Happiness can be found even in the darkest of times, when one only remembers to turn on the light
- Albus Dumbledore.



Carpe diem

29. srpna 2007 v 15:25 | Lilly22
Kazdy clovek sniva svoju rozpravku. Rozpravku plnu idealov. Ludstvo si vsetko idealizuje. Ci dobro, ci zlo alebo lasku.
A v kazdej rozpravke vystupuje udatny princ, rozkosna princezna a niaka ta zaporna postava-ciste zlo.
Skuste vsak upustit od idealov.

Za siedmimi horami, za siedmimi riekami, za dvanastimy colnymi hranicami....No dobre dobre nebolo to az tak daleko. Mohlo to byt kludne iba o vchod alebo dva dalej od vasho bytu. Ci mohlo to byt zrovna v kaviarni v ktorej ste sedeli vy. A co mohlo byt? No byvala tam princezna. Vlasy mala krasne, rovne a dlhe. Prirodzene blondate, ved ako inak. Oci velke a modre. Kazdy ju mal rad.
No dobre dobre STOP! recenzii.
Vlasy mala v skutocnosti hnede, nemozne zvlnene a po ramena. Oci mala strasne male schovane za okuliaramy v prisnych ucitelskych stvorcovych ramoch a mali zvlastnu tmavohnedu farbu. Priatelov moc nemala, iba jednu najlepsiu kamaradku. A nebola to ani princezna. Bola iba obycajnym dievcatom s ulice, ktore ste mohli najst vsade. Jej zvlastnostou vsak bolo, ze jej fantazia nenachadzala hranic ani v tomto svete ani v milionoch dalsich svetov. Chodila stale s hlavou v oblakoch a casto ste ju mohli zastihnut ako ma pohlad upreny do prazdna a o comsi premysla. Clovek, co ma hlavu stale otocenu k oblakom a nedava pozor na cestu pred sebou vsak obcas zakopne a spadne dole. A pad z oblakou do reality boli viac ako cokolvek ine. Ona padala casto, pricasto na to aby sa stihla spametat s predchadzajucej porazky, ked prisla dalsia.
A tam niekde v tom svete zil princ, daleko velmi daleko. Taky ako si ho vysnivala.
Mohli ste ho vidiet na ulici sediet na svojej motorke a prehanat sa okolo vas. Polodlhe blondate vlasy mu viali vo vetre a modre oci okuzlovali kazdu naokolo.
A ona ho milovala!
Plane sny a marne sance....Bol iba vymysel. Iba jej sen, tak ako mnohe. Opet zisti realitu a spadne z velmi velkej vysky. Latku si totiz nastvaila vysoko. Ze modre oci a blondyn? Dievca zobud sa!

,,No tak zobud sa!´´mykal nou ktosi.
,,Pocujes? Caroline vstavaj!´´
Otvorila oci a zahladela sa na akusi osobu velmi sa ponasajucu na jej mamu. Nemala vsak okuliare, tak to nemohla objektivne posudit. Natiahla dlhu ruku az na nocny stolik(hmm velka vzdialenost) a nahmatala svoje nemozne krabice, ako svoje okuliare rada volala. Mali totiz presny obdlznikovy tvar a ram bol hrubsky ako sklo(po vsetkych smeroch).Sudny den nastal. Dnes mala odist. Umyla sa, obliekla sa, narychlo do seba hodila ranajky a mohlo sa ist. Kam? Na letisko! Este posledny krat pobozka mamu na rozlucku a privola si taxik.
Sedi uz asi hodinu na letisku. V jednej ruke zviera horucu cokoladu a pomali upija zatial co v druhej-tej pravej zviera pero a sklana sa nad velkym, novucickym dennikom v ciernej vazbe:
5.7.2005 Moja izba, Bratislava
Pisal sa jeden s tych nudnych vecerou kedy sa moj zrak nie a nie odtrhnut od pocitaca. Nieco vo mne, moje druhe ja ma nutilo stale a stale pisat pribehy. Je to zvlastne, ze zrovna ja.
,,Chod uz spat rano skoro vstavas´´napomenul ma hlas s vedlajsej izby. Aky su len ty ludia hlupy. Vyspat sa mozem aj v lietadle ale pribeh v sebe neudusim. Musim ho dostat von, inak ho stratim, zabudnem. A nic nieje horsie ako zabudnuty pribeh.
Pribeh je zivot autora v inom svetle......Moj zivotny pribeh sa zacina niekde tu. Asi by som sa mala predstavit. Volam sa Caroline Rogersova. Vek si myslim, ze nieje podstatny a zajtra sa chystam na staz do Londyna.
Jak prizemne. Cely rok ma drezuruju tie potvory co si hovoria ucitelky a pritom my nesiahaju ani po clenky a teraz? Teraz sa idem nechat pre zmenu drezurovat zasa do Anglicka od svojho noveho sefa. Nenavidim ho uz teraz a to som ho este ani nevidela.
Proti svojej voli zaklapnem notebook. Oci my uz vypovedali poslusnot a zacali sa same zatvarat. Musim sa vyspat. Zajtra ma caka Den posledneho sudu,pomyslim si a idem spat
Dopise do dennika vcerajsi den a zaklapne ho. Z reproduktora vyvolavaju jej let a musi sa dostat k terminalu. Na pisanie bude mat dost casu v lietadle
.Uz pohodlne sedi v lietadle. Jej rozpravka sa moze zacat. Uvidi Londyn! Mesto inspiracie. Uvidi anglicko! Opet vytiahne dennik a zacne cosi zapisovat:
6.7.2005 Doma
Skrtnutie zapalkou a ohen sa zapalil. Oci sa my rano rozlepili na podnet svetla a vrieskajucej matky. Keby vsetko bolo take jednoduche... Spala som mozno styri hodiny, nie viac. Uz som na to zvyknuta chodit spat tak neskoro a budit sa skoro. Carpe diem...a ja sa tym riadim. Uzivam dna od rana az do neskorej noci.
Chytim tasku, kabelku. Pobozkam mamu na rozlucku. Nechapem preco z toho robi taku vedu. Odchadzam iba na dva mesiacce a aj tak sa ani, ked som doma skoro nevidime. Sme spojeny iba cez internet a ani teraz tomu nebude inak. Ale nie ona musi robit vedu lebo jej Velke dievcatko ide do Londyna.
Pateticky sa uskrniem. Velke dievcatko? Na niektorych dospelych sice posobim ako predcasne dospela ale vo vnutri som este stale to male dieta. Asi nedospejem nikdy.
6.7.2005 Niekde nad Slovenskom
Nasadam do lietadla, to sa zdviha a vynasa ma do vysok. Posledny pohlad na moju milovanu a nenavidenu Bratislavu. Pohlad na tu malu krajinku-Slovensko a lietadlo nabera na rychlosti. Ignorujem ten neprijemny pocit z vysky. Vzdy som sa bala vysok ale vzdy som vedela svoj strach potlacit. Akykolvek strach. Aj strach s dospievania. Opet pateticky uskrn. Uz som dospela. Poprvykrat cestujem sama na staz a este ktomu do Londyna. Moju tvar zdoby usmev od ucha k uchu a spolucestujuci sa na mna pozeraju ako na blazna.
Vytiahnem zapisnik a pero. Moj spolusediaci sa my donho snazi nakuknut ale ja sa k nemu otocim chrbtom a zacnem pisat. Mama taky pocit, ze tato cesta ubehne rychlo....velmi rychlo, tak ako moj doterajsi zivot.
Zaklapn dennik. Napisala vsetko co chcela. Uz iba cakat, kedy pristanu. Nevie sa dockat.

Predsalen sa dockala. Lietadlo sa otriasa pod rychlostou akou sa zenie iba na dvoch kolieskach po pristavacej drahe. Zachvilu zastavi a z reproduktora sa ozve ta stara a obohrana pesnicka: Vytajte v Londyne, Dakujeme, ze ste leteli s blablablabla....
Caroline vystupi. Upravy si saty a vrhne sa do naruce nebezpecenstvu a novemu zivotu.
,,Helo, are U Caroline Rogers?´´Oslovi ju akysi chlapik. Caroline sa zarazi a pozrie mladikovy do bledomodrych oci. Je od nej asi 3 roky starsi a je.....blondyn
,Y...yeah I am´´vykokta zo seba
,,Vyborne ja som Tony Hook tesi ma´´prepne do plinulej Slovenciny, co ju trochu zarazi a poda jej ruku.
Roztrasene si s nim potrasie rukou
,,Mam vas vyzdvihnut a odviest ku mne. Budete tam, za tieto mesiace byvat a brigadovat´´vysvetlil pohotovo.
,,U vas?´´pokrci obocie do nechapavej grimasi
,,No ja s mojim otcom vedieme restauraciu´´vysvetli pohotovo
Caroline prikyvne na znamenie toho, ze rozumie a uskrnie sa nad tou patetickostou. Jej princ ma byt jeje sef?
Zatial jej Tony zoberie tasky a nalozi ich do svojho auta. Bez slova ho nasleduje a vhupsne na sedadlo vedla vodica.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Elliz Elliz | 29. srpna 2007 v 17:50 | Reagovat

Vlastna tvorba? To bude zaujimave. Pekne zacinas som zvedava dalej :)

2 Kris Kris | 29. srpna 2007 v 22:08 | Reagovat

Tak to bolo supa pokracko prosim :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama