Schulila som sa na posteli. V tej tme som sa citila nepredstavitelne sama aj ked som vedela, ze moja mama spi vo vedlajsej izbe.
Zrazu dvere zaskrypali a snu vstupil vysoky blondyn. Naprazdno som prehltla a cakala co sa bude dnes diat. Chodil ku mne uz dlhsi cas a vzdy to bolo o tom istom.
Jeho tvar, oziarena iba svetlom s prutika vyzerala nadpozemsky. Zovrelo my srdce v hrudi, ked som si spomenula na predosle vecery.
Bez akeehokolvek slova prisiel ku mne a uveznil moje pery v majetnickom bozku. A potom to uz slo raz na raz. Ani som sa nestihla spametat kde mam saty a uz bolo po tom. Schulila som sa na posteli a pozerala nanho. Vyzeral spokojne a oboch nas prikryl dekou.
-Dobru noc Lilly-zasepkal este
Ja som vedela ale, ze rano tu uz nebude. Presne tak aj bolo. Otvorila som oci do dalsieho dna a zronene pohliadla na miesto, kde v ten vecer lezal on-Draco Malfoy
Cely den som opet ako tie predosle presedela za pocitacom utopena vo svojich predstavach a nezmyselne romantickych pribehoch. Nastal vsak vecer a ja som vedela, ze a zopakuje predosli vecer a aj tie dalsie predtym. tentoraz som vypla pocitac a hned na to zapla svetlo v izbe. O malu chvilu stal v dverach a hladel na mna. Uz ku mne chcel pristupit ale zastavila som ho otazkou
-Preco si tu?-Este nikdy, odkedy za mnou chodil som sa neudvazila ho na nieco spytat
-Lebo si to zelas-odpovedal jednoducho a posadil sa na moju postel
-Ale nie takto-opacila som.
-A ako? Chces ma prehnane sladkeho a sfluchovaneho?-pokrcil celo.
Chvilu som nad jeho slovamy rozmyslala. Mal pravdu milovala som ho takeho aky bol .Arogantny aristokrat.
Milovala som ho vobec? Moze byt platonicka laska realna?
Skor ako som si mohla dat jednoznacnu odpoved zajal moje pery tymy jeho. Odsotila osm ho vsak a zadivala sa nanho karhavym pohladom.
-Chovas sa ako dieta-zahriakol ma
Tieto slova ma nastvali. Uz som nebola dieta a tak som si uvedomovala absordnost tejto situacie. Uz som nebola ani take dieta aby som milovala postavu s knizky.
Uz som nebola dieta....
Moja posledna myslienka ma zasiahla u srdca ako sip.
-Kebyze sa chovam ako dospela niesi tu so mnou-oplatila som mu to
-Ja viem-sklonil hlavu a znemoznil my tak pozriet do sedych oci-ale kebyze niesi ako dieta bolo by vsetko jednoduchsie-
-ako jednoduchsie?-rozculila som sa. Z jeho slov my logicky vyplivalo, ze keby som bola dospela nemusel tu byt a ze ho otravujem.
-Nechaj to tak-prikazal my
-Ja som po nom rozzurene hodila vankus. Vzapeti som si ale uvedomila, ze to bolo moc detske gesto.
Bez jedineho slova som sa ulozila spat a on ma nasledoval.
Druhe rano tam opet nebol. Dlho som sedela za pocitacom a hladela na prazdne riadky wordu nez som ho rezignovane zavrela. To bolo po prvy krat, co som nic nenapisala. Ani len myslienku.
Ododnes bude dospela, slubila som si v tu noc a vypla pocitac. K mojmu obdivu ma neprepadol pocit beznadeje a strachu, ked izba stmlavla. V pohode som presla k posteli a skoro okamzite zaspala.
V to rano som si uvedomila, ze neprisiel. Inokedy, ked som spala ma v noci zobudil ale tenoraz sa ani neozval.
Po lici my stiekla slza a na to hned dalsia. Chytila som z policky jednu knizku a stale dookola citala o nom. Slova sa my akoby zahmlevali a mizli so stranky. Tentoraz sa my to vsak zdalo uplne nerealne, ze by sa nieco take stalo. Inokedy by som o tom utekala nieco napisat ale dnes som iba sedela na posteli a snazila sa stale znova a znova precitat jednu zahmlenu vetu. Mono bola iba zahmlena cez slzy a mozno som v ten vecer naozaj dospela, lebo uz nikdy neprisiel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 →Ridana← →Ridana← | Web | 14. srpna 2007 v 21:25 | Reagovat

Ahoj, předem se omlouvám za reklamu ;c) Jsem v SONB na http://a-jojo.blog.cz/0708/finale-sonb jako Ridana, prosím dej mi hlas a jestli chceš, abych pro tebe někde hlasovala já, napiš mi na blog, díky, ahoj:)

2 Illy Illy | 15. srpna 2007 v 8:16 | Reagovat

Chudato takto dospiet*ironik*

3 pimpinela pimpinela | E-mail | Web | 2. prosince 2007 v 17:30 | Reagovat

mmm! fakt zaujímavé myšlienky. Snívať je krásne ale nič netreba prehánať, pretože človek môže niekedy zabudnúť čo je sen a čo realita. A hlavne keď je ten sen omnoho krajší ako skutočnosť. :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama